hlavna stranka

Odhlasovanie pamätnej tabule  G. Husákovi je potupou obetí okupácie

Vyhlásenie  Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov považuje odhlasovanie umiestnenia pamätnej tabule poslancami miestneho zastupiteľstva v mestskej časti Bratislava -Dúbravka a jej umiestnenie priamo na budovu miestneho úradu za bezprecedentnú urážku obetí  totalitárneho komunizmu, obetí okupácie  21. augusta 1968 a dehonestáciu socializmu s ľudskou tvárou Alexandra Dubčeka.  
          Zámer poslancov zaradiť túto pamätnú tabuľu medzi miestne pamätihodnosti je  stratou historickej pamäte a nepochopením elementárnych historických súvislostí. Je to obzvlášť poľutovaniahodné a žalostné, že sa tak stalo 40 rokov po vpáde okupačných armád Varšavského paktu,  v mesiaci kedy bola OSN prijatá Všeobecná deklarácia ľudských práv, ku ktorej sa Slovensko hlási, navyše dnes už aj ako riadny člen Európskej únie.
 
           Z dôrazom pripomíname všetkým, ktorí sú aj takmer 20 rokov po vyhnití reálneho socializmu postihnutý stratou pamäte, že bývalý Generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák bol bez akýchkoľvek pochybností vlastizradcom, ktorý sa dostal k moci vojenským pučom a brutálnou silou sovietskych tankov. Nastolenie bábkovej vlády ktorá sa dostala k moci za pomoci armády, a tu  treba zdôrazniť, že v bývalom Československu to boli na základe pozvania kolaborantov armády cudných štátov, sa na celom svete považuje za vojenský puč a najhrubšie pošliapanie štátnej suverenity a základných ľudských práv.  

          Za Gustávom Husákom ostali, hromady mŕtvol, či už zavraždených počas vpádu okupačných armád alebo neskôr usmrtených na hraniciach pri pokuse o útek. Ostali za ním tisíce zničených osudov a ľudských tragédii.  Z ekonomicky vyspelého štátu, ktorý bol v 60. rokoch ešte na úrovni Rakúska sa počas normalizácie stala morálne zdevastovaná a upadajúca krajina kde bola amorálnosť povýšená na životný princíp. 
           Bohužiaľ historický odkaz 21. augusta 1968 sa nestal po prevrate v novembri 1989 poučením a mementom, čoho dôkazom je smutný fakt, že Slovensku posiatom pamätníkmi osloboditeľov, nemáme dôstojný pamätník   venovaný obetiam okupácie.  V rozpore s elementárnymi zásadami slušnosti sa na Slovenku môže verejne aj na pôde parlamentu propagovať extrémistické hnutie, ktoré potláčalo základné ľudské práva a glorifikovať pamätnými tabuľami vrahov a hrobárov vlastného národa. V porovnaní s fašizmom  má na svedomí komunizmus nepopierateľne oveľa viac obetí, počnúc staliniskou genocídou na Ukrajine, koncentračnými tábormi správy GULAG, miliónmi obetí kultúrnej revolúcie v Číne až po Kambodžu. V rozpore s tým sa však komunistické zločiny dodnes nedočkali Norimbergu č.2 a ich propagovanie je beztrestne tolerované. 

           Súčasná politická realita v plnej nahote odzrkadľuje našu úbohosť a duševnú prázdnotu. Odkaz 21. augusta 1968, o spoločnosti s ľudskou tvárou a najmä myšlienka o neutralite Československa ako najvhodnejšej ceste k nezávislému systému štátnosti a spravodlivejšej spoločnosti, upadli do zabudnutia.   

          V mene našich mŕtvych, ktorí sa už nemôžu brániť, ako aj v mene morálky, slušnosti, či už kresťanskej alebo etickej, vyzývame kompetentných aby neprznili našu historickú minulosť a nehanobili naše obete uctievaním zločincov. 

           Svetové združenie bývalých československých politických väzňov                    

 

 

hlavna stranka