Hlavná stránka

Vyhlásenie Svetového združenia bývalých československých politických väzňov v SR

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov vyjadruje hlboké znepokojenie nad hrubým a  bezprecedentným porušením Rezolúcie Rady Európy č.1096 o opatreniach na odstránenie dedičstva bývalých komunistických totalitných režimov a Rezolúcie č. 10765 o nutnosti medzinárodného odsúdenia zločinov totalitných komunistických režimov, ku ktorému došlo opakovaným zvolením exponovaného  pracovníka rozviedky Juraja Širokého za prezidenta Slovenského Zväzu ľadového hokeja.

Bývalí politickí väzni totalitného komunistického režimu, zásadne protestujeme proti pôsobeniu komunistických zločincov a prisluhovačov z radov kontrarozviedky a ŠtB  bývalej ČSSR na lukratívnych a významných postoch. Legalizácia prominentov rozviedky totalitného štátu, pôsobiacich v zahraničí, ktorých pôsobenie bolo zamerané proti samotnej podstate  západnej demokracie, je urážkou všetkých popravených, umučených a väznených zločineckým komunistickým režimom a zároveň výsmechom demokratizačného procesu v Slovenskej republike, ktorá je dnes členom NATO a EÚ.

V texte Rezolúcie č. 10765 z roku 2006 sa uvádza:

 Totalitné komunistické režimy, ktoré vládli v strednej a východnej Európe v minulom storočí a ktoré sú v niekoľkých krajinách s sveta stále pri moci, sa bez výnimky vyznačovali masívnym porušovaním ľudských práv. Toto porušovanie sa líšilo v závislosti na kultúre, krajine a historickom období a spočívalo mimo iného vo vraždení jednotlivých osôb i hromadnom vraždení a popravách, úmrtiach v koncentračných táboroch, hladomore, deportáciách, mučení, otrocké práci a iných formách masového fyzického teroru.

 Tieto zločiny boli ospravedlňované v mene teórie triedneho boja a zásady diktatúry proletariátu. Interpretácia oboch princípov legitimizovala “elimináciu” osôb, ktoré boli považované za osoby škodiace budovaniu novej spoločnosti a ako také za nepriateľov totalitných komunistických režimov. Obrovské počty obetí v jednotlivých krajinách boli vlastní občania týchto krajín.

Po páde totalitných komunistických režimov v strednej a východnej Európe nenasledovalo vo všetkých prípadoch medzinárodne vyšetrovanie zločinov týmito režimami spáchaných. Navyše  neboli pôvodcovia týchto zločinov medzinárodným spoločenstvom postavení pred súd tak, ako tomu bolo v prípade obludných zločinov spáchaných v mene Národného socializmu (nacizmu).

Vyzývame Ústav Pamäti národa  aby sa stal nielen formálnou inštitúciou, ale aby aj aktívne využil svoje zákonné právomoci na zverejnenie mien pracovníkov I. správy ŠtB -rozviedky a kontrarozviedky. Zrušenie hanebných,  zločineckých a zradcovských dohôd z obdobia po novembri 1989, podľa ktorých nesmú byť 15 rokov zverejnené mená komunistických zločincov a prisluhovačov z I. Správy ŠtB, bez ktorých by totalitný režim nemohol existovať, je morálnou povinnosťou voči obetiam komunizmu ako aj všetkým občanom tohto štátu, ktorí  verili, že po novembrovom prevrate  vznikne ľudskejší a spravodlivejší spoločenský systém.

Trestuhodnú, neodpustiteľnú mystifikáciu o tzv. nežnej revolúcii a hrubej čiare za zločinmi komunizmu, možno označiť za ekonomicko-politickú sabotáž  a novodobú arizáciu štátneho majetku, ktorý bol rozkradnutý najmä zhubným pôsobením príslušníkov I. správy ŠtB a ich armády prisluhovačov z radov spolupracovníkov ŠtB,  s ktorými kolaborovali skorumpovaní politici a kriminálne mafie. Týmto sa dokonale naplnil scenár podľa vzoru KGB, podľa ktorého sa tajné služby etablovali do ekonomicko-politických štruktúr a získali takto  ekonomický vplyv na ovplyvňovanie politiky. Podozrenie Juraja Širokého zo spoluúčasti na  rozkradnutí Hardwardakých fondov a spolupáchateľstve na trestnej činnosti Viktora Koženého, vrátane prepojenia bývalého veliteľa a generála ŠtB A. Lorenca s finančnou skupinou Penta, jednoznačne tieto fakty potvrdzujú.

 Pôsobenie vysokých dôstojníkov rozviedky, kontrarozviedky na významných a najmä finančne lukratívnych postoch aj 16 rokov po tzv. páde komunizmu, možno bez zveličovania prirovnať k situácii po porážke nacizmu v Nemecku, kde by na politických, ekonomických a spoločensky významných postoch naďalej pôsobili príslušníci Abwehru, NSDAP  a Gestapa, ktorí by boli medzinárodne akceptovaní ako obchodní partneri.

 Na adresu všetkých tých,   ktorí sa vezú na tomto „finančnom kolotoči“ a vo svojej chamtivosti svojím hlasmi prisluhujú býv. komunistickým a súčasným ekonomicko-politickým zločincom, možno odkázať, že spolupáchateľstvo a alibizmus je rovnako ohavný a podlý ako zločin samotný bez ohľadu nato, či sa jedná o cirkusovú šou a minupuláciu v hokeji v duchu rímskeho „plebs potrebuje chlieb a hry“

            Svetové združenie bývalých československých politických väzňov


Hore