„Modrý experiment“

Nedávna účasť Tonyho Blaira na stretnutí Socialistických strán Európy v Prahe, pred ktorou nakrátko navštívil Slovensko a stretol sa s  predsedom vlády Dzurindom,  vyplavila na povrch  skutočnosť, o ktorej politológovia  mlčia. Mlčia aj  financovaní  z  kruhov blízkych Svetovej Banke, ako aj slovenské médiá.

Stretnutie s prítomným predsedom Smer-Sociálna  demokracia  Róbertom Ficom a jeho pozvanie na návštevu Británie predznačuje orientáciu Britsko-Slovenských vzťahov.

Bol „Modrý experiment“

 bezohľadným obetovaním tisícov slovenských občanov, ktorí sa ocitli v ohrození života, zdravia, v biede, či na pokraji chudoby, a mnohí z nich boli dohnaní k samovražde či zamrzli na ulici? Po  novembri 1989, trestuhodným zlyhaním ponovembrových vlád, došlo k  rozkradnutiu majetku štátu so spôsobením ťažko vyčísliteľnej škody. Chýbajúce rozkradnuté miliardy spôsobili katastrofálne následky najmä v zdravotníctve a školstve. Zo zdravotnej starostlivosti sa stáva luxus.

Na verejnosť sa dostáva

 nepríjemné zistenie, potvrdzujúce, že model reforiem bol západnými a najmä americkými expertmi blízkymi Svetovej banke navrhovaný a ponúknutý  Poľsku, Česku , Maďarsku a Slovensku. Nesporne je výhodnejšie poskytnúť spojencom   namiesto finančných pôžičiek riešenie prevedením reforiem - inými slovami „vytiahnuť peniaze“ od občanov.

Tento model bol  odmietnutý ako neprijateľný Českou republikou, Maďarskom a Poľskom, ktorého  politickí  predstavitelia si uvedomili, že by to pre  nich  bola s najväčšou  istotou  politická  samovražda.

Tzv. „pravicová vláda“

Slovenskej republiky sa dobrovoľne ponúkla tento model zrealizovať a obetovať pritom vlastných občanov, len preto aby sa stala vykonávateľom špinavej práce, ako sa po okupácii ČSSR v roku 1968 stala komunistická junta G. Husáka  vykonávateľom a sluhom Moskvy. Aj keď Západ reformy násilne nevnucoval, ale len doporučoval.

Historicky sa opäť potvrdilo, že na Slovensku sa vždy nájde dostatok servilných a ochotných zapredať aj svoju vlastnú matku, nie to ešte vlastných občanov. Predstavitelia tejto vlády schizofrenicky tvrdia, ako im záleží na osude Slovenska a jeho občanoch, ale na druhej strane sa správajú ako pasáci, ktorí predávajú  zahraničným klientom vlastnú manželku.

Označovať túto vládu

za pravicovú je krajne mylné. Pre skutočnú pravicovú vládu sú záujmy štátu posvätné. Žiadna pravicová vláda by sa dobrovoľne nevzdala strategických podnikov výpredajom pod cenu do zahraničia a nerobila podnájomníkov a gastarbaitrov z vlastných občanov tak ako vláda M. Dzurindu.

Za diskreditáciu princípu pravicovej politiky možno jednoznačne označiť prepojenie politikov s finančnými skupinami, ktoré sa stali sprostredkovateľom výpredaja strategických podnikov za provízie, pričom na pozadie niektorých a prepojenie na tajné služby ŠtB a KGB Svetové združenie bývalých čsl. Politických väzňov  upozorňovalo, vrátane skutočnosti o zákaze zverejnenia mien I. Správy ŠtB na obdobie 15 rokov.

         František Bednár

Svetové združenie  bývalých čs. politických väzňov http://www.szcpv.szm.sk/ 

Ad: Diskriminácia pokračuje

Vážený pán Selecký!

V poslednom čísle M ROSY ma o. i. zaujal al článok „Diskriminácia kresťanov pokračuje“. Predtým, než prejdem k veci, chcem vás upozorniť na následky, ktoré vás čakajú:  

1. Postavili ste sa proti drakovi, ktorý má veľa hláv

2. svojou kritikou cirkevných kruhov ste si na večné veky zahatali cestu k získaniu imprimatur pre svoj časopis.

Moje meno nesmiete uverejniť, pretože by som tým porušila nariadenia riaditeľa a za porušenie pracovnej disciplíny by som mohla byť okamžite prepustená. Môj list môžete dať prečítať pánovi Čulenovi, aby vedel, že nie je sám, kto trpí, a že mu fandím! Tiež som predsedníčka odborov v našom podniku.

Tiež som sa snažila hájiť záujmy tých, ktorí to potrebovali, aj keď som vedela, že sa dostanem do „nemilosti“ vedenia.  U nás majú stále pravdu len tí mocní -  či už sú to nekresťania, alebo bohužiaľ aj kresťania!

Aj politika je len „panské huncústvo“. Chudobu potrebujú len vtedy keď  treba hodiť lístok do urny... Držím palce a budem sa modliť, aby „Boh mocných zosadil z trónov a povýšil ponížených“...

Na žiadosť pisateľky neuverejňujeme jej meno ani bydlisko.

Pravda a krivda

Dňa 9. 3. 2006 sa konalo na okresnom súde Bratislava II. Drieňová č. 5 druhé súdne pojednávanie o „určenie neplatnosti výpovede“ predsedu ZO NKOS v SPP, a. s. Mgr. Antona Čulena.

         (O prípade sme písali v Rose č. 2/2006)

Mgr. Anton Čulen predložil súdu  množstvo dôkazového materiálu, ktoré potvrdzuje, že žalovaný podnik SPP nielenže porušuje Zákonník práce SR, Ústavu SR a medzinárodné dohovory MOP ktorými je viazaná i SR, ale vo svojich tvrdeniach klame a zavádza . Výpoveď, ktorú zo strany žalovaného  Anton Čulen dostal, mala podľa jeho názoru iba jediný cieľ, a to zlikvidovať kresťanské odbory v SPP. Ako ďalej uviedol, „tragédiou na tom všetkom je, že sa to deje i s tichým súhlasom kompetentných orgánov SR“

Mgr. Anton Čulen vo svojej záverečnej reči uviedol: „I napriek skúsenostiam verím, že i tu nakoniec zvíťazí spravodlivosť a právo nad klamstvom a nenávisťou.”

Vzhľadom na prieťahy v súdnom konaní zo strany žalovaného bolo toto súdne pojednávanie odročené na 20. 4. 2006.

Obraz, na ktorí sme už zabudli - hŕstka ,,disidentov" pred súdnou sieňou. Sme v roku 2006 (19.I.) v ,,hlbokej" demokracii (Mgr. A. Čulen v strede).

Kresťania zlyhali

Mgr. Anton Čulen k celej situácii pre M ROSU povedal:

Tak, ako sa veriaci

nemohli domôcť svojích práv počas komunistického režimu, nemáme veľkú šancu domôcť sa svojích práv ani teraz, hoci nám stále všetci tvrdia, že na Slovensku je demokracia. Kto vlastne vyhral tú našu zamatovú revolúciu? Preto sme sa rozhodli o diskriminácii NKOS informovať už i samotného Svätého otca Benedikta XVI.

Zažil som šikanovanie, teror

a zastrašovanie už počas komunistického režimu a žiaľ, musím konštatovať, že to isté zažívam i dnes. Zastrašujú nás,  a v rozpore s legislatívou SR nás vyhadzujú s práce a dokonca zakazujú kolegom na pracovisku, aby sa s nami i rozprávali. To sa inak, ako teror ani nazvať nedá.

Médiá na Slovensku

vo väčšine prípadov ignorujú informovanie o aktivitách NKOS. Ťažko im to však vyčítať, keď podobný postoj voči aktivitám NKOS zaujímajú i Katolícke noviny a TK KBS. Tragédiou je i to, že NKOS nemajú  zástupcov v NR SR  a preto sa o sociálnom učení Cirkvi v politickej oblasti ani nehovorí.

Snaha o sekularizáciu

Slovenska je evidentná. Tak, ako to naznačil i kardinál Tomko, keď povedal: „dujú sem silné prízemné a studené vetry, ktoré síce nie je vidieť, ale je ich cítiť“. Tieto vetry sem dujú zo Západu a prinášajú nám sem eutanáziu, homosexualitu a ničenie rodín a života. Ako kresťania sme zlyhali. A práve preto sa i zlo začalo šíriť, lebo dobro prestalo byť aktívne. Slovensko tak ako nikdy, práve dnes veľmi potrebuje Božie Milosrdenstvo, ale i dary Ducha Svätého!      

          (r)