Samostatné Kosovo -začiatok rozpadu „starej
Európy?“
EÚ
a najmä USA v súčasnosti presadzujú postupné kroky
k osamostatneniu Kosova. Z krátkodobého hľadiska sa to javí ako
upokojenie situácie, vynútenej vojnou, ktorú začal Slobodan Miloševič
a ktorá skončila rozpadom bývalej Juhoslávie. Krajiny, ktorá podporovaná
USA a spojencami dokázala viesť úspešnú partizánsku vojnu proti nemeckej
okupačnej armáde v II. Sv. vojne so 6 miliónmi obetí národov bývalej
Juhoslávie. Josip Broz Tito dokázal vzdorovať aj Stalinovi a udržať až do
svojej smrti nezávislosť a suverenitu svojej krajiny, ktorá bola odstrašujúcim
príkladom pre ZSSR a jeho socialistické satelity. Mnoho emigrantov,
utekalo z československého komunistického raja na západ práve cez bývalú
Juhosláviu. Po okupácii Československa v auguste 1968 sa takmer milión
juhoslovanských dobrovoľníkov hlásilo na pomoc Čechom a Slovákom.
Nesporne Slovákov viaže k Srbsku nielen slovanská spolupatričnosť ale aj
tieto historické reminiscencie a preto otázku vzniku nového moslimského
štátu v Európe na území býv. Juhoslávie vnímajú obzvlášť citlivo.
Situácia býv.
Juhoslávie sa však po smrti J. B. Tita diametrálne zmenila. Z bývalého
spojenca Západu a slobodnej bašty z čias „studenej vojny“ sa stal pre
Západ problémový štát v ktorom NATO uskutočnilo najväčšiu vojenskú operáciu
v Európe od konca II. Sv. vojny, ktorú ospravedlnilo „genocídou“ moslimov
srbskou armádou.
Menej ako
o vojnových zločincoch súdených Medzinárodným tribunálom sa však hovorí
o príčinách tejto vojny a de facto aj prvotných príčinách súčasného Západom
presadzovaného postupného osamostatnenia Kosova.
Samostatnosť
Kosova z dlhodobého hľadiska znamená koniec Status quo „starej Európy“.
V danom prípade sa ignoruje skutočnosť, že sa jedná o porušenie hraníc
suverénneho štátu na základe demografického vývoja a v rozpore
s medzinárodnými dohodami.
Demografický
vývoj nepriaznivý pre Srbov, v priebehu rokov 1920–2000 zmenil majoritu
národnosti na danom území v neprospech Srbov, ktorí nemohli konkurovať
vysokej pôrodnosti Albáncov. Ako povedal Churchil, dobrým politikom je ten kto
dokáže vyžívať chyby protivníka vo svoj prospech a robiť politiku 50 rokov
dopredu. Táto politika neveští pre „starú Európu“ nič dobré. Demografický vývoj
ju totiž odsudzuje k postupnému zániku. Budúcnosť bude patriť moslimským
národom so silnými náboženskými tradíciami a vysokou pôrodnosťou. Zloženie
obyvateľstva sa postupne zmení v neprospech „starej Európy“ tak ako sa
zmenilo v neprospech Srbov v Kosove. „Smrteľné pilulky západu“ ako
interupcie, rozpad tradičných kresťanských a rodinných hodnôt, eutanázia,
liberalizmus, či registrované partnerstvá tento proces značne urýchlia.
Nemecko už dnes reaguje na nepriaznivý demografický vývoj prijatím zákona
odchodu do dôchodku v 67 rokoch. Ako uvádza bývalý poradca troch
amerických prezidentov P. Buchannan, v roku 2050 bude tretine Európanov
nad 60 rokov. Vo Veľkej Británii, Nemecku, Francúzsku, Taliansku
a Španielsku bude každému desiatemu cez 80 rokov! Stredný vek Európana
bude 50 rokov. V knihe In Gray Dawn: How the Coming Age Wave Will
Transform America and the World (Šedivý úsvit : Ako nastavajúca vlna starnutia
premení Ameriku a svet) bývalý minister obchodu Pete Peterson píše: „
Oficiálne projekty naznačujú, že v priebehu nadchádzajúcich tridsiatich
rokov budú musieť vlády väčšiny vyspelých krajín vydávať navyše prinajmenšom
9% až 16% HDP ročne, aby splnili sľuby dané ľuďom staršieho veku. Na zaplatenie
týchto výdavkov vzrastajúcim zdanením by bolo potrebné zvýšiť celkové daňové
zaťaženie výplat každého pracujúceho o ďalších nemysliteľných 25% až 40%-
v krajinách, v ktorých celková daň zo mzdy už presiahla 40%. Alebo,
ak sa uchýlime k výdavkom na základe deficitného rozpočtu, museli by sme
spotrebovať všetky úspory a viac než celý rozvojový svet.“
Bez ohľadu na
to či si sú súčasní politici v Európe a USA ochotní tento stav
pripustiť je tento proces nezvratný. Žiadna vláda totiž pri súčasnom konzumnom
životnom štýle nemôže prinútiť súčasné mladé ženy aby rodili a každý národ
bez detí je národ bez budúcnosti. V horizonte najbližších desaťročí možno
očakávať stratu imunity proti hrozbe dezintegrácie a separatizmu
v samotných USA z dôvodu demografického vývoja v štátoch
s hispánskym či iným obyvateľstvo, rovnako v Európe v dôsledku
vzniku moslimskej väčšiny a prisťahovalcov z krajín III. sveta.
Hovoriť o týchto faktoch nie je ani rasizmom ani nacionalizmom, je len
konštatovaním daných demografických a geopolitických faktov, bez ohľadu na
to či sa to niekomu páči alebo nie. USA na jednej strane vyhlásili vojnu
moslimskému fundamentalizmu ako zdroju svetového terorizmu a na druhej
strane vojensky podporili UČK s väzbami na arabské radikálne skupiny,
pričom samotnú Európu vystavujú hrozbe vzniku nového moslimského štátu
a podporujú vstup Turecka do EÚ.
Moslimovia
nepohŕdajú Západom preto, že je kresťanský, ale preto, že podľa nich zradil
svoje vlastné náboženstvo a jeho morálku. Náboženstvom súčasnej Európy nie
je kresťanstvo, a súčasne európske kresťanstvo nie je náboženstvom.
USA
prestávajú rozumieť Európe a Európa prestáva rozumieť politike USA.
Ak si to dnes Spojené štáty,
ktoré už prestali byť tými Spojenými štátmi z čias studenej vojny, nechcú
uvedomiť som presvedčený, že sa dopúšťajú ďalšej historickej chyby, akých sa
Západ ľahkomyseľné dopustil v minulosti viackrát.
Prvou bola
zrada Československa v Mníchove v roku 1938, ktoré jeho spojenci
obetovali Hitlerovi v naivnej ilúzii udržania mieru a odstránenia
príčiny vojnového konfliktu.
O niekoľko
rokov po skončení II. Sv. vojny, Západ v eufórii víťazov, uzavrel
diabolský pakt so Stalinom, ktorým dobrovoľne odstúpil celú Východnú
a časť Strednej Európu ako vojnovú korisť ZSSR. Pričom to bol práve
Stalin, ktorý zákerne prepadol Fínsko ešte pred tým ako Nemecko začalo vojnu,
a neskôr po dohode paktu s Hitlerom si s ním rozdelil Poľsko.
Táto fatálna chyba Západu priniesla samotným USA tisíce obetí vo vojne
v Kórei a neskôr vo Vietname v snahe zabrániť celosvetovej
expanzii komunizmu.
Zmysel
politiky Ronalda Reagana, ktorá bola bezprostrednou príčinou rozkladu komunizmu
sa stratil ako už mnohokrát pred tým, v osídlach zlatého teľaťa a moci
peňazí.
Za zlyhanie
a polovičaté riešenie, rovnaké ako vyrovnanie sa s komunizmom, možno
označiť operáciu NATO „Púštna búrka“. Západ s jednoznačnou podporou mal
režim Sadama Husaina, ktorý prepadol Kuvajtu na lopate. Napriek tomu
operácia skončila pred bránami Bagdadu. Politika trvalého udržiavania patového
stavu, vyhovovala obchodníkom so zbraňami ako na Západe tak aj na východe.
V konečnom dôsledku však vždy bola zaplatená životmi nevinných obetí. Brutálny
teroristický akt 11.septembra roku 2001 v USA, to potvrdil v tej
najotrasnejšej forme a nekompromisne nastavil zrkadlo doterajšej politike
demokratického sveta na čele so Spojenými štátmi.
Táto chyba sa
vrátila o desať rokov ako bumerang 11.09.2001 a vyústila do ďalšej
chyby.
USA, bez
podpory OSN a celej aliancie sa nechali vtiahnuť do konfliktov
v záujme odstránia hrozieb, ktoré boli alebo sú hrozbami viac pre Izrael
ako pre ne samotné, či už to bol Irak alebo v budúcnosti bude Irán,
pričom úplne strácajú kontrolu nad čoraz „socialistickejšou“ Južnou Amerikou.
Navyše im cez hlavu prerastá Čína, ktorá sa na rozdiel od tvrdohlavých
sovietskych komunistov dostala k vyspelej technológii západu rafinovane a
sofistikovane tým, že z nej USA urobili najväčšiu továreň Západu
a navyše to Čína dokázala urobiť bez toho aby si od Medzinárodného
menového fondu a Svetovej banky požičala cent.
Na rozdiel od
politiky Ronalda Reagana, ktorý použil peniaze daňových poplatníkov na zbavenie
hrozby jadrového zastrašovania sovietskeho impéria, posilnil Ameriku a jej
menu na nebývalú úroveň, G. Bush peniaze daňových poplatníkov bezhlavo plytvá
v čoraz drahšej irackej vojne, ktorá sa zvrhla na krvavé bratovražedné
jatky bez hmatateľného výsledku a USA vrátane meny oslabil žiaľ tiež na
nebývalú úroveň. V súčasnosti už Čína predstavuje budúcu vojenskú veľmoc
z postupne stále vyšším vojenským rozpočtom, schopnú zostreliť satelity vo
vesmíre ako demonštrovala v januári 2007. Prebytok kapitálu
a biliardy amerických dolárov v rukách čínskej vlády, ktorá ich chce
konvertovať kvôli katastrofálnemu prepadu americkej meny ku ktorej došlo počas
vlády G. Busha ml. vyvolávajú studený pot na čelách amerického FED-u
a finančných expertov. Toto nie je strašenie ani demagógia v duchu
povinnej výučby čínštiny ako voľakedy ruštiny ale len holé konštatovanie
vzniku novej superveľmoci, ktorá podobne ako USA bude mať logicky svoje
ekonomické a strategické záujmy. Ak Západ bohorovne verí, že Čína
v budúcnosti nepredstavuje žiadne riziko stačí pripomenúť, že práve Čína
vojensky už dvakrát vojensky prepadla svojich vlastných spojencov. V roku 1979 Vietnam,
ktorému v rokoch 1946-1954 pomáhala vo vojne s Francúzskom a do roku 1975 s USA,
a v roku 1968 pri rieke Usuri aj samotného komunistického spojenca
ZSSR. Zdá sa, že USA sa tak zahĺbili do svojho irackého piesočku, že si vôbec
nevšimli, že okrem Číny, stále viac závislej na rope, z brlohu vylieza
stále silnejší ruský medveď a čo je podstatné, že vojenské veľmoci sa dajú
ľahšie ako vojensky poraziť ekonomicky presne tak ako býv. ZSSR.
USA už dvakrát
hasili vojnové požiare, ktoré vznikli práve v Európe. Zachránili svet pre
fašizmom a expanziou komunizmu. Tieto skutočnosti sa pomaly strácajú
v už pomaly tradičnom európskom antiamerikanizme, ku ktorému žiaľ USA
často dávajú sami podnet svojimi politickými chybami.
Demografická
časovaná bomba už tyká, zatiaľ jej tichý tikot mocní tohto sveta nechcú
počuť, rovnako ako nevnímajú a nevidia druhú časovanú bombu v podobe klimatických
zmien spôsobených činnosťou človeka. Zaslepenou posadnutosťou hospodárskym
rastom za každú cenu, nárastom ziskov nadnárodných spoločností či priemyselnými
indexmi, si hrozbu predčasnej smrti veľkej časti obyvateľstva tejto planéty ani
neuvedomujú. Zatiaľ sa môže zdať, že toto ešte nie je problém našej generácie.
Ak sa však nespamätajú, naši vnuci ich budú preklínať za ich trestuhodnú chamtivosť
a ľahkomyseľnosť a nedaj Boh aby niekto z nich nevytiahol zaprášený
Main Kampf. My ostatní si môžeme hovoriť ako v jednom vtipe o človeku
padajúcom zo stoposchodového mrakodrapu, ktorý si na päťdesiatom poschodí
hovorí, „ zatiaľ je to dobré!“
Modlime sa aby
sa touto politickou chybou pre budúcu Európu nestalo aj samostatné Kosovo na
území bývalej Juhoslávie a v konečnom dôsledku jeho vedľajší efekt
v podobe budúcich následkov precedensu zmeny hraníc suverénneho štátu na
základe demografického vývoja.
Chicago,
Marec 12 .07
Jozef
Paluch
Kubiš: Draškovič priznal, že v srbskom referende o ústave nehlasovalo potrebných 50 percent voličov
Kubiš: Samostatnosť Kosova sa už nedá zvrátiť BRATISLAVA 6.
februára (SITA) - Osamostatnenie Kosova je nezvratné. "Je to proces, ktorý ide len jedným smerom. Nemôžeme to zastaviť. Myslím si, že by to teraz bolo aj nebezpečné," povedal dnes v parlamentnom výbore pre európske záležitosti minister zahraničných vecí Ján Kubiš. K samostatnosti juhosrbskej provincie, obývanej prevažne etnickými Albáncami, smeruje celý proces od roku 1999. Kubiš pripomenul, že tak Bezpečnostná rada OSN ako aj kontaktná skupina pre Kosovo odsúhlasovala také kroky, ktoré dávali len tento jeden smer. Zdôraznil, že v oboch bolo zastúpené aj Rusko a s takýmito rozhodnutiami súhlasilo.
Osamostatneniu Kosova podľa Kubiša nahráva aj nezáujem srbskej verejnosti. To sa prejavilo slabou účasťou na nedávnom referende o srbskej ústave (po osamostatnení Čiernej Hory), ktorá hovorí o Kosove ako neoddeliteľnej súčasti Srbska. Referendum, v ktorom nemohli hlasovať kosovskí Albánci, bolo takmer neúspešné. Napokon oficiálne dosiahlo platnosť minimálnou povinnou účasťou niečo nad 50 percent voličov. Srbský minister zahraničných vecí Vuk Draškovič však Kubišovi povedal, že skutočná účasť bola len 42 percent. Uviedol to dnes Kubiš vo výbore s tým, že on by po takom vyhlásení musel odstúpiť, Draškovič je ale známy kontroverznými tvrdeniami.
Výbor pre európske záležitosti podporil ústretové stanovisko MZV SR k návrhom splnomocnenca OSN pre Kosovo Marttiho Ahtisaariho. Všetkých osem prítomných poslancov súhlasilo s tým, aby ich Slovensko na rokovaní ministrov zahraničných vecí Európskej únie 12. a 13. februára uvítalo. Za faktické osamostatnenie Kosova od Srbska tak hlasovali aj poslanci za Slovenskú národnú stranu a Smer-SD, ktoré sa k samostatnosti Kosova vyjadrovali doteraz rezervovane alebo odmietavo. SR sa bude zároveň zasadzovať za garanciu európskej perspektívy Srbska. Bude požadovať otvorenie rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode EÚ so Srbskom, zablokované pre neschopnosť odovzdať haagskemu tribunálu vojnového zločinca Ratka Mladiča.
Minister Kubiš uviedol, že SR sa bude snažiť čo najviac pomôcť srbským priateľom. Ahtisaariho návrhy sú zatiaľ predbežné, nehovoria priamo o samostatnosti Kosova, aj keď pripúšťajú jeho členstvo v OSN a iných medzinárodných organizáciách. Podľa Kubiša ide najmä o spoluprácu s finančnými organizáciami. Hrozbou je totiž 60 až 80 percentná nezamestnanosť v provincii. Ďalšie Ahtisaariho návrhy, ktoré predloží Bezpečnostnej rade OSN, už nebudú predmetom diskusie. Slovensko preto musí mať do mesiaca jednotné stanovisko. Kubiš podporil návrh opozície, aby sa oň pokúsila vláda spolu s prezidentom aj s opozičnými stranami. Premiér Robert Fico má po návrate z Číny rokovať o Kosove s prezidentom. Kubiš chce aj stretnutie predsedov parlamentných strán.
6. 2. 2007
Smer-SD podporuje osamostatnenie juhosrbskej provincie
Kosovo, ako ho navrhuje splnomocnenec OSN Martti Ahtisaari. Zároveň však
upozorňuje na možné riziká modelu, ktorý nie je najlepší. Člen predsedníctva
Smeru-SD a predseda zahraničného výboru parlamentu Boris Zala hovorí, že Európa
by si mala uvedomovať aj to, že to môže byť nebezpečný precedens.
"Ja som
nikdy nepovedal nič proti Ahtisaariho plánu. Ja som povedal, že bolo by dobre,
keby si v Európe boli vedomé aj ostatné krajiny, že nie je to najlepší model
riešenia, pretože tým vytvára určitý precedens na určité tlaky, ktoré by mohli
vzniknúť v niektorých národnostných menšinách," uviedol. Ahtisaariho plán podľa
neho počíta s touto možnosťou v súvislosti napríklad s Albánskom, Bosnou alebo
Macedónskom hovorí o bezpečnostných opatreniach.
Zala necíti potrebu, aby o
Kosove rokoval parlament. SDKÚ-DS naopak do dvoch týždňov navrhne pozíciu, ktorú
by mal parlament prijať ako záväznú pre hlasovanie Slovenska v Bezpečnostnej
rade OSN. Zala nevie odhadnúť, či budúci štatút Kosova vyvolá spor vo vládnej
koalícii. SNS dnes dala jasne najavo, že bude proti samostatnému Kosovu. Zala
považuje za prioritnú dohodu Belehradu a Prištiny. "Ak k takejto dohode nepríde,
potom vstúpi do platnosti, a myslím si, že Slovensko podporí Ahtisaariho plán."
Samostatnosť Kosova podporil Smer-SD aj vyhlásením hovorkyne strany Ľubice
Končalovej pre spravodajský server Aktuálne.sk.
Dzurinda: Nezávislé Kosovo proti vôli Srbska by bolo
chybou
Srbi súhlasia s členstvom Kosova v medzinárodných
finančných organizáciách, povedal Koštunica
BRATISLAVA 8. februára (SITA) - Medzinárodné
spoločenstvo by nemalo vytvoriť nezávislý štát Kosovo
proti vôli Srbska. SDKÚ-DS do dvoch týždňov predloží
takúto pozíciu parlamentu, ktorý by mal zaviazať vládu
na hlasovanie o Kosove v Bezpečnostnej rade OSN. Uviedol
to dnes bývalý premiér, predseda SDKÚ-DS Mikuláš
Dzurinda. Po rokovaní so srbským premiérom Vojislavom
Konštunicom v utorok v Belehrade povedal, že Srbi
súhlasia s veľmi veľkou autonómiou Kosova, nezvyklou pre
Európu. Kosovo by napríklad mohlo byť členom
medzinárodných finančných inštitúcií. Dzurinda ostro
kritizoval šéfa diplomacie Jána Kubiša. Vyhláseniami o
nezvratnom osamostatnení Kosova poškodil slovenské
národné záujmy aj vyjednávaciu pozíciu Srbov.
"Minister zahraničných vecí urobil hrubú chybu. Tak
hrubú, že som to nečakal. Veľmi, veľmi ma to prekvapilo.
Pre slovenského politika sú národné a štátne záujmy
Slovenskej republiky kľúčové. Ján Kubiš sa nielen
zdiskreditoval, ale aj poškodil tieto záujmy a myslím
si, že poškodil aj vyjednávaciu pozíciu Srbov," vyhlásil
Dzurinda. Expremiérovi sa nepáči ani to, že sa strany
začínajú jednotlivo vyjadrovať ku Kosovu. SR by mala
vystupovať jednotne. Premiér Robert Fico podľa neho
uprednostnil "turistiku" po Číne. "Keď sa deje niečo
veľmi vážne, k čomu by malo mať Slovensko jasnú pozíciu,
je úlohou hlavnej vládnej politickej strany takéto
postoje zladiť. Predseda vlády zanedbáva túto povinnosť.
Turistika do Číny nevyváži to, čo zanedbal v tejto
oblasti."
Samostatnosť Kosova proti vôli Srbska by mohla
spustiť ďalší rozpad bývalej Juhoslávie. Mohla by sa
dotknúť Macedónska, Bosny a Hercegoviny, ale aj iných
častí Európy s koncentrovanými národnostnými menšinami.
"Možných dôsledkov nanúteného zvrchovaného štátu Kosovo
môže byť veľmi veľa," zdôraznil. "My nehovoríme o tom,
že neutrálne Kosovo nemôže byť, alebo suverénne, ale
nemôže byť nanútené."
SDKÚ-DS neodmieta návrhy splnomocnenca OSN Marttiho
Ahtisaariho, chápe ich ako základ ďalších rokovaní.
Podľa Dzurindu ich nebolo dosť a debata o budúcom
štatúte Kosova sa ešte len začína. Myslí si, že ďalšie
stretnutie Ahtisaariho so zástupcami Kosova a Belehradu
vo Viedni, plánované na budúci týždeň, by sa malo na
žiadosť Srbov posunúť o desať dní. Srbsko chce odklad,
aby nový parlament mohol vymenovať rokovací tím.
Dzurinda zdôraznil, že Slovensko by malo byť pripravené
pridať sa k menšinovému táboru v Európskej únii, kde
väčšina podporuje samostatnosť Kosova. "Nebolo by to
prvý raz," dodal s tým, že ako jediný kedysi trval na
začatí rozhovorov s Chorvátskom.
|