schema

Bohužiaľ, po smrti Jána Langoša nastali v Ústave pamäti národa pochmúrne časy. Politický nominovaný(nie demokraticky zvolený)predseda Správnej rady I. Petranský má o definícii protikomunistického odboja, uzákoneného prijatím zákona č. 219/2006 Z.z, podivné a svojské predstavy za ktoré by si od bývalých súdruhov z politbira určite vyslúžil mimoriadnu stranícku pochvalu.

Ak by sa mala súčasná prax ÚPN aplikovať na účastníkov II. protifašistického odboja, ich ozbrojený odpor proti nacizmu by bol trestný aj podľa v súčasnosti platných zákonov. Zatiaľ čo v susednej Českej republike sa po rokoch dočkali uznania aj tí, ktorí sa dokázali postaviť proti totalitnému režimu na ozbrojený odpor, ako skupina bratov Mašínovcov, či skupina Černý lev (Česká televize: V zajetí železné opony), na Slovensku sú ojedinelé prejavy (prípad GFP)podobného odporu podľa optiky I. Petranského považované za zločinné.

Postup ÚPN, podľa ktorého by štatút postavenia účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z nemohol byť priznaný ani bratom Mašínovcom, pretože ich konanie by obdobne ako konanie v prípade GFP bolo trestné aj podľa súčasných zákonov, vystihuje prehlásenie bratov Mašínovcov k smrti ich spolubojovníka Milana Paumera v ktorom uvádzajú :....

Když jsme odešli, bylo našim úmyslem vrátit se do svobodného a demokratického Československa. To dnes neexistuje, a to nejen díky panu Havlovi a dnešnímu prezidentovi Klausovi, ale i díky dalším politikům, kteří byli do svych funkcí komunisty dosazeni a tito za to bohatě odměněni. My jsem však proti komunistům bojovali.

Co jiného se "změnilo"? Komunistická strana dále existuje i jako parlamentní strana. Právní řád je stále ten, který byl přejat od komunistů. Jak jinak by totiž mohly být rozkradené majetky uchráněny pro ty, kteří je rozkradli a nastolili novou politickou generaci. Nemůžeme přece trestat ty (nejsme jako oni), kteří spáchali zločiny proti svým spoluobčanům během uplynulých 40 let pod vládou komunistů. Vše se přeci dělo podle existujících a tehdy platných zákonů! Zbytkové tresty stále existují a byli jimi postiženi hlavně ti lidé, kteří skutečně a aktivně něco proti komunistickému režimu dělali. Ostatní jsou pouze ubohé oběti.

Do scenára protikomunistického odboja z ktorého sa stala fraška sa žiaľ nehodia ani vzácni jednotlivci, ktorí sa nedokázali modliť k Bohu a klaňať diablovi, a nepovýšili amorálnosť na životný princíp, ako mlčiaca väčšina po vojenskej okupácii Československa v auguste 1968. Medzi nich nesporne patril aj umelec a fotograf Otto Gender. Pre svoj nekonformný a zásadový postoj sa stal pochopiteľne predmetom záujmu ŠtB a VKR. Po odmietnutí spolupráce sa dostal do nemilosti režimu a ani po Novembri 1989 sa nedočkal zadosťučinenia, či aspoň elementárneho prejavu slušnosti a uznania za svoj postoj v čase totality.

Prijatím zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006, ktorý navrhol vtedajší poslanec NR SR Ivan Šimko, ako oneskorenú a skromnú satisfakciu pre mnohých bezmenných odvážnych hrdinov, ktorí viedli svoje tiché individuálne vojny proti zlu a bezpráviu, vznikla nová nádej a možnosť aj pre prípad Otta Gendera. V dobrej viere si 30. apríla 2008 podal žiadosť o priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja s vedomím, že spĺňa všetky stanovené kritéria zákona. Po viac ako roku však napriek urgencii nedostal od ÚPN ani potvrdenie príjmu jeho žiadosti ani odpoveď.

Z rozsiahleho zoznamu mien pracovníkov VKR, ktorí sa podieľali na rozpracovaní jeho osoby, je evidentné, že mnohí zainteresovaní sú naďalej činní v štátnej či ekonomickej sfére a pre Ministerstvo obrany je nežiadúce odkrývanie ich minulosti. Je žalostné, že tých pár skutočných odporcov komunistického režimu sa musí takto ponižujúco doprosovať o priznanie postavenia aké im prináleží zo zákona.

Toho času dôstojník III.správy ŠtB-VKR kpt. Cudrák mu v roku 1986 v ateliéri na nám.Osloboditeľov povedal, že ho tu nikto nechce, že mu tu nikto neverí a že takých ľudí ako on posielajú do exilu.Otto Gender v roku 2008 upozornil na Cudráka NR SR, uviedol, že do FNM SR zvolila dôstojnika VKR, ktorý pracoval na zväzku Adept. Jeho priami nadriadený bol mjr.Igor Voštinák a na okruhu v Trenčíne ppl.Pipiš. Pracoval proti demokratickým štátom a predovšetkým proti USA. Márne Upozorňoval na to, že Cudrák je ako komunistická a poprevratová spravodajská hviezda, spoluautorom skrípt pre policajnú akadémiu SR "Spravodajská činnosť v systéme kontroly kriminality" .

Na mieste je preto otázka, či samotná žiadosť adresovaná ÚPN nie je devastáciou a zhanobením ideí protikomunistického odboja a či vôbec stojí za to o to žiadať. Ak to má byť za takúto cenu a za vyvolávanie ďalšej traumy, tak odpoveď znie nie!

„Protikomunistický odboj“ na Slovensku optikou predsedu Správnej rady ÚPN-alebo upozorňovať na dôstojníka III.správy ŠtB-VKR vo FNM SR sa nepatrí!

Pán Otto Gender sa ani po dvoch rokoch nedočkal odpovede z ÚPN