|
|
 |
PAKT O BUDÚCNOSTIVYHLÁSENIE SZČPV K LISABONSKEJ ZMLUVE |
|
V NR SR sa ani na tretí pokus nepodarilo poslancom ústavnou väčšinou ratifikovať tzv. Lisabonskú zmluvu, ktorá de facto aj de iure s definitívnou platnosťou potvrdí, alebo odmietne podriadenie sa Slovenska EÚ, ktoré bolo také zrejmé v totálne skritizovanej EUROÚSTAVE. Domnievame sa, že jeden z najdôležitejších dokumentov štátu po páde komunizmu, s medzinárodnou legitimitou by nemal byť predmetom pokusov a už vôbec nie predmetom licitácie vzájomne si konkurujúcich straníckych subjektov v NÁRODNOM PARLAMENTE, ktoré sú v dlhodobej schizofrénii. Na jednej strane nie sú proti prijatiu zmluvy, ale na strane druhej, nie sú ani za jej schválenie! Východiskom by podľa nášho názoru mohlo a malo byť vypísanie referenda (po vzore skutočne suverénneho Írska!), lebo sa ukázalo, že ani táto inovovaná zmluva negarantuje SR plnoprávne členstvo v EÚ a osobitne jej Cyrilometodskú tradíciu, ktorá je základom jej štátnosti! Liberáli, ktorým sú národné záujmy cudzie, z pôvodnej Euroústavy jednoducho vynechali tie pasáže, ktoré boli predmetom snáh o referendum a to i v takých „starých“ členských štátoch ako sú napr. Francúzsko, či Dánsko. Právny aj filozoficky odvar, ktorý predstavuje Lisabonská zmluva je podľa nášho názoru pokusom Bruselu o implantáciu multikultúrnej a náboženskej bezbrehosti do tradícií národných štátov, na ktorých je Európa vlastne po tisícročia budovaná a ktorá pre toto dedičstvo priniesla aj najviac obetí. Je to doslova a do písmena Faustova zmluva, ktorá našu budúcnosť podriaďuje akejsi fiktívnej slobode a virtuálnej ekonomickej prosperite, ktorá má za cieľ vybudovanie totálne ovládanej konzumnej spoločnosti. Vyzývame preto zástupcov národa v NR SR, aby svoju energiu vynaložili na spoločný postup pri príprave všeľudového hlasovania o takom závažnom dokumente, ktorý na dlhé desaťročia, ba možno i na celé nasledujúce storočie bude určovať naše politické smerovanie, ak nie dokonca národné prežitie. O tom, že staré slovenské príslovie „ponáhľaj sa pomaly“ stále platí sa možno presvedčiť napr. na ležérnom správaní sa Nemecka, ktoré chce proces ratifikácie začať až od budúceho roka (keď si bude isté servilitou nových členov) a ukončiť ho v pohode v máji 2009. Veľká Británia vedomá si toho, že jej záujmy v zásadných veciach nebudú zmluvou dotknuté (keďže to tvrdo vyrokovala!), zmluvu teraz už pochopiteľne podporí, ale expremiér Tony Blaire bol k tomu dotlačený občianskou revoltou, ktorej napokon sľúbil referendum. Keďže medzi tým v úrade skončil a na vec už nemá vplyv, jeho francúzsky kolega Sarkozy ho navrhol aspoň za trafikanta euroštátu... Niet teda žiadneho relevantného dôvodu na preteky v štýle Dakaru, kto skôr zmluvu ratifikuje, lebo to nie je prejavom štátnickej múdrosti, ani rozvahy, ale prejavom rozumovej kapitulácie. Príkladom maličkého Írska by sme sa mali inšpirovať a nie súťažiť o titul NAJSERVILNEJŚIEHO ŠTÁTU EURÓPY! František Bednár Marian Dudinský |
|
|