Návrat-Literárna rubrika

KTO OVLÁDA AMERIKU ?

Spísané výskumným tímom National Vanguard Books

V dnešnom svete neexistuje väčšia sila ako tá , ktorá je vo vlastníctve manipulátorov verejnej mienky v Amerike. Žiadny dávny kráľ , alebo pápež , žiadny bojujúci generál, alebo najvyšší kňaz nikdy nedisponoval ani vzdialene približne veľkou silou , akou disponuje niekoľko desiatok ľudí , ktorí ovládajú americká média správ a zábavy. Ich sila nie je vzdialená a neosobná, zasahuje do každého domu v Amerike a dosahuje svoje ciele každú začatú hodinu . Je to sila , ktorá tvaruje a modeluje myseľ každého človeka, starého či mladého, bohatého aj chudobného, jednoduchého aj vzdelaného.

Masmédia za nás tvoria obraz sveta a potom nám povedia, čo si máme o tomto obraze myslieť. Takmer všetko čo vieme - alebo aspoň myslíme, že vieme o udalostiach mimo našej štvrte alebo kruhu známych, k nám prichádza cez naše denníky, týždenníky, rádio, alebo televíziu.

Nejedná sa len o utajenie niektorých správ novinami, alebo značné propagovanie históriu prekrúcajúcich dokumentárnych filmov, čo charakterizuje techniky manipulovania názorov mediálnymi bosmi . Používajú jemnosť aj dokonalosť v riadení správ a zábavy, ktoré sú nám prezentované .

Napríklad spôsob, akým je správa podaná: ktoré veci sú zdôraznené a ktoré sú zamlčané, reportérov výber slov, tón hlasu, výraz tváre, slová v titulkoch, výber záberov všetky tieto veci značne ovplyvňujú spôsob akým chápeme to čo vidíme, alebo počujeme.

Na to všetko samozrejme redaktori a vydavatelia odstránia z našich myslí akékoľvek pochybnosti až na to, čo si o tom všetkom máme myslieť. Používajúc dôkladne vyvinuté psychologické postupy, vedú naše myslenie a názory tak, aby sme zapadli do davu, medzi pekných ľudí, uctievajúc múdre peniaze. Presne nám povedia, aký by mal byť náš postoj a správanie k rozličným typom ľudí, tým že umiestnia tieto typy ľudí do televíznej hry, alebo situačnej komédie a ostatné postavy sa k nim správajú politicky správnym spôsobom.

Modelovanie Amerických myslí

Napríklad, rasovo zmiešaný pár bude rešpektovaný, milovaný a sociálne vyhľadávaný ostatnými postavami, ako tiež čierny vedec, obchodník, alebo citlivý a talentovaný homosexuál, alebo chudobný, ale čestný a usilovný ilegálny utečenec z Mexika. Na druhej strane, biely rasista-ktorým je každá rasovo uvedomelá osoba, ktorá sa s obavami pozerá na rasove miešanie a rýchlo tmavnúcu rasovú situáciu v Amerike- je vykreslená prinajlepšom ako bezcenný hlupák, ktorý je zosmiešňovaný ostatnými postavami, alebo prinajhoršom, ako nebezpečný psychopat, ktorého fascinujú zbrane a je hrozbou pre všetkých právo rešpektujúcich občanov. Vykresľovanie bielych rasistov ako ozbrojených psychopatov sa stalo v televíznych programoch stereotypom.

Priemerný Američan, ktorého každodenný život predstavuje pozeranie televízie prijme takú nezdravú dávku klamstva, že len s ťažkosťou, ak vôbec rozlíši skutočnosť od tejto fiktívnej situácie. Reaguje viac na to čo je vysielané: chovanie, vyhlásenia a postoje hercov ako na to isté u jeho seberovných v skutočnom živote. Pre príliš veľa Američanov bol skutočný svet nahradený falošným svetom televíznej obrazovky, a je to táto falošná realita, ktorej sa snaží prispôsobiť svoje správanie. Takto, keď televízny scenárista vyjadrí súhlas s niektorými názormi a konaním prostredníctvom televíznych postáv pre ktoré píše, a nesúhlas s inými, vyvíja silný nátlak na milióny divákov tak, aby zosúladili svoj názor na vec s jeho názorom.

A presne to isté, čo sa deje s televíznou zábavou, sa deje aj so správami, či už máme na mysli televízne, alebo novinové. Úskočná vec na tejto kontrole myslenia je

to, že aj napriek tomu, že si uvedomíme, že zábava a správy sú zaujaté, vládcovia médií sú aj napriek tomu schopný manipulovať väčšinu z nás. Toto sa deje z toho dôvodu, že oni nielen podajú stanovisko k tomu čo prezentujú, ale aj vytvoria tacit hranice a základné pravidlá pre povoliteľné spektrum názorov.

Ako príklad zvážte zaobchádzanie médií so správami z Blízkeho východu. Niektorí producenti alebo komentátori sú otrocky pro-Izraelský v každom ich prejave, zatiaľ čo ostatní vyzerajú byť celkom neutrálny. Avšak žiadny z nich sa neodváži pripomenúť, že vláda USA podporuje v Arabsko-Izraelskom konflikte zlú stranu a že to slúžilo viac židovským záujmom, ako americkým že boli vyslané americké jednotky, aby zmrzačili Irak, najväčšieho rivala Izraela na Blízkom východe. Takto vznikne spektrum povolených názorov od pro-Izraelských až po skoro neutrálne.

Ďalším príkladom je zaobchádzanie médií s rasovými otázkami v USA. Niektorí komentátori preukazujú nezáujem na informovaní o rasových sporoch, zatiaľ čo druhý sú emociálnymi prívržencami s prívrženectvom vždy na strane nebielych. Všetci hovorcovia médií bez výnimky predsa len zaujímajú postoj, že multikulturalizmus a rasové miešanie tu ostanú a že sú dobrými vecami.

Pretože existujú rozdiely v stupni, predsa len Američania nepochopia, že sú manipulovaní. Aj obyvatelia, ktorí sa sťažujú na riadené správy padnú do pasce myslenia si toho istého, pretože im je prezentované zdanlivé spektrum názorov kde môže utiecť vplyvu manipulátorov myslenia tým, že verí producentovi, alebo komentátorovi podľa svojho výberu. Je to takzvaná situácia” hlavu si vyhral, telo si stratil.” Každý bod na spektre dovolených verejných názorov je akceptovateľný pre vládcov médií - a žiadnemu nepovolenému faktu alebo názoru nie je dané miesto na zverejnenie, ak tomu môžu zabrániť.

Kontrola názory-modelujúcich médií je skoro jednoliata. Všetky kontrolované médiá televízia, rádio, noviny, magazíny, knihy, filmy hovoria jedným hlasom, navzájom sa podporujúcim. Napriek výskytu rozličnosti, v skutočnosti neexistuje skutočný nesúhlas, žiadny alternatívny zdroj faktov alebo myšlienok prístupný širokým masám ľudí, ktorý by im mohol dovoliť vytvoriť si názory v protiklade s názormi vládcov médií. Sú prezentovaný jednoduchým pohľadom na svet, svet v ktorom každý hlas hlása rovnosť rás, neomylnú povahu príbehu Židovského Holokaustu, je skazenosťou pokúšať sa zastaviť prílev nebielych cudzincov, ktorý sa leje cez naše hranice, nebezpečenstvo dovolenia občanom držať a nosiť zbrane, morálna rovnoprávnosť všetkých sexuálnych orientácií a požiadavka

pluralistickej, kozmopolitnej spoločnosti radšej ako homogénnej. To je pohľad naň, svet navrhnutý vládcami médií, ktorý sa hodí ich vlastným cieľom a tlak na prispôsobenie sa tomuto pohľadu je ohromujúci. Ľudia mu prispôsobia svoje názory, volia v súlade sním, a tvarujú svoje životy v súlade s ním.

A kto sú títo všemocný vládcovia médií ? Ako budeme vidieť, vo veľkej miere sú to židia. Nie je to jednoducho len otázka toho že médiá sú kontrolované po zisku bažiacimi kapitalistami, pričom niektorí z nich sú židia. Ak by tomu bolo tak, etnická príslušnosť vládcov médií by odrážala, aspoň približne, pomer bohatých nežidov k bohatým židom. Prevaha židov v médiách je taká ohromujúca, že sme prinútení domnievať sa, že je za tým viac ako len zhoda okolností.

Elektronické médiá a zábavné médiá

Pokračujúca vládna deregulácia telekomunikačného priemyslu mala za následok, nie rozvoj súťaživosti, ale skôr vzrastajúcu vlnu spájaní a skupovaní, ktoré vyprodukovalo hŕstku multimiliardových mediálnych konglomerátov. Najväčšie z týchto konglomerátov rapídne rastú stále rýchlejšie tým že pohlcujú svojich protivníkov, v 90tych rokoch vzrástli skoro trojnásobne. Kedykoľvek pozeráte televíziu, či už lokálnu stanicu, alebo cez kábel alebo satelitný prijímač, kedykoľvek pozeráte film v kine alebo doma, kedykoľvek počúvate rádio alebo nahratú hudbu, kedykoľvek čítate noviny, knihu, alebo časopis je veľmi pravdepodobné, že informácie alebo zábava, ktorú dostávate boli vytvorené a/alebo distribuované jednou z týchto megamediálnych spoločností.

Najväčším mediálnym konglomerátom v súčasnosti je AOL-Time Warner, bol vytvorený, keď AOL kúpilo Time Warner za 160 miliárd dolárov v roku 2000. Splynutie prinieslo dokopy Steva Casea, nežida, ako predsedu AOL-TW, a predsedu Time Warneru GeraldaLevina, žida, ako CEO. Nasleduje krátka história spoločnosti.

Štyria /nežidovský/ bratia Warnerovci založili svoju filmársku spoločnosť v roku 1907 a zažili svoj prvý veľký úspech o desať rokov neskôr so svojím filmom Moje 4 roky v Nemecku. WB sa stala spoločnosťou v roku 1923 a zažila úspech aj v animovaných rozprávkach Porky Pig a Bugs Bunny. V roku 1944 súd nariadil, že WB musí prepustiť so služieb Oliviu de Havilland po vypršaní jej sedem ročného kontraktu. Toto rozhodnutie zabraňovalo akejkoľvek spoločnosti kontrolovať kartel tvorivého talentu, ale neurobilo nič voči tomu, aby zastavilo židov od získania kontroly nad celým priemyslom s ktorým bol tento talent predurčený pracovať. V roku 1948 WB predali svoj filmový archív MGM. V roku 1949, ďalšie súdne rozhodnutie prinútilo WB predať svoju reťaz kín, zabraňujúc vertikálnej integrácii jednej filmy - produkujúcej spoločnosti, zatiaľ čo nerobí nič, aby zabránila židom vytvoriť takúto integrovanú spoločnosť prostredníctvom etnickej spolupráce.

V roku 1958 W.B. vytvorili Warner Brothers Records, ktoré boli neskôr premenované na WEA. V roku 1968, Jack Warner predal svoj podiel Seven Arts, pričom DC a All-American Comics boli kúpení Kinney National Services /konglomerát pohrebných služieb/. Kinney neskôr kúpil agentúru hľadajúcu talenty, a potom ešte kúpil Warnerove-Seven Arts, a vytvorili sa Warner Communications.

V roku 1970 kúpili Warner Communications Elektra Records, v tom istom roku žid David Geffen rozbehol svoje vydavateľstvo Asylum. /Meno je synonymom s crazy-house/ V roku 1972 Time kúpil HBO od Charlesa Dolana. Ironicky, rok 1972 bol aj krokom, v ktorom začal vychádzať časopis Money, zatiaľ čo /pôvodný/ magazín Life prestal vychádzať.

Ted Turner vstúpil na scénu masmédií v roku 1976, kedy jeho televízna stanica WTCG /Atlanta/ bola zaradená do Amerických káblových sietí. V roku 1979 sa z Turner Communicatios Group stalo Turner Broadcasting System, a WTCG bola premenovaná na WTBS. V nasledujúcom roku sa stala CNN prvou televíznou stanicou, ktorá vysielala správy 24 hodín denne. Turner sa pokúšal kúpiť CBS v roku 1985, ale bol zablokovaný, keď Lawrence Tisch, žid, Kúpil 25% akcií. Namiesto toho kúpil Turner filmový archív MGM /1986/. V roku 1994 sa TBS spojila s Castle Rock a New Line Cinema. V roku 1996 spravil Turner kariéru ruinujúci ťah, keď predal TBS- Time Warneru. AOL kúpil Time Warner v roku 2000.

V roku 2001 Gerard Levin, ktorý bol predsedom Time Warneru a CEO spojených AOL-TW, prepustil Teda Turnera z jeho pozície počas telefonického rozhovoru. Kontrola TBS sa na chvíľu presunula do rúk Roberta Pittmana /bieleho nežida/, ale krátko nato bola predaná Walterovi Isaacsonovi, židovi, ktorý bol stiahnutý z jeho predchádzajúcej pozície v Time Inc., aby prevzal spoločnosť, ktorú vybudoval Ted Turner. Sme si istí, že Ted Turner by nepredal TBS-Time Warneru, keby vedel, že Levin ho o päť rokov prepustí. Levin presvedčil Turnera klasickým židovským spôsobom, a Turner, ktorý vložil dôveru v židovskú česť, zaplatil za túto chybu vysokú cenu.

Ale Levin ešte neskončil so svojou dýkou. Po tom ako zničil Turnera, urobil to isté svojmu užitočnému spolupracovníkovi Robertovi Pittmanovi. Pittman bol levinovým koňom pri spájaní AOL-TW na strane AOL. Aj keď s istotou nevieme, čo bolo Pittmanovým motívom, môžeme sa domnievať, že to malo niečo spoločné s Pittmanovou vierou, že je levinovim kandidátom na funkciu CEO v AOL-TW po Levinovom odchode do dôchodku. Ale keď prišiel čas na to, aby si zvolil svojho nástupcu, Levin obišiel Pittmana a dal túto pozíciu do rúk svojmu dlhoročnému obľúbencovi mulatovi Richardovi Parsonsovi. Parsons je CEO AOL-TW od mája 2002. Pittman, ktorý bol najprv mrzutý kvôli zaobchádzaniu s jeho osobou, postupne zmiernil svoje správanie. Výplatná páska, hoci aj nižšia ako Parsonsova je stále lepšia, ako žiadna.

Pred spojením bol AOL najväčším Internetovým Providerom v Amerike a v súčasnosti sa používa ako online platforma pre židovský obsah z Time Warneru. Time Warner, s príjmami v roku 1997 viac ako 13 miliárd dolárov bol druhým najväčším medzinárodným mediálnym leviathanom v čase, keď bol kúpený AOL.

Dcérska spoločnosť Time Warneru - Hbo je najväčšou platenou káblovou televíznou stanicou. Až do kúpenia PolyGramu Edgarom Bronfmanom Jr. v máji 1998, bol Warner Music najväčšou Americkou nahrávacou spoločnosťou, s viac ako 50 vydavateľstvami, najväčšie z nich bolo Warner Brothers Records /WEA/. Warner Music bol skorým propagátorom gangstarapu. Prostredníctvom svojej účasti v Inerscope Records /predtým ako bol Interscope kúpený MCAom/ pomáhalo popularizovať žáner, ktorého texty výslovne vyzívali čiernych na páchanie násilia voči bielym.

Medzi vydavateľstvá AOL-Twu patria Time-Life International Books, Time-Life Education, Time-Life Music, Time- Life AudioBooks, Books-of-the-Month Club /pobočka pre deti aj dospelých/, Papersback Book Club, History Book Club, Money Book Club, HomeStyle Books, Crafters Choice, One Spirit, Little Brown, Bulfinch Press, Back Bay Books, Warner Books, The Mysterious Press, Warner Aspect, Warner Treasures, Oxmoor House, Leisure Arts, Sunset Books a TW Kids.

AOL/TW vlastní nasledovné káblové a satelitné spoločnosti, medzi inými: Cinemax, Time Warner Sports, HBO /7 Amerických a 6 medzinárodných divízií/, CNN /10 divízií po celom svete/, Time Warner Cable, Road Runner, Time Warner Communications /pôvodne telekomunikačná spoločnosť/ New York City Cable Group, New York 1 / podobná CNN venujúca sa výhradne správam z oblast NYC/, Time Warner Home Theater, Time Warner Security /monitorovanie videokamerami/, Court-TV / vlastníctvo spoločné s Liberty Media/, Commedy Central /vlastníctvo spoločné s Viacom/ a Kablevision /Maďarsko/.

AOL-Tw vlastní nasledovné televízne a filmové spoločnosti: Warner Brothers, WB Studios, WB Television /produkčná, animačná a spravodajská/, Hanna-Barbera Cartoons, Telepictures production, Witt-Thomas productions, Castle Rock Entertainment, Warner Home Video, WB Domestic Pay-TV, WB Domestic TV Distribution, WB International TV Distribution, The Warner Channel / samostatné spoločnosti pre Latinskú Ameriku, Áziu-Pacifik, Austráliu a Nemecko/ a WB International Theaters v 12tich krajinách.

Šéfredaktorom Time Warnerovskej vydavateľskej divízie je Norman Pearlstine, Žid. AOL-TW vlastní nasledovné magazíny: Time, Time Asia, Time Atlantic, Time Canada, Time Latin America, Time South Pacific, Time Money, Time for Kids, Fortune, Life / nová verzia/, Sports Illustrated /plus SI Women/Sport, SI International, and SI For Kids/, Inside Stuff, Money, Your Company, Your Future, People, Who Weekly/Australia/, People en Espanol, Teen People, Entertainment Weekly, EW Metro, The Ticket, In Style, Southern Living, Progressive Farmer, Southern Accents, Cooking Light, Travel Leisure, Food & wine, Your Company, departures, SkyGuide, Vertigo, Paradox, Milestone, Mad Magazine, Parenting, Baby Talk, Baby on the Way, This Old House, Sunset, Sunset Garden Guide, Health, Hippocrates, Costal Living, Weight Watchers, Real Simple, President /Japan/, and Dancyu/Japan/. AOL-TW vlastní 80 ďalších magazínov /hlavne pre hobby a voľný čas/ v Británii.

AOL-TW vlastní nasledujúce hudobné nahrávacie spoločnosti: Atlantic Group, Atlantic Classics, Atlantic Jazz, Atlantic Nashville, Atlantic Theater, Big Beat, Backround, Breaking, Curb, Igloo, Lava, Mesa/Bluemoon, Modern, Rhino Records, Elektra, Eastwest, Asylum, Elektra/Sire, Warner Brothers Records, Warner Nashville, Warner Alliance, Warner Resound, Warner Sunset, Reprise, reprise Nashville, American Recordings, Giant, Maverick, revolution, Qwest, Warner Music International, WEA Telegram, East West ZTT, Coalition, CGD East West, China, Continental, DRO East West, Erato, Fazer, Finlandia, MCM, Nonesuch a Teldec.

DISNEY:

Druhým najväčším mediálnym konglomerátom je, s príjmom 23 miliárd Dolárov v roku 1997, Spoločnosť Walt Disney. Jej predseda a CEO, Michael Eisner, je žid. Impérium Disney, riadené mužom, ktorého jeden mediálny analytik nazval človek posadnutý kontrolovaním, zahŕňa niekoľko televíznych spoločností /Walt Disney Television, Touchstone Television, Buena Vista Television/ a káblové siete spolu s viac ako 100 miliónmi predplatiteľov. Medzi televízne stanice pod Disneyho kontrolou zahŕňajú: WLS /Chicago/, WJRT/Flint/, KFSN /Fresno/, KTRK/Houston/, KABC/Los Angeles/, WABC/New York City/, WPVI/Philadelphia/, WTVD/Raleigh/, KGO /San Francisco/ a WTVG/Toledo/.

Disney je tiež činná v oblasti rádií vlastní: WKHX,WYAY a WDWD v Atlante, WMVP, WLS a WXCD v Chicágu, WBAP a KSCS v Dallase, WDRQ, WJR a WPLT v Detroite, KLOS a KTZN v Los Angeles, KQRS, KXXR, KDIZ,KZNR a KZNT v St.Paul, WPLJ v New York City, KSFo v San Franciscu, Wmal WJZW a WRQX vo Washingtone a ESPN Radio.

Čo sa týka filmov, Skupina Walt Disney Motion Pictures, patriaca pod Walt Disney Studios, Riadená Josephom E. Rothom /tiež žid/, zahŕňa Walt Disney Pictures, Touchstone Pictures, Holywood Pictures a Caravan Pictures. Roth založil Caravan Pictures v januári 1993 a teraz je riadené jeho obľúbencom /židom/ Rogerom Birnbaumom. Disney tiež vlastní Miramax Films, ktoré riadia bratia Weinsteinovci, Bob a Harvey, ktorí vyprodukovali také filmy ako The Crying Game, Priest a Kids.

Keď bola spoločnosť Disney ešte ovládaná nežidovskou rodinou Disneyovcov, pred jej prevzatím Eisnerom v roku 1984, zahŕňala programy pre celú rodinu. Aj keď ešte stále vlastní práva ku Snehulienke, spoločnosť pod Eisnerovým vedením expandovala vo veľkej miere do produkcie zábavy pre dospelých.

V auguste1995 Eisner kúpil Capital Cities/ABC Inc., ktoré vlastní ABC Television Network, ktoré zase vlastní desať televíznych staníc práve v takých mestách s veľkým trhom ako sú New York, Chicago, Philadelphia, Los Angeles, san Francisco a Houston. A nakoniec vlastní 225 pridružených staníc v Spojených Štátoch a je podielovým vlastníkom niektorých európskych televíznych spoločností.

Káblová spoločnosť patriaca ABC,ESPN, je riadená prezidentom a Ceo Stevenom Bornsteinom, ktorý je žid. Spoločnosť je tiež držiteľom kontrolného balíka akcií káblových spoločností Lifetime Television a A&E Television Networks, každá so 67 miliónmi predplatiteľov. ABC Radio Network vlastní 26 AM a FM staníc, opäť vo veľkých mestách ako sú New York, Washington a Los Angeles a má viac než 3400 pridružených staníc.

Aj keď pôvodne bola telekomunikačnou spoločnosťou, Capital Cities/ BC zarobila viac ako miliardu dolárov za vydavateľskú činnosť v roku 1997. Okrem týchto vydavateľských koncernov Disney vlastní Walt Disney Company Book Publishing, Hyperion Books, a Miramax Books. Tiež vlastní noviny Democrat z Abany a Daily Record zo Saint Louis.

Medzi Disneyho magazíny patria Automotive Industries, Biography /spoluvlasníctvo/, Discover, Disney Adventures, Disney magazione, ECN News, ESPN Magazine, Family Fun, Family PC, Institutional Investor, Jane, JCK, Kentucky Prairie Farmer, Kodin, Los Angeles, Multichannel News, Penny Tower, Talk, Top Famille /Francúzko/, Video Business a Quality.

Disney spravuje 660 maloobchodov po celom svete /údaj je z apríla 2000/. A mimochodom tiež investovala do ťažby ropy a zemného plynu.

Na internete Disney prevádzkuje Buena Vista Interne Group, ABC Internet Group, ABC.com, ABCNEWS.com, Oscar.com, MR. Showbiz, Disney Online, Disney´s Daily Blast, Disney.com, Family.com, ESPN Internet Group, ESPN.sportzone.com, Soccernet.com, NFL.com, NBA.com, Infoseek /spoluvlastníctvo/ a Disney Interactive.

VIACOM:

Číslo tri zo zoznamu je Viacom Inc. s príjmami z roku 1997 vo výške 13 miliárd dolárov, a riadený židom Sumnerom Redstoneom /narodeným ako Murray Rothstein/. Viacom vznikol v roku 1971, ako prostriedok na vyhnutie sa protimonopolnému súdnemu rozhodnutiu, ktoré požadovalo, aby sa CBS zbavilo časti svojich televíznych káblových služieb a syndikátu programového priemyslu. Tento vládny ťah však neurobil nič na zníženie prevažne židovského spolupracujúceho monopolu, ktorý ostáva najväčším problémom tohto priemyslu. V roku 1999, potom ako sa CBS opäť rozrástla kúpením King World Productions /vedúci televízny programový syndikát/, Viacom získal svoju zakladateľskú spoločnosť, CBS, po dvojnásobnom zosmiešnení súdneho rozhodnutia z roku 1971.

Viacom produkuje a distribuuje televízne programy pre tri najväčšie siete, vlastní 13 tv staníc a 12 rozhlasových staníc. Produkuje hrané filmy prostredníctvom Paramount Pictures, riadených židovkou Sherry Lansingovou. Redstone získal CBS po hlasovaní akcionárov CBS a Viacomu v decembri 1999.

Ako šéf exekutívy CBS pracuje pre Redstonea žid menom Melvin A. Karmazin. Je šéfom a najväčším individuálnym akcionárom spoločnosti, ktorá vlastní CBS Television Network, 14 hlavných TV staníc, 160 rozhlasových staníc, Country Music Television a káblové kanály Nashville Network a veľké množstvo reklamných miest v exteriéry.

Medzi vydavateľské spoločnosti Viacomu patria Simon & Schuster, Scribner, The Free Press, Fireside, Archway Paperbacks a Minstrel Books, Anne Schwartz Books, MTV Books, Nickelodeon Books, Pocket Books a Washington Square Press. Distribuuje videá prostredníctvom viac než 4000 Blockbuster obchodov / vrátane sietí Video Flicks v Austrálii/. Tiež sa zaoberá satelitným vysielaním, zábavnými parkami a videohrami.

Čím sa však šéf Viacomu preslávil je to, že je najväčším prevádzkovateľom káblovej televízie na svete, prostredníctvom Showtime, MTV, Nickelodeon a iných sietí. Od roku 1989 MTV a Nicelodeon získavali stále väčší a väčší podiel mladistvých divákov. Prvý štvrťrok roku 2001 bol 16 po sebe nasledujúcim, v ktorom Bola MTV označená ako stanica číslo jeden pre divákov medzi 12 a 24 rokmi. Redstone, ktorý v skutočnosti vlastní 76 percent akcií Viacomu ponúkol ako vzorový model pre týchto divákov Beavisa a Buttheada a v súčasnosti je najväčším propagátorom rasového miešania bielym tínedžerom a deťom v Amerike a Európe. MTV Networks získala spoločnosť The Music Factory od Holandskej mediálnej a marketingovej skupiny Wegener v roku 2001. TMF distribuuje hudbu do skoro 10tich miliónov domácností v Holandsku a Belgicku. MTV rozširuje svoju prítomnosť v Európe prostredníctvom nových kanálov, vrátane MTV Dance /Anglicko/ a MTV Live /Škandinávia/. MTV Taliansko je aktívna prostredníctvom Cecchi Gori Communications. MTV pretláča svoje rasovo miešané rokové a rapové videá do 210tich miliónov domácností v 71 krajinách a je dominantným faktorom vplývajúcim na bielych tínedžerov na celom svete.

Nicelodeon, so 65 miliónmi predplatiteľov má najväčší počet divákov vo veku od štyroch do jedenástich rokov v Amerike a rýchlo expanduje aj do Európy. Väčšina jej relácii ešte tak výrazne nepropaguje degeneráciu, ktorá je charakteristickým znakom MTV, ale Redstone postupne predkladá svojim divákom ten istý jed, ktorý ponúka MTV. V roku 2001 Nickelodeon pokračoval v deväťročnej šnúre ako najlepšia káblová stanica pre deti a mladých tínedžerov.

Viacom prevádzkuje dve spoločnosti produkujúce hrané filmy, spoločne s Vivendi Universal /detailnejšie neskôr/: United Cinemas International /UCI/ a United International Pictures /UIP/. Vivendi Universal. Ďalším mediálnym mogulom je Edgar Bronfman junior. Riadil spoločnosť Seagram, veľkovýrobcu liehovín, až do jej nedávneho spojenia s Vivendi. Jeho otec, Edgar Bronfman starší je prezidentom Svetového Židovského Kongresu. Seagram vlastnilo Universal Studios a Interscope Records, najpoprednejších promotérov gangsta rapu. Tieto spoločnosti v súčasnosti patria k Vivendi Universal.

Bronfman sa stal najsilnejším mužom v nahrávacom biznise v máji 1998, kedy takisto získal kontrolu nad PolyGramom, európskym nahrávacím gigantom, zaplatením 10,6 miliárd holandskému výrobcovi elektroniky Philipsu. S príjmami PolyGramu pridanými k ziskom MCA a Universalu, Bronfman sa stal vládcom štvrtého najväčšieho mediálneho impéria, s ročnými príjmami okolo 12 miliárd dolárov. Jedným obzvlášť nešťastným aspektom kúpy PolyGramu bolo to, že dala Bronfmanovi kontrolu nad najväčším producentom CD klasickej hudby vo svete: PolyGram vlastní nahrávacie spoločnosti Deutsche Grammophon, Decca-London a nahrávaciu spoločnosť Philips.

V júni 2000 rodina Bronfmanovcov predala Seagram Vivendimu, francúzkej spoločnosti pôvodne vedenej nežidom Jean-Marie Messierom. Kombinovaná spoločnosť Vivendi Universal si ponechala Edgara Bronfmana mladšieho ako viceprezidenta spoločnosti, a on bude pokračovať vo vedení jej zábavnej divízie. Podobne ako pri spojení AOL-TW, stratégia bola nakaziť a počkať. Dlh, ktorý zaznamenalo Vivendi kúpením Universalu bol použitý na škandalizovanie Messierovej osoby, ktorý musel odstúpiť. Jean-René Fourtou sa stal prezidentom/CEO Vivendi 3. Júla 2002. Následne, aby splatilo dlh, začalo Vivendi-Universal predávať svoje aktíva, začalo s producentom alkoholu Seagam, neskôr predalo aj niektoré svoje mediálne holdingy, vrátane vydavateľskej spoločnosti Houghlin-Mifflin /náučné knihy/, ktorá bola predaná v júni 2001 konzorciu zloženému z Thomas H. Lee Partners, Blackstone Group, Bain Capital a Apax Partners.

Židia skoro všade kde sa pozriete. S dvomi z top piatich mediálnych konglomerátov v rukách židov /Disney a Viacom/ a so židmi, ktorí obsadzujú väčšinu exekutívnych postov v ostávajúcich dvoch, je ťažké uveriť, že taký ohromujúci stupeň kontroly prišiel bez zámerného, spoločného úsilia z ich strany.

A čo ostatné veľké mediálne spoločnosti?

Rupertova Murdochova News Corporation, ktorá vlastní televíznu sieť Fox, 20th Century Fox Films a Fox 2000, je piatou najväčšou megamediálnou spoločnosťou v krajine, s príjmami viac ako 11 miliárd dolárov v roku 1997. Je to jediná z ďalších mediálnych spoločností, ktorá sa aspoň približuje k top štyrom. Murdoch je nežid /aspoň pokiaľ vieme/, ale Peter Chernin, ktorý je prezident a CEO Fox Groupu, ktorá zahŕňa všetky filmové, televízne a vydavateľské operácie News Corporation v USA, je žid. Pod Cherninom, ako prezidentom 20th Century Fox, je Laura Ziskin, židovka, ktorá pôvodne riadila Fox 2000. Žid Peter Roth pracuje pod Cherninom ako prezident Fox Entertainment. News Corporation, tiež vlastní New York Post aTV Guide a tie sú vydávané pod Cherninovým dohľadom. Murdoch povedal magazínu Newsweek /12. Júla 1999/, že pravdepodobne povýši Chernina na CEO v News Corporation, radšej ako by mala spoločnosť padnúť do rúk jeho vlastným deťom, všetky sú staršie ako 25. Je ťažké predstaviť si žida, ako dáva významnú mediálnu spoločnosť nežidovskému podriadenému, keď má pod krídlami vlastné deti. Na jeho postavenie bol Chernin celkom úprimný: Môžem kontrolovať filmy videné po celom svete....Čo môže byť viac zábavné?

Väčšina televíznych a filmových spoločností, ktoré nie sú vlastnené najväčšími spoločnosťami je tiež kontrolovaná židmi. Napríklad New World Entertainment, prehlasovaná jedným mediálnym analitikom za hlavného nezávislého filmového producenta v USA je vlastnená Ronaldom Perelmanom, židom, ktorý takisto vlastní kozmetickú značku Revlon a ktorý ponúkol miesto Monike Lewinskej, keď sa ju Bill Clinton pokúšal držať potichu.

Najznámejšia z menších filmových spoločností, DreamWorks SKG, je výlučne kóšer záležitosťou. DreamWorks bola založená v roku 1994 medzi veľkými mediálnymi hype, tým že dala dokopy mogula nahrávacieho priemyslu Davida Geffena, niekdajšieho šéfa Disney Pictures Jeffreyho Katzenberga a filmového režiséra Stevena Spielberga, pričom všetci traja sú židia. Spoločnosť produkuje filmy, animované filmy, televízne programy a hudbu. Ak vezmeme do úvahy peniaze a kontakty, ktoré Geffen, Katzenberg a Spielberg majú, DreamWorks sa môže čoskoro dostať do tej istej ligy v akej je veľká štvorka.

Je všeobecne známe, že židia kontrolovali väčšinu produkcie a distribúcie filmov už krátko po vzniku filmového priemyslu v prvých desaťročiach 20teho storočia. Keď v roku 1966 zomrel Walt Disney, odišla s ním posledná prekážka na úplnú židovskú domináciu Hollywoodu a židia boli schopní ovládnuť spoločnosť, ktorú Walt vybudoval. Odvtedy sa vo filmovom priemysle všetko dialo tak, ako si to priali oni.

Filmy vytvorené len štyrmi najväčšími producentami hraných filmov, ktoré sme pred chvíľou spomenuli Disney, Warner Brothers, Paramount /Viacom/ a Universal /Seagram/-- zarobili v roku 1997, v pokladniach kín, dve-tretiny všetkých tržieb.

Veľkou trojkou v televíznom vysielaní zvykli byť ABC, CBS a NBC. Po konsolidácii mediálnych impérií však tieto tri už viac nie sú samostatnými celkami. Avšak aj pokiaľ boli samostatné, každá z nich bola spravovaná židmi už od ich vzniku: ABC- Leonardom Goldensonom, NBC- najprv Davidom Sarnoffom a potom jeho synom Robertom a CBS- najprv Williamom Paleyom a potom Laurenceom Tischom. Počas niekoľkých desaťročí tieto spoločnosti, zamestnávali vo väčšine pozícii židov a neodmysliteľná židovskosť týchto TV staníc sa nezmenila ani potom, čo boli tieto spoločnosti pohltené inými. Prítomnosť židov

v televíznych správach ostáva aj naďalej veľmi silná.

Dobrým príkladom toho je NBC. Vedúci pracovníci na kľúčových postoch NBC boli nedávno popremiestňovaní. Andrew Lack, ktorý bol vedúcim spravodajstva v spoločnosti, postúpil a stal sa jej prezidentom a hlavou exekutívy. Neal Shapiro, ktorý bol producentom Dateline NBC, bol premiestnený na Lackovo staré miesto. Jeff Zucker, ktorý bol producentom programu Today, bol povýšený do funkcie šéfa zábavy NBC /miesto ,ktoré bolo pre neho zjavne vytvorené/ a Jonathan Wald sa premiestnil na Zuckerovo staré miesto, potom ako vytlačil z tohto miesta Michaela Bassa, ktorý zaskakovalk za Zuckera pri Today.

Nejaký čas dozadu sa wald stal producentom NBC Nightly News, pričom prebral pozíciu Jeffa Gralnicka. Keď sa Wald presunul do Today, Steve Campus sa stal producentom relácie Tom Brokaw´s show. V súčasnosti nie je známe či je Capus žid, avšak všetci ostatní z určitosťou sú.

Podobná prevaha židov existuje aj v spravodajských oddeleniach iných spoločností. Napríklad vo februári 2000 Al Ortiz začal šéfovať reportážam Special Events na CBS, čím sa z nežida Jima Murphyho stal výkonný producent The CBS Evening News s Danom Ratherom a jedinou výnimkou o ktorej vieme v inak výlučne židovských kádroch producentov televízneho spravodajstva. Nová CBS Early Show, ktorá nahradila CBS This Morning, prežila vnútorné otrasy, počas ktorých boli prepustení traja producenti, zdanlivo preto, že neboli dosť agresívni. Možno že neboli ani dosť pro-židovskí. Tieto otrasy, však nemali vplyv na výkonného producenta Ala Bermana, ktorý sa presunul do novej pozície, ako programový plánovač a Steve Friedman sa stal výkonným producentom Early Show.

Paul Friedman je stále výkonným producentom ABC World News Tonight s Petrom Jenningsom. Rick Kaplan, niekedy výkonný predstaviteľ ABC, sa presunul do CNN v roku 1997, kde sa stal prezidentom CNN/USA.

Tlačené médiá

Po televíznom spravodajstve sú denníky najvplyvnejšími informačnými médiami v Amerike. Šesťdesiat miliónov sa ich predá /a pravdepodobne aj prečíta/ každý deň. Tieto milióny sú rozdelené medzi 1483 rôznych publikácií / údaj je z februára 2000/. Mohli by sme predpokladať, že toto vysoké číslo rôznych novín po celej Amerike zabezpečí ochranu pred kontrolovaním menšinou a dezinformáciami. Bohužiaľ tomu tak nie je. Existuje v nich menej nezávislosti, menej súťaživosti a oveľa menej reprezentovania záujmov väčšiny, ako by si bežný pozorovateľ myslel.

V roku 1945 boli štyri z piatich Amerických novín vlastnené nezávislími osobami a vydávané miestnymi ľuďmi s úzkymi väzbami na svoje komunity. Tie časy sú však za nami. Väčšina nezávislých novín bola skúpená, alebo vytlačená z biznisu v 70tych rokoch. Dnes je väčšina lokálnych novín vo vlastníctve malého množstva veľkých firiem, vedených osobami, ktoré žijú a pracujú stovky, ba dokonca tisíce míľ ďaleko. V súčasnosti menej ako 20 percent z 1483 novín je vo vlastníctve nezávislých vlastníkov, ostatok patrí k multi-novinovým reťazcom. Len 104 z celkového počtu má náklad vyšší ako 100 000. Len niekoľko z nich je dostatočne veľkých na to ,aby si mohli dovoliť nezávislých redaktorov mimo svojich vlastných komunít, ostatný sú závislí od týchto niekoľkých pre všetky svoje národné a medzinárodné správy.

Associated Press, ktorý predáva správy novinám, je v súčasnosti pod vedením svojho židovského šéfredaktora Michaela Silvermana, ktorý riadi denno-dennú tvorbu agentúrnych správ a vedie vydávacie oddelenia. Silverman riadil národné správy agentúry AP ako zástupca vedúceho vydania už od roku 1992. Na svoje súčastné miesto bol povýšený v roku 2000. Silverman je zodpovedný Jonathanovi Wolmanovi, tiež židovi, ktorý je výkonným riaditeľom AP.

Len v 47 mestách v Amerike sa vyskytuje viac ako jeden denník, a súťaživosť je často minimálna dokonca aj medzi nimi, ako medzi večernými a poobednajšími vydaniami pod spoločným vlastníctvom. Príkladom tohto sú v meste Mobile v Alabame, raňajší Register a poobedňajší Press-Register, a v meste Syracuse v New Yorku, raňajšie Post-Standart a poobednajšie Herald-Journal všetky vlastnené židovskými bratmi Newhouseovcami, prostredníctvom ich holdingu, Advance Publications.

Mediálne impérium Newhouseovcov je príkladom aj niečoho iného ako len nedostatku súťaživosti medzi Americkými denníkmi, tiež ilustruje neukojiteľnú chuť, ktorú židia preukázali pre všetky orgány kontroly názoru, na ktorých môžu upevniť svoju pozíciu. Newhouseovci vlastnia 30 denníkov, vrátane niekoľkých veľkých a dôležitých, ako sú napríklad: Clevelandské Plain Dealer, Newarské Star-Ledger a New Orleanske Times-Picayuane, Newhouse Broadcasting pozostáva z 12 televíznych staníc a 87 káblových televíznych systémov, vrátane niektorých najväčších v krajine, dodatok novín Sunday s názvom Parade, s nákladom viac ako 22 miliónov výtlačkov za týždeň, okolo dvoch tuctov najväčších magazínov, vrátane New Yorker, Vogue, Mademoiselle, Glamour, Vanity Fair, Brides, Gentlemans Quarterly, Self, House & Garden, a všetky ostatné magazíny vydávané skupinou Conde Nast, ktorá je v ich vlastníctve.

Toto židovské mediálne impérium bolo založené zosnulým Samuelom Newhouseom, imigrantom z Ruska. Keď v roku 1979 zomrel vo veku 84 rokov, poručil mediálne holdingy v hodnote 1,3 miliardy dolárov svojim dvom synom Samuelovi a Donaldovi. S niekoľkými ďalšími kúpami trhová hodnota Advance Publications vzrástla na viac ako 8 miliárd dolárov v súčasnosti.

Pohltenie toľkých novín rodinou Newhouseovcov, bolo do veľkej miery umožnené faktom, že noviny nie sú podporované predplatiteľmi, ale tými, čo im platia za reklamu. Sú to príjmy z reklamy nie malé sumy zozbierané od čitateľov, ktoré vo veľkej miere zabezpečujú vydavateľovu výplatu a zvyšujú vlastníkov zisk.

Kedykoľvek takýto záujemca o reklamu uprednostní jedny noviny pred druhými, uprednostnené noviny budú prosperovať, zatiaľ čo ich konkurencia vyhynie. Od začiatku minulého storočia, kedy sa židovská obchodná sila v Amerike stala dominantnou ekonomickou mocnosťou, existoval neustály nárast v počte Amerických novín v židovských rukách, sprevádzané neustálym poklesom v počte konkurencieschopných nežidovských novín toto bolo spôsobené výberovou reklamnou politikou židovských obchodníkov.

Ba čo viac, dokonca aj tie noviny, ktoré sú stále v nežidovských rukách sú tak veľmi závislé na príjmoch z reklamy od židovských obchodníkov, že úvodník a spôsob podávania správ je do širokej miery obmedzované tým, čo sa židom páči a čo nie. V novinovom biznise tak ako aj inde platí, že ten kto platí muzikanta si rozkazuje akú pesničku mu zahrá.

Troje židovských novín

Potlačenie súťaže a založenie lokálnych monopolov na šírenie správ a názorov, boli charakteristickými znakmi rastu židovskej kontroly nad Americkými novinami. Výsledná schopnosť židov použiť tlač ako neodporovateľný nástroj židovskej politiky môže byť sotva lepšie ilustrovaný ako na príklade troch najväčších a najprestížnejších národných novín: New York Times, Wall Street Journal, a Washington Post. Tieto tri, dominujúce Americkým finančným a politickým centrám, sú novinami, ktoré nastolil trendy a smernice pre väčšinu ostatných. Oni sú tými čo rozhodujú čo bude v správach a čo nie na národnom aj medzinárodnom stupni. Oni tvoria správy, ostatní ich viac-menej len kopírujú. A všetky tri sú v rukách židov.

New York Times, s cirkuláciou 1086000 výtlačkov v septembri 1999, sú neoficiálnou sociálnou, módnou, zábavnou, politickou a kultúrnou príručkou národa. Hovoria Americkej verejnosti, ktorú knihu si má kúpiť a ktorý film si má pozrieť, ktoré názory sú práve v kurze, ktorí politici, vychovávatelia, duchovní vodcovia, umelci a obchodníci sú “tí dobrí”. A pár desaťročí v 19tom storočí to boli pravé Americké noviny.

New York Times boli založené v roku 1851 dvomi nežidmi Henrym J. Raymondom a Georgeom Jonesom. Po ich smrti v roku 1896, boli odkúpené od firmy Jonesove nehnuteľnosti bohatým židovským vydavateľom Adolphom Ochsom. Jeho pra-pra-vnuk Arthur Sulzberger jr. je súčasný vydavateľ novín a prezident spoločnosti New York Times Co. Šéfredaktorom je Joseph Leyveld, tiež žid /je synom rabína/.

Rodina Sulzbergerovcov vlastní prostredníctvom New York Times Co. ďalších 33 novín vrátane Boston Globe, kúpených v júni 1993 za 1,1 miliardy, dvanásť magazínov vrátane McCall´s a Family Circle každý s nákladom viac ako 5 miliónov, sedem rádií a televíznych staníc, televízny káblový systém a tri knižné vydavateľstvá. Tlačová agentúra New York Times poskytuje telegrafom správy, udalosti a fotografie z New York Timesov ďalším 506 novinám, tlačovým agentúram a magazínom.

Rovnako dôležité pre národ sú Washington Post, ktoré založením svojich “štrbín” vo vládnych agentúrach vo Washingtone, sledujú vnútroštátnu stopu správ zahŕňajúcu federálnu vládu.

Wahington Post rovnako ako New York Times má nežidovský pôvod. Boli založené v roku 1877 Stilsonom Hutchinsom, od neho ich kúpil v roku 1905 John R. McLean a neskôr zdedil Edward B. McLean. Avšak v júni 1933, v následku Veľkej hospodárskej krízy, noviny zbankrotovali. V likvidačnej aukcii boli odkúpené Eugenom Meyerom, židovským finančníkom a bývalým partnerom Bernarda Barucha, priemyselného cára v Amerike počas prvej svetovej vojny. Washington Post boli riadené Katherine Meyerovou Grahamovou, dcérou Eugena Meyera, až do jej smrti v roku 2001. Bola hlavným akcionárom a prezidentom

správnej rady Washington Post Co. a vymenovala svojho syna Donalda Grahama za vydavateľa novín v roku 1979. Donald sa stal CEOm spoločnosti v roku 1991 a prezidentom dozornej rady v roku 1993 a reťaz židovskej kontroly Washington Postu zostáva nezlomená. Noviny majú denný náklad 763000 výtlačkov a nedeľné vydanie 1,1 milióna výtlačkov.0

Spoločnosť Washington Post Co. vlastní niekoľko ďalších mediálnych holdingov z novín /Gazette Newspapers, vrátane 11 vojenských publikácií/ z televízií /WDIV v Detroite, KPRC v Houstone, WPLG v Miaimi, WKMG v Orlande, KSAT v San Antoniu, WJXT v Jacksonville/ a z magazínov, najvýznamnejším je národný magazín číslo dva Newsweek. Rôzne televízne spoločnosti vo vlastníctve Wahington Post Company pokrývajú 7 miliónov domácností a jej káblová televízna spoločnosť, Cable One, má 635000 predplatiteľov.

V spoločnom podniku s New York Times, Post vydáva International herald Tribune najširšie distribuovaný anglicky písaný denník na svete. Wall Street Journal, ktorý predáva 1.8 milióna kópií každý deň je národným denníkom s najväčším nákladom. Je vo vlastníctve Dow Jones & Company Inc., spoločnosťou z New Yorku, ktorá tiež vydáva 24 iných denníkov a týždenné finančné noviny Barron´s, medzi inými. Riaditeľom a CEOm spoločnosti Dow Jones je Peter R. Kann, ktorý je žid. Kann taktiež zastáva post riaditeľa a vydavateľa Wall Street Journalu.

Väčšina ostatných hlavných New Yorských novín nie je v lepších rukách ako je New York Times a Wall Street Journal. V januári 1993 boli New York Times kúpené z vlastníctva zosnulého mediálneho mogula Roberta Maxwella /narodeného ako Ludvik Hoch/, židovským obchodníkom Mortimerom B. Zuckermanom. Village Voice je v osobnom vlastníctve Leonarda Sterna, miliardárskeho vlastníka firmy Hartz Mountain, ktorá vyrába potravu pre domáce zvieratá. A ako už bolo spomenuté skôr, New York Post je vo vlastníctve novinovej spoločnosti pod vedením žida Petra Chernina.

Spravodajské magazíny

Príbeh je približne rovnaký u každého média či už ide o televíziu, rádio, filmy, hudbu a noviny. Pozrite sa napríklad na spravodajské magazíny. V USA sú publikované len tri dôležité: Time, Newsweek a U.S. News & World Report.

Time s týždenným nákladom 4,1 milióna výtlačkov je vydávaný dcérskou spoločnosťou Time Warner Communications, novým mediálnym konglomerátom vytvoreným v roku 1989 spojením Time Inc. s Warner Communications. Aj keď Gerald Levin odstúpil, Time Warner Communication je stále výrazne židovská v svojej povahe.

Newsweek, ako bolo spomenuté vyššie je vydávaný spoločnosťou Washington Post Company, riadenou židom Donaldom Grahamom. Jeho týždenný náklad je 3,1 milióna výtlačkov.

U.S. News & World Report, s týždennoým nákladom 2,2 milióna je vlastnený a vydávaný Mortimerom B. Zuckermanom, ktorý tiež zaujal pozíciu šéfredaktora v magazíne samotnom. Zuckerman takisto vlastní Atlantic Monthly a New Yorkský denník Daily News, ktorý je šiestym najväčším denníkom v krajine.

Naša povinnosť

Toto sú fakty o kontrole médií v Amerike. Každý kto chce stráviť niekoľko hodín vo veľkej knižnici, pozerať sa do najnovších vydaní ročeniek o rádio a televíznom priemysle a zoznamov novín a magazínov, zoznamov spoločností a ich predstaviteľov, ako sú napríklad tie vydané vydavateľstvami Standard and Poors s Dun a Bradstreet a do bežných biografických odkazov môže potvrdiť ich pravosť. Sú neodškriepiteľné a keď s nimi budete konfrontovať židovských hovorcov, tí zo zvyku použijú vyhýbavú taktiku. “Ted Turner nie je žid!” oznámia víťazoslávne, ako keby to vyriešilo otázku. Keď na nich tlačíte ďalej obvinia vás z antisemitizmu, už len preto, že ste nastolili túto otázku. Je to strach z takéhoto obvinenia, ktorý umlčuje mnohých ľudí, ktorý poznajú tieto fakty.

Ale my nemôžeme zostať ticho v prípade takejto dôležitej otázky! Židovská kontrola amerických masmédií je jednoducho najdôležitejším životným faktom, nielen v Amerike, ale v súčasnosti v celom svete. Neexistuje nič nebezpečnejšie pre budúcnosť našich ľudí, žiadna choroba, hlad, ekonomický kolaps, dokonca nukleárna vojna.

Židovská kontrola nad médiami rozhoduje o zahraničnej politike USA a dovoľuje židovským záujmom, pred Americkými rozhodovať o otázkach vojny a mieru. Bez židovskej kontroly médií, by napríklad neprebehla vojna v Perzskom zálive. Nebol by žiadny masaker Srbských civilistov spáchaný vojakmi NATO. Nebolo by pokračujúce bytie bubnov oznamujúce ďalšiu vojnu s Irakom.

Tým, že dovolíme židom kontrolovať médiá správ a zábavy, robíme viac ako len to že im dávame možnosť rozhodovať o našom politickom systéme a virtuálnu kontrolu nad našou vládou, takisto im dávame kontrolu nad mysľami a dušami našich detí, ktorých prístupy a myšlienky sú formované viac židovskou televíziou a židovskými filmami ako rodičmi, školou, alebo nejakým iným vplyvom.

Židmi kontrolované zábavné médiá prevzali vedenie v presviedčaní celej generácie, že homosexualita je normálnym a akceptovaným spôsobom života, že nie je na tom nič zlé, keď biela žena chodí s čiernym mužom, alebo keď sa biely muž ožení s aziatkou, že všetky rasy sú rovnocenné v schopnostiach a povahe okrem skutočnosti, že povaha bielej rasy je podozrivá z dôvodu histórie plnej utláčania ostatných rás a že každé úsilie bielych za zachovanie rasového dedičstva je zavrhnutia hodné.

Musíme zabrániť ďalšiemu rozširovaniu tohto jedu medzi našich ľudí, a musíme zlomiť moc tých, ktorí ho rozširujú. Je to netolerovateľné, aby takáto moc bola v rukách akejkoľvek cudzej menšiny, ktorej záujmy a hodnoty sú odlišné od našich. Ale dovoliť židom, s ich 3000 ročnou históriou v ruinovaní národov, od starovekého Egypta po Rusko, aby držali takúto moc sa rovná našej rasovej samovražde. Naozaj, skutočnosť, že v súčasnosti tak veľa bielych Američanov je naplnených zmyslom rasovej viny a sebanenávisti, že sa aktívne usilujú o smrť vlastnej rasy je zámerným následkom židovskej mediálnej kontroly.

Raz keď prijmeme a pochopíme fakt židovskej kontroly médií, je našou neodškriepiteľnou povinnosťou urobiť všetko potrebné nato, aby sme túto kontrolu odstránili. Nesmieme sa uhýbať pred ničím pri útokoch na túto silu zla, ktorá pritvrdila svoje smrteľné zovretie našich ľudí a vstrekuje svoj smrteľný jed do ich myslí a duší. Ak sa nám ho nepodarí zničiť, určite on zničí našu rasu.

Začnime zbierať vedomosti a uskutočňovať akcie na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa.

Návrat-Literárna rubrika