|
Jakub Horváth-Ukážka z pripravovanej knihy „10. zabudnutých bitiek studenej vojny“
Úvodná poznámka :
Skrátená ukážka pripravovanej knihy „10. zabudnutých bitiek studenej vojny“. Niektoré fakty, ako napríklad nasadenie amerického letectva, obsiahlejší popis akcií francúzskeho letectva,
priblíženie terénu bojiska, podrobnosti o francúzskej obrnenej technike, nasadenej do bojov alebo výstavba základne v Dien Bien Phu
sú vynechané, a objavia sa iba v knihe. Tak isto nebol zaradený prehľadnejší zoznam jednotiek na ktorom sa ešte pracuje.
Postupne bude aktualizovaný aj preklad francúzskych názvov jednotiek do slovenčiny, ktoré niesu dostatočne presné.
So súhlasom autora prevzaté z internetovej stránky :http://www.valka.cz/
|
OPERÁCIA
„CASTOR“
20. novembra 1953, o 0500 hod ráno sa
z betónovej štartovacej dráhy letiska v Hanoji odlepili
kolesá vojenského nákladného lietadla C47, ktoré bolo pre túto
príležitosť zariadené ako lietajúce veliteľské stanovisko. Na palube
boli traja vysokí dôstojníci francúzskej armády. Prvým bol generál
Gilles, veliteľ výsadkových vojsk, druhým generál Dechaux, veliaci
taktickej vzdušnej podpore a tretím bol generál Bodet,
asistujúci genrálovi Navarrovi v niektorých plánovacích
otázkach. Ich úlohou bolo letieť ponad oblasť Dien Bien Phu
a na základe poveternostných podmienok
rozhodnúť, či sa operácia Castor uskutoční alebo posunie na iný
vhodný termín. Nad plánovanou oblasťou výsadku bola pozorovaná iba
slabá prízemná hmla, ktorá sa mala do 0720 hod ráno rozplynúť. Po
krátkej diskusii dostala operácia Castor zelenú. O 0845 hod sa
už výsadkari zhromažďovali na dvoch hanoiských letiskách
a nastupovali do 65 pristavených lietadiel C47. Let
z Hanoia trval prvým dvom práporom na palubách pomalých
amerických nákladných lietadiel zhruba 2 hodiny. Prvou jednotkou,
ktorej padáky sa nad budúcim bojiskom roztvorili, bol koloniálny 6.
výsadkový prápor, majora Bigearda ( Colonial Parachutists Battalion,
6.BPC ). Jeho pristávacia zóna nachádzajúca sa na úplnom
severozápade mala pomenovanie „Natacha“. Ďalším útvarom, ktorého
padáky zahaľujú rozospaté ranné slnko, je 2. prápor, 1. pluku ľahkej
pechoty majora Brechignaca. Ich zóna „Simone“ leží na juhu, pod
dedinou Dien Bien Phu. Ďalšími sú ženisti a velenie spolu
v počte asi jednej roty. Menšia časť 6.BPC spolu
s niektorými ženistami bola vysadená na okraji výsadkovej zóny
a po dopade sa dostala do stretu s menšou jednotkou
Vietminhu ( Viet Cong, VC ), ktorá bola v blízkosti na rannom
cvičení. Kapitán Jean Raymond bol prvým padlým celej operácie.
Streľba ho zasiahla v momente, keď sa na svojom padáku znášal
nad bojiskom. Bol to jeho prvý bojový zoskok.
Po pár hodinách prileteli na palubách 14 lietadiel
posily. Prví skákali muži z 1.BPC. V momente, keď bolo ich
750 padákov na zemi, bola rada na rote 120mm mínometov,
zdravotníkoch a nakoniec sa k zemi zniesli aj dve batérie
75mm bezzáklzových diel z 35.RALP. Na konci prvého dňa operácie
bola už prítomnosť francúzskej armády na bojisku citeľná. Zabitých
bolo 15 a zranených 34 francúzskych vojakov. VC prišiel
o 115 mŕtvych a 4 zajatých.
21. novembra operácia
pokračovala a na zemi sa objavili dva nové prápory. C47
prilietali vo formáciách po 28 a 29
lietadiel. Prvými na pristávacej ploche Natacha ( Landing Zone, LZ)
bolo 675 mužov z 1.BEP, ktorých krátko nato nasledovalo 700
príslušníkov 8.BPC. Ako poslední boli na rade ženisti a velenie
( 25 mužov ). Bol medzi nimi aj generál Gilles. Ten podstúpil zoskok
aj napriek svojmu veku ( 49 rokov ) a faktu, že trpel
problémami so srdcom. Spolu s ním zoskočil aj plukovník
Langlais, ktorý sa pri pristáti zranil. Posledný zoskok operácie
Castor sa uskutočnil 22. novembra ráno. Tentokrát je to 5.
vietnamský výsadkový prápor, prezývaný „Bawouan“. Od tohto momentu
je na bojisku 4195 vojakov francúzskej koloniálnej armády, pod
velením plukovníka de Castriesa...
Operácia Castor bola realizáciou „Plan Navarre“,
ktorý predpokladal zriadenie pernamentnej posádky v Dien Bien
Phu. Išlo o zúfalú snahu zvrátiť priebeh koloniálnej vojny,
ktorá v Indočíne prebiehala už šesť rokov. Pre francúzsku
armádu predstavovala táto partizánska vojna mimoriadne
traumatizujúcu skúsenosť. Vo vojne bez hmatateľných frontových línií
a bez viditeľného nepriateľa nemohlo byť dosiahnuté ani
hmatateľné víťazstvo.
Bez potrebných skúseností, výzbroje a výstroje
boli francúzske jednotky prepjaté. Svojimi reálnymi schopnosťami
ďaleko zaostávali za potrebami pre plnenie zverených úloh. Aj
napriek týmto viditeľným nedostatkom potrebovalo vojenské
a politické vedenie krajiny hmatateľné úspechy ako odpoveď na
šíriacu sa nespokojnosť francúzskej verejnosti. Výsledkom bolo
vymenovanie generála Henriho Navarra za vrchného veliteľa
francúzskych vojsk v Indočíne v máji 1953. Pre splnenie
zverenej úlohy vypracoval Navarra nový dvojfázový plán. Prvá časť
plánu zaberala časový úsek od jara 1953 až do jesene 1954. Úlohou
francúzskych jednotiek mala byť stabilizácia juhu zeme, od 18.
rovnobežky nižšie. Cieľom bola konsolidácia základní a „očistenie“
tejto časti zeme od nepriateľov. Na severe mala zatiaľ prebiehať
„zdržiavacia“ vojna. Plán na severe počítal s vyhýbaním sa
konfrontácií. Prirodzeným vývojom by tak bol dosiahnutý efekt
„presunu“ jednotiek VC na sever zeme, kde by sa
pod slabnúcim francúzskym tlakom koncentrovali. V tomto
momente, po dosiahnutí absolútnej kontroly na juhu mala od konca
roku 1954 prebiehať druhá fáza operácie : Masívna invázia na sever.
Táto mala prinútiť skoncentrovanú armádu VC k rozhodujúcej
bitke. Ukončenie vojny malo prísť na konci roku 1956.
Na rozdiel od všeobecne rozšírených fám si
francúzske vedenie uvedomovalo nemožnosť čisto vojenského víťazstva.
Celý plán sa spoliehal na ukončenie vojny politickou dohodou
s Viet Minhom. Ďalším želiezkom v ohni bol Laos. Už 24
júla 1953 bolo na zasadnutí Commité de la Défense Nationale de
France v Paríži rozhodnuté o obrane suverenity Laosu proti
akýmkoľvek vonkajším hrozbám. Tomuto cieľu bola daná absolútna
priorita.
Vo Vientiane ( hlavnom meste štátu ) bola už dlhší
čas pri moci pro-francúzska vláda. Laos ako prvý z bývalých
kolónií podpísal s Francúzskom hodody o politickom
a vojenskom spojenectve. Stal sa tak najloajálnejším štáto zo
všetkých bývalých kolónií a Francúzi boli odhodlání brániť ho
až do konca.
Kvôli obrane Laosu a boju s jednotkymi VC
teda v novembri 1953 prišlo do údolia Muong Thanh, provincie
Lai Chau šesť práporov francúzskej armády. Križovatka cesty číslo
41, hlavnej tepny spájajúcej Laos s Vietnamom sa pod názvom
Dien Bien Phu natrvalo zapísala do dejín, ako miesto najväčšej
francúzskej porážky v povojnovej histórii.
Politické a vojenské vedenie odboja
nepovažovalo obsadenie tejto lokality za trvalé. Spoliehalo sa na
predchádzajúce situácie, v ktorých okupačné vojská tú či onú
lokalitu po „pacifikovaní“ rýchlo opustili.
S trvalým obsadením oblasti a s premiestnením
niekoľkých práporov nikto z VC nerátal. 28. novembra sa okrem
toho po ôsmych rokoch objavila prvá mierová ponuka zo strany Ho Chi
Minha. Ten naznačil ochotu vedenia odboja zasadnúť za jeden stôl s predstaviteľmi francúzskej vlády. Nikto
vo vedení VC totiž v tejto fáze vojny nepredpokladal rýchle
víťazstvo. Keď však zo strany vlády neprichádzala žiadna reakcia,
začalo vedenie odboja hľadať cestu, ako si potrebnú pozornosť
vynútiť. Jednou z alternatív mohola byť vojenská operácia
stredného rozsahu, ktorá by priniesla aspoň čiastočný úspech.
Velením takejto operácie bol poverený odbojový minister obrany Vo
Nguyen Giap.
Po starostlivej analýze možností VC bol prijatý
plán kombinovaného útoku na posádku v Dien Bien Phu, ktorá sa
medzičasom dobre opevnila a všetko nasvedčovalo tomu, že svoje
pozície v dlhodobom horizonte nechce opustiť. Nikto
v tejto fáze príprav ešte nemohol tušiť, že sa pripravuje
rozhodujúce stretnutie vojny. Plány a prípravy boli hotové
koncom decembra. V tomto momente sa o pripravovanej
operácií dozvedelo aj francúzske vedenie, Navarre však odmietol
opustiť pozície v Dien Bien Phu. Bola to vytúžené konvenčná
bitka, ktorá poskytla francúzskej armáde jedinečnú šancu zmeniť
priebeh vojny. Ako bola táto šanca využitá zostáva viac než sporné.
Plány útoku na Dien Bien Phu sa začali v štábe
VC pripravovať koncom decembra 1953. Cieľom nebolo zničiť francúzsku
posádku, ale, podla slov Vo Nguyen Giapa „zintenzívniť boj
s francúszkymi jednotkami po celej krajine“.
Vo Nguyen Giap bol poverený úlohou viesť celú
operáciu, ale ako sám neskôr zdôrazňoval mal veľké pochybnosti
o jej prípadnom úspehu.
Zatiaľ čo sa francúzske jednotky zakopávali
a VC pripravoval na útok, prebiehali od 18. februára 1954
intenzívne rokovania, s cieľom uzatvoriť mierovú dohodu. Tieto
rokovania sa uskutočňovali na žiadosť francúzskej vlády
v Ženeve, kde v tej dobe prebiehaly aj konferencie,
snažiace sa posilniť vtedy ešte krehký mier na kórejskom
poloostrove. Pretože Kórea mala prednosť, bol rozvrh rokovaní
o Indočínskej otázke posunutý, po dohode oboch strán na 8 máj.
1954. Rokovanie o tejto otázke na medzinárodnom fóre malo svoje
špecifiká. Navarre pochopil, že udalosti v Dien Bien Phu sa
stávajú nezvratnými a že obidve armády sa pripravujú na
radikálne vyriešenie tejto patovej sytuácie. Vedel zároveň, že od
výsledku tejto bitky bude závisieť budúcnosť francúzskych kolónií
v tejto oblasti. Zatiaľ čo francúzskej vláde by stačil
nerozhodný výsledok bitky, vedúci predstavitelia VC si v prvých
februárových dňoch začali až nemiestne veriť. Ich optimizmus, či už
v Ženeve alebo v zákopoch okolo Dien Bien Phu pramenil
z domnienky, že Francúzi sú natoľko frustrovaní touto
nekonečnou vojnou, že Ženevu chápu len ako akýsi oficiálny akt
„odovzdania Indočíny“ do rúk ich revolučného povstaleckého hnutia.
Ho Chi Minh naliehal na Vo Nguyen Giapa, aby do útoku vrhol všetky
dostupné sily. Cítil, že práve v okamihu, keď bude zasadať za
rokovací stôl s francúzskymi predstaviteľmi, bude práve sa
rozbiehajúca bitka v Dien Bien Phu veľmi silnou zbraňou na
urýchlenie francúzskej rezignácie. Zároveň nebolo pre nikoho
na rokovaniach tajomstvom, že Spojené štáty
americké plánujú rozšíriť svoju finančnú a vojenskú pomoc
Francúzom v prípade, že by sa títo ocitli v nevýhodnej
situácií. Ho Chi Mihn chápal, že eskaláciou konfliktu a priamym
vojenským zásahom USA by boli nádeje posledných dní definitívne
pochované. Na druhej strane sa však VC spoliehal na rozsiahlu
vojenskú pomoc zo strany Číny, ktorá tiež rozpoznala, že konflikt
v Indočíne sa blíži ku svojmu zenitu.
Dodávky pozostávali z cca 4000 ton vojenského materiálu
a 2000 ton zásob potravín. Medzi vojenské vybavenie, dodané do
Indočíny patrily aj delá, ukoristené juhokórejskej armáde
a jednokám OSN v Kórejskej vojne. Pretože VC nemal
dostatočne vycvičený personál, prichádzali aj čínski dobrovoľníci,
zväčša technici a obsluhy poľných diel. Bývalý francúzsky
prezident Joseph Laniel označil túto pomoc mimoriadneho rozsahu za
priamu intervenciu do cudzích záležitostí. V prípade, že by
podobný scenár posilňovania vojenskej pomoci sledovali aj USA, tak
ako to urobili pre štyrmi rokmi v Kórei, alebo o desť
rokov vo Vietname, bola by ďalšia konfrontácia medzi Čínou
a USA nevyhnutná. Čínska pomoc kulminovala uprostred februára,
ale Navarre vo svojich plánoch túto situáciu vôbec nezohľadnil. Aj
napriek tomu, že výrazne napomohla jednotkám VC, zostala táto pomoc
zo strany Francúzov takmer nepovšimnutá.
ÚTOK.
Samotný útok na francúzske opevnenia bol
naplánovaný na 26. januára 1954. V ranných hodinách, tesne pred
začiatkom útoku však prišiel rozkaz prerušiť prípravy. Giap si nebol
istý, že je schopný s daným rozmiestnením jednotiek účinne
zaútočiť na Dien Bien Phu. Starosti mu robilo najmä zlé
rozmiestnenie delostreleckých pozícií, ktoré boli na nekrytých
miestach, bezbranne vystavené útokom zo vzduchu. Kvôli týmto
nedostatkom sa odhodlal vydať rozkaz, podľa jeho slov najťažší
v živote, na odklad útoku. Drvivá väčšina veliteľov
v zákopoch tento rozkaz neprijala s nadčením, ale
politické vedenie ho akceptovalo aj s výhradami Giapa
k rozmiestneniu jednotiek. Francúzske jednotky začali tušiť, že
ide do tuhého v prvých mracových dňoch.
Útok bol presunutý na 13. marca a VC začal s evakuáciou
civilistov, žijúcich v údolí. V deň útoku sledoval
prípravy z veliteľstva v Muong Phan samotný Ho Chi Minh.
Všetko bolo pripravené pre posledné dejstvo tragédie na Dien Bien
Phu.
Samotný útok sa začal v sobotu 13. marca 1954
v neskorých večerných hodinách. Delostrelci VC potrebovali
posledné slnečné lúče na presné zameranie nepriateľských pozícií,
aby mohli po zotmení, chránení tmou pred náletmi účinnejšie
ostreľovať francúzske zákopy. Sila prvej delostreľby dokonale
prekvapila a paralizovala francúzske jednotky. Prvé granáty
začali dopadať na pevnosti Beatrice na severovýchodnom
rohu a Gabrielle na severnom rohu.
Delostreľba bola mimoriadne silná, delostrelci VC vypálili takmer
9000 granátov, ktoré prilietali počas celej noci. Po prvých ranách
diel prišiel prudký útok pechoty VC na pevnosť
Beatrice. Pevnosť sa rozprestierala na troch
vŕškoch, zhruba tri kilometre na severozápad od
centra francúzskej obrany. Posádku tejto pevnosti tvorilo od
decembra 450 mužov 3/13.DBLE ( polovičná brigáda cudzineckej légie
). Celá pevnosť bola rozdelená do 4 častí, rovnako ako všetky
ostatné pevnosti, z ktorých pozostávala obrana Dien Bien Phu.
Časti boli nasledovné :
Beatrice 1 -
najsevernejšia časťcelej obrany, držaná 9.
rotou, pod velením poručíka Plantevina.
Beatrice 2
- ktorej posádku tvorili
vojaci 10. roty kapitána Nicolasa.
Beatrice 3 -
na severozápadnom kopci bola domovom pre
11.rotu.
Beatrice 4 -
kde bola posádkou 12. rota, v tejto
časti sa nachádzalo aj veliteľstvo práporu.
Táto jednotka nebola v plnom stave, pretože jej cca
70 mužov bolo v centrálnej časti opevneného Dien Bien Phu.
Smola sprevádzala obrancov pevnosti Beatrice už od
začiatku. Hneď prvé dva granáty zasiahli veliteľský bunker
a usmrtili štyroch veliacich dôstojníkov, vrátane Lt.Col.
Gauchera. Hneď nato nasledoval útok pechoty VC. Okolo pevnosti sa
rozhorel prudký a neľútostný boj. VC sa za ťažkých strát darilo
pomaly vytláčať legionárov zo zákopov pevnosti, ale boje pokračovali
celú noc. O polnoci boli stratené časti Beatrice 1
a 3. Pevnosť Beatrice
nakoniec padla nad ránom 14. marca. Straty v tomto boji
boli na oboch stranách nesmierne vysoké.
Taktika jednotiek VC v prvých piatich dňoch obliehania pozostávala
z útokov v „ľudských vlnách“, na základe odporúčaní dvoch
čínskych generálov (Wei Guo-qing a Li Cheng-hu ), ktorí sa na
bojisku nachádzali. Až 17. marca, po strate
takmer 9000 vojakov ( z ktorých bolo 2000 zabitých ) sa Giap
rozhodol ignorovať „rady“ svojich čínskych kolegov. Ako mimoriadne
dobré sa ukázalo rozkodnutie odložiť útok z 26. januára na 13.
marca. Jednotkám VC sa v takto ušetrenom čae podarilo
premiestniť ťažkú delostreleckú výzbroj do kopcov okolo údolia.
Základom ich výzbroje bolo dvadsaťštyri 105mm amerických húfnic,
ktoré čínska armáda ukoristila v Kórei. Tieto
mali zo svojich vysoko
položených pozícií na okolitých kopcoch dokonalý výhľad na
pristávaciu plochu letiska a všetky pevnosti, ktoré ho
obkolesovali.
14. marca zoskočili nad údolím prvé posily. Boli to
ďalšie jednotky 5. vietnamského výsadkového práporu pod velením
kapitána Botella. Jeho vojaci utrpeli prvé straty hneď po pristátí. Už v ranných hodinách začal ďalší
z útokov jednotiek VC do vnútra Din Bien Phu. Tentokrát sa
cieľom stala pevnosť Gabrielle, vzdialená 5km od
centra obrany, na samotnom severnom cípe. Situácia obrancov, 5/7.
pluku alžirskej pechoty, bola rovnako kritická ako deň predtým
u legionárov. Útok na pevnosť sa začal o 1700 hod
a trval celú noc. Obrancovia bojovali do
posledného dychu, ale bezohľadným útokom presily nemohli dlho
vzdorovať. Boje kulminovali od ôsmej večer do polnoci. O pol
tretej v noci, 15. marca boli jednotky VC pevne uchytené
v severnom sektore Dien Bien Phu. Ani útok
podniknutý výsadkármi nemohol pozíciu zachrániť.
O piatej ráno prestala pevnosť Gabrielle
klásť odpor. Postupne stíchli všetky vysielačky
a obrancovia, ktorí prežili, spolu s legionármi
z Beatrice ustúpili dovnútra Dien Bien
Phu. Jediná pozícia, ktorá vysielala zúfalé správy ešte o 1300
hod popoludní 15. marca bola Gabrielle
3, na juhovýchode.
Protiútok, naplánovaný na 15. marca nebol úspešný,
aj napriek faktu, že 1.BEP ( výsadkový prápor cudzineckej légie )
podnikol všetko, čo bolo v jeho silách, severné pevnosti
zostali pevne v rukách útočníkov. Okrem polovičnej brigády
cudzineckej légie, ktorá ustúpila z pevnosti Beatrice
sú v Dein Bien Phu aj iné jednotky cudzineckej légie.
3/3.REI ( peší pluk cudzineckej légie ) tvorí posádku pevnosti
Isabelle, 1/13.DBLE ( polovičná brigáda cudzineckej
légie ), sa nachádza v centrálnej pevnosťi
Claudine a konečne 1/2.REI je rozmiestnený
v Huguette. Jednotkou, ktorá slúžila ako
operačná záloha bol 1.BEP, ktorý podnikol protiútok na znovuzískanie
pevností na severe.
16. marca prileteli ďalšie jednotky z 6.BPC (
koloniálny výsadkový prápor ) pod velením majora Bigeara.
17. marca sa na rozkaz Giapa začína taktika
jednotiek VC meniť. Sú pozastavené útoky v ľudských vlnách
a ženisti začínajú kopať zákopy a tunely do vnútra
francúzskeho obranného perimetru. V tejto fáze bojov začína byť
viditeľný rozdiel v možnostiach zásobovania obidvoch bojujúcich
strán. Zatiaľčo francúzsky expedičný zbor je odkázaný na letecké zásobovanie, jednotky VC majú pre svoje potreby
k dispozícií 33 500 dobrovoľníkov, ktorí pracujú výlučne na
zásobovaní a ženijných úlohách. Legendárnymi sa stali
tzv.“bicykle“, ktorých bolo v nehostinnom horskom teréne
použitých 2500. Okrem toho mal VC k dispozícií aj 2000 mulíc
a 18 000 koní. Táto zásobovacia sieť dokázala na bojisko
dopraviť 20 000 ton vojenského materiálu a zásob, čo umožnilo
jednotkám pod Giapovým velením sústrediť sa na dlhodobé obliehanie.
OBLIEHANIE.
V noci zo 16. na 17. marca opustili vojaci 3.
Thajského práporu svoje pozície v pevnosti
Anne-Marie v častiach Anne-Marie 1
a 2, Táto pevnosť bránila prístupové cesty do
Dien Bien Phu zo severozápadu. Rozdelenie obrany v tejto
pevnosti bol nasledovné :
Anne-Marie 1
a 2 - dve roty pod vedením kapitána Guilleminota,
na kopch.
Anne-Marie 3 a 4 – zvyšné dve roty
Celá táto pozícia bola zreorganizovaná, časť
pevnosti opustená a časť pripojená k obrancom
Huguette, ktorá sa nachádzala severovýchodne od
letiskovej plochy. Situácia obrancov sa pod
neustálym ostreľoavaním zhoršovala. Nepriateľ sa okrem toho pokúsil
z novovykopaných zákopov a tunelov zaútočiť
a izolovať pevnosť Isabelle, ktorú bránila
cudzinecká légia. Tento útok však nebol úspešný. Evakuácia ranených
z bojiska začína byť pre Francúzov problematická. Pristávacia
plocha sa denodenne dostáva pod ťažkú delostreleckú paľbu, ktorá
spôsobuje škody na pristávajúcich a štartujúcich lietadlách.
22. marec. Prilietajú posily v podobe 35.
výsadkového pluku ľahkého delostrelectva. Pristávanie lietadiel na
ploche počas dňa sa stáva príliš nebezpečným a namiesto neho sa
všetky prílety a odlety organizujú v nočných hodinách.
O deň neskôr dosiahli delostrelci VC posledný zostrel nad Dien
Bien Phu – pri štarte bol zničený francúzsky vrtulník.
26. marec. Koná sa posledná evakuácia ranených
z oblasti prostredníctvom lietadiel. Ďalšie lety do oblasti
Dien Bien Phu sú pozastavené. O dva dni neskôr – 28. marca sa
uskutočnilo posledný let. Lietadlo, ktoré priletelo pre ranených
bolo po pristáti natoľko poškodené, že už nedokázalo odletieť. Od
tohto momentu bola celá posádka pevností v Dien Bien Phu
odkázaná na zásobovaní prostredníctvom padákov.
PROTIÚTOKY.
V ten istý deň ( 28. marca ) uskutočnili
francúzske jednotky protiútok s cieľom zničiť batériu
protilietadlových diel západne od Dien Bien Phu. Útok sa mal začať
o pol siedmej ráno po polhodinovej delostreleckej príprave.
Prvú vlnu útočiacej pechoty tvorili jednotky 6.BPC, ktorých cieľom
bolo dobyť Bang Ong Pet na juhu a útočná pchoty, ktorej cieľom
bolo Ban Pan na severe. V zálohe zostal 1.BEP. Jedotky
výsadkárov sa začali zhromažďovať pod pevnosťou
Huguette o piatej hodine ráno. Vojaci 1/2.REI
sprevádzali výsadkárov do predsunutých zákopov.
Všetko sa odohrávalo v absolútnej tichosti. Celý útok vedie
Marcel Bigeard. Veliteľom prvej čaty, vedúcej útok a udávajúcej
smer postupu, je spoľahlivý mladý abolvent Saint-Cyr, poručík Le
Vigouroux. Jeho hladní a unavení výsadkári čakajú na začiatok delostreľby. 36 diel a mínometov ráže 120mm
začína so streľbou presne o šiestej hodine ráno. Po pol hodine
sa delostreľba končí a bombardovanie preberajú 81mm mínomety
a lietadlá, ktoré napádajú vzdialenejšie ciele v tyle
nepriateľa. V tom istom momente vyrážajú po vyhlásení kódu
„BRUNO“ do útoku aj výsadkári. 300 mužov preniká cez oblaky dymu
a prachu a získava prvé metre nepriateľského územia.
Jednotky VC sa pomerne rýchlo spamätali zo šoku po bombardovaní
a začínajú pokladať silnú krížovú paľbu na prvé čaty útoku.
V prvých zákopoch „na druhej strane“ sa objavujú celé družstvá
VC. Výsadkári prvých čiat sú prečíslení v pomere štyri ku
jednej v útoku !!! Zrazu je jasné, že mezdi
nimi a pozíciami protilietadlových diel sú celé dva prápory
vojakov Viet Congu. Nad bojisko prilietajú prvé francúzske lietadlá
a likvidujú hromadiace sa družstvá VC palbou z palubných
zbraní a vlnami napalmu. Výsadkári nespomaľujú, stále
postupujú, tlačia pred sebou jednotky Viet Congu a meter po
metry sa približujú ku svojim cieľom. Za použitia samopalov
a granátov na krátku vzdialenosť sa presekávajú
k protilietadlovým delám protivníka. Čata poručíka Le
Vigourouxa je v čele útoku, hľadá nepriateľské pozície
a koordinuje paľbu delostrelcov. Po jeho útočí ľahká pechota.
Jej veliteľ motivuje svojich vojakov do posledného náporu smerom k
delám. Padol v čele útoku proti poslednému guľometnému hniezdu
a s ním aj všetci jeho vojaci. Ale Le Vigoroux stále
útočí, nehľadiac na straty naokolo. Po obsadení posledného zákopu,
v momente, keď sú všetky protilietadlové delá v rukách
Francúzov volá poručík vysielačkou velenie a Marcela Bigearda,
svojho veliteľa a učiteľa zo Saint-Cyru. V momente, keď
podáva hlásenie o splnenej úlohe je zasiahnutý a na mieste
zomiera.
Útok 28. marca 1954 na pozície protilietadlových
diel Viet Congu sa skončil absolútnym francúzskym víťazstvom. Padlo
20 a zranených bolo 76 výsadkárov. Na druhej strane stratil
protivník zhruba 1500 mužov, mŕtvych, zrananých alebo zajatých.
Výsadkári zničili päť 20mm diel Flak a dvanásť ťažkých
guľometov kalibru .50. Bohužiaľ toto víťazstvo nemohlo zmeniť
celkový priebeh boja pretože francúzske lietadlá už do Dien Bien Phu
nepriletia...
ZÁKOPOVÁ VOJNA.
30 a 31. marca boli podniknúté silné útoky na
Eliane 1 a Eliane 2. Zatiaľ čo
prvá, bránená dvomi rotami 1/4.marockého pešieho pluku, sa dokázala
udržať iba dve hodiny, Eliane 2 sa ubránila
všetkým útokom jednotiek VC. Po tom, čo na miesto dorazili posily
z radov výsadkárov cudzineckej légie, dokázali sa obrancovia
udržať a podstúpiť 107 hodín ťažkých bojov. Po tom, čo utrpeli
značné straty, stiahli sa jednotky VC späť do svojich východiskových
pozícií.
V posledných dvoch marcových dňoch sa začala
aj bitka o pevnosť Huguettes. Táto pevnosť
predstavovala základ obrany celého Dien Bien Phu, pretože
bezprostredne susedila s pristávacou plochou
, jedinou cestou do a z celého obliehaného územia.
Medzi časti pevnosti boli zaradené aj Anne-Marie 3
a 4, po tom, čo časti 1
a 2 padli do rúk VC. Boli premenované
na Huguette 6 a 7.
Tieto dve boli bránené následujúcimi jednotkymi :
Huguette 6 - add
Hoc rota 1/2. pešieho pluku cudzineckej légie pod vedením poručíka
Francoisa.
Huguette 7
- 1. rota 5. vietnamského výsadkového práporu,
ktorej velil poručík Rodeaux
Práve tieto dve posledne pripojené sa stali prvými
cieľmi útokov pechoty VC. 30. marca zaútočili Giapovi ženisti na
Huguette 7. Tá sa dokázala ubrániť iba dva dni – do 2.
apríla. Potom bol osud celej bývalej pevnosti
Anne-Marie spečatený. Na 30. marca bol naplánovaný aj
útok na pevnosť Dominique, konkrétne jej časť
1 a 2, rozmiestnenie Francúzov
v tejto pevnosti bolo nasledovné :
Dominique 1 -
bola bránená 11. rotou 3/3. pluku alžírskej pechoty.
Dominique 2 - tu
boli posádkou dve roty, 9. a 10. obidve z 3/3.
pluku.
Dominique 3 -
pod velením poručíka Filaudeaua sa tu
nachádzala 12. rota.
Pevnosť Dominique sa rozprestierala
nad štátnou cestou číslo 41. Jej časť číslo 2 okupovala najvyššie
položený kopec v celom Dien Bien Phu s dokonalým výhľadom
na letisko a celé okolie. V tejto pevnosti boli
rozmiestnené aj 4,2 palcové mínomety a 105mm delá, veľmi cenná
podpora výsadkárov. Spomínaného 30. marca sa mohutný útok sapérov
Viet Congu sústredil na časť 1 a 2. Obidve boli po nočnom boji
stratené, ale už na 31. marca bol naplánovaný protiútok. Výsadkárom
sa znovu podarilo za neľudského úsila prelomiť línie VC
a získať späť obidve časti. Jednotky, ktoré sa na tomto útoku
podieľali, však boli príliš vysilené, aby mohli obrániť obidve časti
pevnosti, a preto padlo tragické rozhodnutie opustiť
Dominique 2 ešte v ten istý deň. Kruh obrancov
v Dien Bien Phu sa kriticky zmenšoval z hodiny na hodinu.
2. apríla zoskakujú do obliehaného perimetru ďalšie
posily. Ako prvý pristáva 2/1.výsadkový koloniálny pluk, nasledovaný
časťami ľahkého delostreleckého výsadkového pluku. Ďalšie čelné
útoky sa po páde pevností od 6. apríla neopakovali, nepriateľ však
zintenzívnil kopanie tunelov a zákopov, dňa 1. apríla bola ich
celková dĺžka až 400km . Krátkymi prepadovými akciami sa nepriateľ
zmocnil okolia Dominique 2, pričom kontrola tohto
vysoko postaveného bodu znepríjemňovala život v zvyšných
častiach pevnosti Dominique, ale aj Eliane
a používanie pristávacej plochy sa stalo vyslovene
nemožné. Oveľa horším bol však fakt, že bol stratený kontakt
s pevnosťou Isabelle. Táto pevnosť bola vzdialená
6 km na juh od centrálnej časti
s pristávacou plochou. Bola bránená 3/3. peším plukom
cudzineckej légie. Jej zhruba 1000 mužov pod velením plukovníka
Lalanda zostalo od 6. apríla v izolácií. Od 9. do 11.
apríla pristál v perimetry 2. výsadkový prápor cudzineckej
légie, čo umožnilo niekoľko ďalších protiútokov
v najkritickejších častiach obrany.
ELIANE
Smelý plán na znovuzískanie Eliane 1,
stratenej 31. marca, bol posledným zo série protiútokov, ktoré mali
uľahčiť stále sa zhoršujúcu situáciu obrancov. 10. apríl je deň, keď
sa Bigeardov prápor, zredukovaný na štvrtinu mal poslednýkrát vrhnúť
do zúfalého útoku na línie Viet Congu.
Delostrelecká príprava, to posledné, na čo sa ešte Bigeard môže
spoľahnúť, začína o šiestej hodine. Jeden z veliteľov rôt
navrhol, aby jednotky postupovali tesne za delostreleckou paľbou,
bez ohľadu na riziko presne tak, ako to robili pri útokoch jednotky
Viet Congu. Tento návrh bol po skúsenostiach z 28. marca, kedy
mali nepriateľské jednotky dostatok času na spamätanie sa
z delostreľby prijatý. Útok sa začal presne podľa očakávaní.
105mm delostrelecké granáty prečesávali oblohu nad rotami,
čakajúcimi v predsunutých zákopoch. Na vrcholku Eliane
4 zhromaždil poručík Allaire dvadsať 81mm
mínometov. Sú to všetky mínomety, ktoré majú výsadkári
k dispozícií. Mínomety pokladajú dymovú clonu pred vŕšky Old
Baldy a Phony Mountain, kde sú umiestnené guľomety VC. Roty
opúšťajú svoje zákopy a približujú sa k pozíciám
nepriateľa. Prekonávajú posledné stúpanie a zaľahnú len pár
metrov od pozícií VC. Vlastné delostrelectvo ich zasypáva hlinou
a kameňmi, ale toto je jediný spôsob, ako obsadiť pozície
nepriateľa hneď, keď sa delostreľba skončí. 0615 hod delá stíchli.
Až do tohto momentu dopadlo na zákopy Viet Congu 1800 granátov. Prvá
vlna útoku je tvorená vietnamskými Commandos - profrancúzskymi
dobrovoľníkmi. Je ich šestnásť a v zákopoch pred nimi
stoja dve celé roty. Aj napriek tomu však útok napreduje. Čistenie
zákopov sa stáva rutinou. Za prvou jednotkou Commandos nasledujú
dalšie dve. Pomalým postupom čistia zvyšky bunkrov a zákopov od
delostreľbou otrasených vojakov VC. Nakoniec obsadili celú zvyšnú
časť pevnosti. Viet Cong vždy podniká tamer okamžité protiútoky, ale
terazt sú výsadkári pripravení. Hore kopcom k Eliane
1 už postupuje Bréchignackov prápor. Straty teraz stúpajú
závratným tempom. 1. rota už nemá žiadnych veliteľov čiat. 3. rota
pod velením Perreta sú straty tiež neúnosné. Mnoho vojakov bolo
zranených ručnými granátmi, ktoré sa ukázali ako mimoriadne
nebezpečná zbraň v rukách vojakov Viet Congu. V momente,
keď už 2. rota nemá žiadnych dôstojníkov, ktorí by dokázali stáť na
nohách a slnko začína zapadať za horizont, je celá pevnosť
Eliane v rukách Francúzov. Preživší vojaci sú
v novonadobudnutej pozícií vystriedaní dvoma rotami výsadkárov
z koloniálneho práporu. 2 rota napríklad, stratila počas svojho
zbesilého útoku 37 mužov z celkového počtu 80 mužov ( 15
mŕtvych, 22 zranených ).
11. apríla prichádza protiútok dvoch celých peších
plukov VC. Bigeard posiela do boja zálohy. Ako prví sa na kopec
vyštverali vojaci 3. roty, nasledovaní 1.BEP ( výsadkovým práporom
cudzineckej légie ). Posili dorazili včas a obidva pluky museli
po ťažkých stratách a s nalomenou morálkou ustupovať. 20
vojakov VC sa dokonca vzdalo. Ďalším práporom, postupujúcim hore
kopcom ako posila, je Botellov vietnamský výsadkový prápor. Počas
postupu vojaci spontánne začali spievať „Marseillaisu“. Na
Eliane 1 sa teraz miešajú Bigeardov
a Bréchignackov prápor, obidva v stálom boji. Hneď ako je
situácia stabilizovaná, musia sa niektoré jednotky presunúť späť na
Eliane 4 . Bigeard sa bojí, že veľké sústredenie jeho
vojakov by mohlo prilákať delostreleckú paľbu. V momente, keď
Fromont, mladý veliteľ, ktorý organizoval celú obranu, podáva pri
západe slnka rádiom správu Bigeardovi, je zabitý zblúdilou guľkov.
Velenie okamžite preberá Loulou Martin z BEP. Rovnako ako Le
Vigoroux, aj Fromont zahynul v momente svojho víťazstva.
PRICHÁDZA MONZÚN
A POSILI.
V posledných aprílových mesiacoch prišiel
monzún. Husté zrážky premenili celé bojisko na obrovskú otvorenú kanalizáciu. Zákopy boli zaplavené
špinavou vodou a bahnom. Mnohé opevnené pozície a bunkre,
ktorých statika bola poškodená prudkou delostreľbou v minulých
týždňoch sa začali rozpadať. Neprestajné delostrelecké ostreľovanie
spôsobovalo obrovské zosuvy pôdy, ktoré sťažovali obranu. Monzún bol
aj posledným faktorom, ktorý uzemnil francúzske letectvo. Účinný
zásah letectva bol poslednou nádejov pre obkľúčené jednotky. Mnoho
faktorov však nedovoľovalo využiť veľký potenciál francúzskeho
letectva. Okrem už spomínaného monzúnu to bol aj hornatý terén,
veľká vzdialenosť zo základní v Hanoi ( 350 km)
a nečakaný vývoj na bojisku, ktorý zmenil francúzsku
garizónu v údolí s letiskom na hrsť
zbesilo sa brániacich bunkrov. Aj napriek týmto nevýhodám sa
podarilo do obliehaného sektoru letecky
dopraviť 4306 vojakov, ktorí však nemohli nahradiť 1500 mŕtvych
a 4000 zranených. Zranení boli v zložitej situácií.
Tiesnili sa v zle chránených bunkroch, ktoré boli často
zaplavené špinavou vodou, stále vystavení delostreľbe nepriateľa. Po
20. apríli sa všetky ďalšie výsadkové operácie vykonávali
v nočných hodinách. Spolu s kvalifikovanými výsadkármi sa
do akcie dobrovoľne prihlásilo aj 709 vojakov, ktorí nemali žiadny
výsadkársky výcvik a na bojisko skákali prvýkrát v živote.
Mnohí z nich boli vojaci vietnamského pôvodu, ktorí sa snažili
dostať ku svojim obkľúčeným kamarátom. Mnoho jednotiek je beznádejne
zdecimovaných. Problémy sa objavujú aj v samotnom srdci obrany.
18. apríla padlo rozhodnutie opustiť Huguette 6. Tá
bola v sústavnom ohni od 2. apríla. De Castries sa rohodol túto
pevnosť opustiť, pretože jej zásobovanie sa stalo takmer nemožným.
Kapitán Bizard, ktorý velil mužom z Huguette
dostal rozkaz prebiť sa k hlavným pozíciám vlastnými silami
a tak sa aj stalo. Huguette 1 bola v tomto
čase už celá obkolesená tunelmi a zákopmi, ktoré vykopali
sapéri Viet Congu a ktoré používali na svoje prekvapivé útoky.
Finálny útok na Huguette 1 prišiel 23. apríla.
Pevnôstka sa nevzdala. Bojovala, až kým nebola preválcovaná masou
útočiacej pechoty. Z Huguette 2 bol ešte 23.
apríla podniknutý protiútok, ale už to vlastne ani nebol protiútok.
Rozpadol sa hneď v úvode. Ďalším cieľom útočných brigád Viet
Congu bola Huguette 5. Odvážna a rozhodná obrana
roty zmiešanej z najrôznejších jednotiek pod velením poručíka
de Stabenratha vydržala až do noci 1-2 mája. Už nie je kam ustúpiť.
Všade je nepriateľ...
Ale Huguette 2 a 4
sa stále bránia. 1. a 2. výsadkový prápor cudzineckej légie sa
museli kvôli stratám zlúčiť pod velením majora Guirauda. Stále kladú
odpor.
Na konci apríla sa nepriateľ začal sústreďovať na
posledný, definitívny útok na Dien Bien Phu. Od 2. do 5. mája
zoskočilo do obkľúčenej oblasti posledných 388 mužov rezervných
výsadkových práporov.
LÉGIA UMIERA.
Veľké májové dažďové kvapky padali na helmy
a kabáty legionárov v dňoch kedy sa z obholy zniesli
vojaci 1. koloniálneho výsadového práporu, onej poslednje rezervy,
ktorú si plukovník De Castries vyžiadal z Hanoia.
Huguette 5 padla a podobný osud čaká aj na
Eliane 1. Noc z 1. na 2. mája sa stala osudnou
obom pevnôstkam. Práve táto noc je zlomovým okamihom v celej
bitke. Poslednou stratou 2. mája je Dominique 3.
Filaudeauova 12. rota nemala dosťsíl. Sily už nemal nikto.
S pádom pevnôsty číslo 3 zaniká celá pevnosť Dominique.
Už nie sú jednotky, ktorými by sa dal podniknúť protiútok na
opätovné získanie týchto pozícií.
4. mája sa znovu ozvalo francúzske dolostrelectvo.
Vystrielalo 4000 granátov na postavenia jednotiek VC, ktorých
stupňujúce sa útoky v predchádzajúcich dňoch prevalcovali mnoho
postavení obrancov. Aj delostreľci VC zintenívnili ostreľovanie.
Stupňujúce sa útoky teraz podporili aj prenosné odpaľovacie
zeriadenia „kaťuše“, ktoré začali od 4. mája ostreľovať centrálne
francúzske bunkre. Takéto útoky mali mimoriadne ničivý dopad na
morálku výsadkárov. Všetkým bolo jasné, že sa celá tragédia
v DienBien Phu, ktorej finálna fáza sa začala v noci
z 1. na 2. mája blíži k definitívnemu koncu.
6. mája sa naposledy vyjasnila obloha
a prileteli posledné lietadlá, ktoré zhodili 196 ton munície
a zásob. Tieto zásoby však už nikto nepozbieral. Potom
priletela dlhoočakávané francúzske bombardéry. Takmer 120 lietadiel
krúžiacich nad pozíciami VC vyvolalo taký silný dojem, že ani jedno
z protilietadlových diel sa neodvážilo vystreliť
a prezradiť svoju pozíciu. Bomby a napalm sice spomalili
finálny útok, nemohli ho však odvrátiť.
6. máj, deväť hodín večer. Celé Dien Bien Phu sa
v jednom okamihu premenilo na obrovskú ohnivú guľu. Všetky delá
Viet Congu strieľali s maximálnou rýchlosťou na zostávajúce
bunkre. Aj keď výsadkári odpovedajú mínometmi, delostreľba sa znova
stupňuje o hodinu neskôr. Je noc, ale sila explózií
a svetlice osvetľujú bojisko ako vo dne. O jedenástej
v noci sa na zem zniesla skutočná apokalypsa. Sapéry Viet Congu
sa pokúsily náložami v celkovej sile asi jednej tony TNT
vyhodiť do vzduchu Eliane 2 V predchádzajúcich
dňoch podkopaly pevnosť tunelmy a ohromujúca explózia, ktorá
ztrhla zo zemského povrchu polovicu pevnosti bola signálom pre
posledný útok. Celé bojisko zahalené do tmy, dymu a prachu
z tejto explózie sa stalo dejiskom
nesmiernej tragédie. Aj keď sa to zdá neuveriteľné, Eliane
stále kládla odpor. Bunkre už vlastne ani neexistujú.
V ceste ešte stojí Eliane 4 . Sťahujú sa sem
všetci obrancovia, ktorý prežili explóziu. Na Eliane 4
sa Francúzi znovu zabarikádujú a budú klásť odpor celé noc. Noc
zo 6. na 7. mája 1954 bude najdlhšou nocou v histórií
francúzskej armády. Zákopy sa každú hodinu plnia novými
a novými zranenými. Obväziská už nepracujú. Výsadkári bojujú
všetkým, čo im ešte zostalo. Puškami, bodákmi, poľnými lopatami,
kameňmi. Samopaly MAT štekajú celú noc. Vysielačky
v jednotlivých bunkroch a zákopoch s postupujúcimi
nočnými hodinami jedna po druhej prestávajú vysielať. Ale niektorí
sa stále držia. Jednotky Viet Congu narážajú stále na zúfalý odpor.
Plukovník de Castries je v raňajších
hodinách povýšený na generála. Táto rádiová depeša ho zastihla
v jeho veliteľskom bunkry o siedmej ráno, v tom istom
momente, keď definitívne padla Eliane 10. Nad ránom ju
bránili už iba dvaja dôstojníci : poručík Bailly a poručík
Boudec, obidvaja zranení sa zabarikádovali na streche jedného
z bunkrov. Eliane 4 na tom nebola
o nič lepšie. Major Bréchignac a Botella sa ukryli
v bunkri, ktorý bol ich domovom od
začiatku apríla. Ich výsadkový prápor bol príliš vysilený, aby
dokázal podniknúť protiútok alebo utiecť. Jediné, čo mohli bolo
opevniť sa na vrcholku kopca.Odpor tu skočli o desiatej ráno.
Eliane 3 bola v tom istom čase dobýjaná sapármi
VC. Postupovali od bunkra k bunku, od zákopu k zákopu.
Zopár zranených, ktorí ešte dokázali ovládať svoje zbrane ich už
nedokázalo zastaviť.
Medzi veliteľským bunkrom a jednotkymi Viet
Congu stojí len riečka NamYum, tiahnuca sa cez celé údolie Dien Bien
Phu. Všetko na východ od tejto riečky je ráno 7. mája v rukách
Viet Congu. Dominique, Eliane... Beatrice,
Gabrielle Anne-Marie padli už dávno. Čo nám zostalo ?
Časti Huguette a Claudine, kde sa
nachádzal už iba de Castriesov veliteľský bunker.
A Isabelle, vzdialená niekoľko kilometrov na juh,
obkľúčená, bez záloh a takmer bez munície.
De Castries vydáva svoj posledný rozkaz. Nariaďuje vyhodiť do
vzduchu všetky zásoby a potom o piatej hodine poobede zastaviť
paľbu. Posledná rádiová depeša, odoslaná do Hanoia znie „Vyhodíme všetko do
vzduchu. Adieu !“. Cez rieku Nam Yum po ústupe z pevnosti
Eliane sa dostalo iba zopár marockých a thajských
dobrovoľníkov. Je s nimi aj poručík Allaire. Na obrannom bode
Juno, blízko veliteľského bunkru ich zachytila
de Castriesova depeša o zastavení paľby.
Allaire však nedokázal uveriť tomu, čo počul z vysielačky.
Bitka je sice stratená, ale ako sa môže légia vzdať ? Bigeard
posiela za Allairom spojku s písomným rozkazom:
Pre Allaira :
Zastavenie paľby o 1730. Už
žiadna streľba. Žiadna biela zástava.
Uvidíme sa skoro. Bruno
Jednotky, ktoré bránil Huguette 2,3,4
a Caludine sa s definitívnou platnosťou
vzdali do šiestej hodiny poobede.
Z juhu sa však stále ozýva delostrelecká
paľba. Šesť kilometrov južným smerom leží pevnosť
Isabelle, izolovaná od Dien Bien Phu. Bez zásob, posíl
a spojenia. Už od 6. apríla je 1000 mužov 3. práporu 3.REI
plukovníka Lalanda v izoácií.
6. mája, v momente, keď sa všade naokolo
rozpútalo peklo, boli všetky mínomety v pevnosti zničené.
Zostalo iba jedno 105mm delo a 2000 rán munície. Strieľalo celú
noc, bez prestávky. 7. mája ráno jevšetkým jasný rozsah skazy
naokolo a obrancovia Isabelle zrazu chápu svoju
pozíciu. Francúzska základňa v Dine Bien Phu už neexistuje, no
oni ignorujú rozkazy na zastavenie paľby
a pokračujú v boji. Zdá sa to neuveriteľné, ale 1000 mužov
plukovníka Lalanda dokáže vzdorovať celý 7. máj. Na pevnosť už teraz
útočí minimálne 20 000 vojakov Viet Congu a pridávajú sa
k ním ďalší a ďalší, všetkých 60 000 Giapových vojakov,
ktorí pred pár hodinami pokorili 14 000
Francúzov o šesť kilometrov severnejšie sa teraz sťahuje
k tejto osamelej pevnosti. Nad pevnosťou sa zmráka, ale odpor
stále pokračuje. Stmieva sa.
O 2100 hod vysiela Isabelle
rádiovú depešu : „Držíme sa“
O 2200 hod : „Stále sa
držíme“
O 2300 hod : „Stále sa držíme“
Hodinu po polnosti sa Lalande rozhodne
o prielom a ústup južným smerom. Útok sa však nepodarí,
veď v okolí je celá Giapova armáda ! O druhej v noci
oznamuje Isabelle, že ústup sa nepodaril a že
prápor sa vracia do pevnosti, aby pokračoval v odpore. Nad
ránom je po všetkom. Vojaci Viet Congu premohli
posledných niekoľko desiatok totálne vysilených a zúbožených
obrancov.
8. mája 1954, 57 dní po začiatku bitky sa na
letiskovej ploche bývalej francúzskej vojenskej základne
v údolí Dien Bien Phu zhromažďujú kolóny odzbrojených zajatcov.
V okolí leží 1500 ich mŕtvych kamarátov a 4000 zranených.
O niekoľko hodín neskôr, na mierovej konferencii v Ženeve,
požiada francúzska vláda oficiálne zástupcov Viet Mihnu
o prímerie.
Dodatok : STRATY BOJUJÚCICH STRÁN
FRANCÚZSKO :
Od 20. novebra 1953 do 7. mája 1954 sa na bojisku
v Dien Bien Phu vystriedalo 17. práporov, tj. 15709 mužov.
V posledný deň bitky, tj. 7 .mája bolo na bojisku 10133 vojakov
v Dien Bien Phu a 1588 v Isabelle.
Z tohto počtu bolo 4436 zranených, takže v posledných
hodinách bojovalo iba 5864 mužov. V bojoch zahynulo 1726 mužov.
Do zajatia sa po zastavení bojov dostalo niečo cez 10000 vojakov,
z ktorých bolo 3500 zranených s malou šancou na prežitie.
Po štyroch mesiacoch bolo zo zajatia prepustených iba 3290 mužov,
treba však poznamenať, že tento posledný údaj zachytáva iba občanov
francúzskej národnosti. O osude výsadkárov vietnamského pôvodu
nemáme žiadne informácie. Niektorí sa dostali do pracovných táborov,
iný dobrovoľne zostali v Severnom Vietname.
VIET CONG ( VIET MINH
):
Bojov sa zúčastnilo 5 divízií, s celkovým
počtom 33 práporov. Spolu so zásobovacími jednotkami
a lokálnymi pomocníkmi to bola skoro 100 000 mužov. Straty nie
sú presne známe, ale môžeme vychádzať z toho, že predstavovali
zhruba 10 000 mŕtvych a asi 20 000 zranených, z ktorých
mnohí neprežili v dôsledku nedostatočnej lekárskej
starostlivosti.
ARANAI OSBOURNE
29.12.2004
|
Hore
|