Osudová voľba

O pár mesiacov sa končí éra najhlúpejšieho prezidenta v Histórii USA G.W. Busha, ktorý za osem rokov priviedol prosperujúcu krajinu k ekonomickému úpadku, znehodnotil menu a zavliekol krajinu do zbytočnej a nezmyselnej vojny v Iraku bez pozitívneho výsledku.  Bush svojou aroganciou a nadutosťou dokázal zničiť všetko pozitívne čo vybudoval Ronald Reagan a trvalo poškodiť obraz USA vo svete. Tragédiou Ameriky je, že Bush vo svojej zaslepenosti, obklopený skupinou vojnových štváčov, namiesto bilancie svojho vládnutia, ktoré by mal predložiť voličom – občanom USA, balansuje na okraji priepasti a je schopný ešte väčšieho šialenstva akým bola preventívna vojna v Iraku  - rozpútanie nového a ešte väčšieho vojnového konfliktu s katastrofálnym ekonomickým dopadom nielen na samotné USA- útoku na Irán. Kto je v pozadí a kto si urobil z USA vojnový kyjak a z amerických občanov potravu pre kanóny je nad slnko jasné a dochádza to už aj súdne uvažujúcim Američanom.

Na oslavách 60. výročia existencie Izraela to Bush povedal viac než priamočiaro, keď servilne a okázalo deklaroval nerozlučnú družbu a neotrasiteľné priateľstvo na večné veky s „vyvoleným národom“, tak ako voľakedy vo svojej servilnosti ponížene deklarovali nerozlučné priateľstvo na Večné veky a nikdy ináč satelity bývalého sovietskeho zväzu. Rozdiel bol len v tom, že vtedy sa klaňali trpaslíci veľkému ruskému medveďovi a dnes sa po kolenách plazí obor pred trpaslíkom. V čom je dôvod amerického lokajstva   pred maličkým Izraelom začína dnes dochádzať už aj priemerne  gramotným Američanom.  V čom je pre USA, ktoré historicky viedli prvú vojnu proti otroctvu a rasizmu, výnimočný v podstate rasistický štát, ktorého Najvyšší súd považuje  sobáš žida s nežidovkou za špinenie rasy?
Odpoveď je jednoduchá, „vyvolený národ“ ovláda  vyše 90 % ekonomiky USA a manipuluje MSM  (mainstream médiami) mozgy Američanov tak ako voľakedy vymývala mozgy východoeurópanov  boľševická propaganda.  Vo svojej zbabelosti zašiel Bush ešte ďalej  keď prehlásil, že Izrael má 307 miliónov obyvateľov, teda, občania USA sú vlastne podľa neho občanmi Izraela.
Zdá sa, že história sa opakuje. Tak ako zle utajovaná, v skutočnosti žido-boľševícká revolúcia v Rusku priniesla milióny obetí, Gulagy, smrť a ekonomický úpadok, tak „vyvolený národ“ dnes priviedol Ameriku k ekonomickej kríze a hroziacemu bankrotu.
Ak je Bush schopný pripustiť a riskovať  útok na Irán krátko pred voľbami, svedčí to o absolútnej strate súdnosti a zdravého rozumu. Potupnejší odchod aký čaká Busha zrejme ešte nemal ani jeden americký prezident. Zanechá totiž krajinu v ekonomickom chaose, biede a v katastrofálnom zadĺžení. Pritom z komunistickej Číny urobil ešte väčšie ekonomické monštrum akým bolo pred jeho nástupom. Treba pripomenúť, že to bolo  práve za jeho vlády, kedy krátko po voľbách, v roku 2000 FED radikálne znížil úrokovú sadzbu až na 0,8 %  a to z jediného dôvodu, aby vytiahol úspory od občanov vzhľadom na pripravovanú vojnu v Iraku a Afganistane. Práve v tomto kroku dnes všetci chytráci z Wall Street a nositelia Nobelových cien za ekonomiku môžu hľadať korene dnešnej hypotekárnej krízy, ktorá milióny Američanov vyhnala na ulicu a svet vrhá do prehlbujúceho sa finančného chaosu.

Útok na Irán by bol posledným klincom do politickej truhly republikánov  a vopred jasné volebné víťazstvo demokratov v prezidentských voľbách. Izraelu je to však úplne jedno, ten Ameriku bezohľadne a chladnokrvne obetuje kvôli svojím záujmom. Pokiaľ to Američanom nedôjde a nezobudia sa, bude tomu tak až kým sa nenaplnia tie najhoršie scenáre, ktoré sa objavujú na zatiaľ necenzurovaných internetových portáloch. Internetová polemika o tom či sa uskutoční útok na Irán ešte počas vlády G. Busha alebo zinscenovaným teroristickým úrokom a manipuláciou Izrael k tomu dotlačí až Obamu sa dostáva k dvom krajným protipólom.

Hovoria však  o sterilnom, chirurgicky presnom leteckom útoku. Silné americké letectvo odštartuje z lietadlových lodí, ktoré už sú v zálive, a z blízkych amerických základni, a zbombarduje všetky miesta, kde prebieha jadrový výskum a produkcia v Iráne. Pri tejto šťastnej príležitosti zbombardujú zároveň aj vládne inštitúcie, vojenské zariadenia a všetko, čo môže byť zaujímavé.  Použijú bomby schopné preniknúť hlboko pod zem.
Jednoduché, rýchle, elegantné – jedno mihnutie okom a zbohom Irán, zbohom Ajatoláh, zbohom Ahmadínedžád. Ak zaútočí len Izrael, útok bude skromnejší. Útočníci môžu najviac dúfať v zničenie hlavných jadrových centier a v bezpečný návrat.
Autor má skromnú prosbu: Než útočníci začnú, nech sa  prosím ešte raz pozrú na mapu, na úžinu pomenovanú (pravdepodobne) podľa boha Zarathustra.
Nevyhnutnou reakciou bombardovania Iránu by bolo zablokovanie tejto úžiny. To by malo byť zrozumiteľné i bez vysloveného varovania jedného vysokého generála iránskej armády.
Irán ovláda celú dĺžku úžiny. Je schopný ju hermeticky uzavrieť pomocou svojho delostrelectva a rakiet ako  na pevnine tak na mori.
Keby k tomu došlo, cena nafty vyletí k oblakom – oveľa viac ako 200 dolárov za barel, o čom hovoria pesimisti. To vyvolá reťazovú reakciu: celosvetovú depresiu, zrútenie celých odvetví priemyslu, katastrofický nárast nezamestnanosti v Amerike, Európe a Japonsku.
Aby zamedzili tomuto nebezpečenstvu, museli by Američania obsadiť časť Iránu, možno celý. Irán je veľká zem. Američania nemajú k dispozícii dokonca ani zlomok pechoty, ktorú by pre túto úlohu potrebovali. Všetky ich pozemné sily sú v podstate viazané v Iraku a Afganistane.
Mocná americká námorná armáda sa vyhráža Iránu, ale vo chvíli, kedy bude úžina uzavretá, bude pripomínať modely prázdnych fliaš na vlnách. Snáď bolo pravé uvedomenie si tohto nebezpečenstva dôvodom prevelenia lietadlovej lode Abraham Lincoln z Perzského zálivu. Ostentatívne kvôli situácii v Pakistane.
Stále zostáva možnosť, že Amerika bude jednať v zastúpení. Zaútočí Izrael, Amerika oficiálne zostane v pozadí a poprie akúkoľvek zodpovednosť. Skutočne? Irán už oznámil, že prípadný útok Izraela bude vnímať ako útok USA a bude jednať tak, ako keby bol napadnutý Spojenými štátmi. To je logické. Žiadna izraelská vláda by vôbec ani vo snu neuvažovala o prevedení takejto operácie bez výslovnej a bezpodmienečnej zmluvy s Amerikou.
Autor končí článok slovami:
Prezidentovi Bushovi je súdené, aby svoju kariéru potupne skončil. A rovnako Ehudovi Olmertovi. Pre im podobných politikov môže byť lákavá predstava posledného veľkého dobrodružstva, posledná šance na miesto v histórii. Ale napriek tomu zostávam pri svojej predpovedi, že sa tak nestane.

S uvedeným názorom je v ostrom protiklade článok  Ano, Írán bude napaden

http://www.zvedavec.org/komentare/2008/07/2657-ano-iran-bude-napaden.htm
v  ktorom autor Vladimír Stwora uvádza:
Nesouhlasím s názorem pana Avneryho. Argumenty pana Avneryho jsou rozumné a to je jeho problém. Předpokládá u lidí, kteří mají prst na spoušti, stejnou míru rozumnosti, jako u sebe. Ale Bush, Olmert a hrstka sekerníků, která je obklopuje, dávno ztratila schopnost rozeznat, co je rozumné. Jsou to megalomanští psychopaté bez špetky empatie, mnohem horší, než byl Hitler. Pan Avnery to navíc vidí lokálním pohledem člověka žijícím v regionu, ale ve hře je mnohem víc než Střední východ.

Podívám se teď na to pohledem mezinárodního bankéře původu, který-nesmíme-jmenovat. Sedíme za kulatým stolem v útulné místnosti kdesi v Londýně. To my taháme za nitky. Nic, co bychom předem nerozhodli, se nestane. Jsem teď jeden z nich. Vzal jsem si slovo a promlouvám takto:
Podle mého názoru k útoku na Írán musí dojít. Proč?
Pánové, všichni víme, že Amerika je náš klacek. Pomáhá nám udržet se a pomáhá Izraeli v jeho existenci. Nebýt Ameriky, nikdy bychom nedosáhli toho, co máme.
Ale Amerika jako země je dnes u konce s dechem. Kdyby to byl stroj, řekl bych, že je zralý do šrotu. Opravit jej už nelze. Zadlužená, zkorumpovaná, rozložená uměle iniciovanými pokusy sociálních inženýrů, nic neprodukující kromě dluhů a strachu. Ameriku dnes vlastní Čína a další asijské země a to, pánové, nemůžeme připustit. Dále bude třeba už konečně zlikvidovat její trapnou ústavu a nahradit ji něčím podobným tomu, co jsme implementovali v EU. Proto musíme Ameriku obětovat. Skončíme její pomalou smrt tím, že pacienta odpojíme. A k tomu nám právě pomůže válka s Íránem. To bude poslední rána.

Šum nesouhlasu kolem stolu. „No jo, ale co bude s námi? Kdo nás bude podporovat a držet, kdo bude tím klackem, kterým budeme máchat, sami schováni v závětří?“
Ale moment, nechte mě domluvit. O náš klacek přece nepřijdeme, nakonec bude ještě větší než ten současný.
Napadením Íránu dojde k porušení zásobování ropou. De facto můžeme tomu ještě pomoci úmyslným bombardováním íránských naftových polí. To vyvolá prudký nárůst cen nafty na světových burzách a dalšímu propadu dolaru. Spolu s tím dojde k celosvětové depresi, kolapsu světové ekonomiky, obrovskému nárůstu nezaměstnanosti, prudkému zvýšení cen potravin. Na celém světě to bude špatné, ale nejhorší tohle všechno bude právě v USA.
Vzniknou tam rozsáhlé sociální nepokoje. To právě potřebujeme. Necháme Bushe vyhlásit stanné právo a zlikvidovat každou opozici. Nazveme je teroristy. Vyvezeme tisíce lidí do pracovních táborů, ostatně je máme už připravené. Také nám to poslouží jako záminka na uzavření internetu. Nemůžeme přece dovolit, aby si teroristé mohli mezi sebou komunikovat před našima očima. Máme už dost těch protivných článků na různých blozích, které píší o pravé podstatě věcí a nejednou se dotknou i nás samých. Tohle musí, pánové, skončit. A až internet zase otevřeme, bude to úplně jiný internet.

Hrozivý propad ekonomiky Spojených států se nejvíce odrazí na sousedících zemích, pro které je Amerika hlavním obchodním partnerem. Kanada i Mexiko budou strádat. Necháme je v tom několik měsíců nebo i roků, to se ještě uvidí. Ať se jen pěkně vaří ve vlastní šťávě.
Časem samo vykrystalizuje řešení, které potřebujeme, a které by za normálních podmínek lidi lehce nepřijali. My je přivedeme k tomu, že budou škemrat, aby se uskutečnilo.
Ano, hovořím o zrušení Ameriky a vytvoření jednotného státu z Kanady, Mexika a toho, co kdysi byla Amerika. Vytvoříme novou měnu, jak jsme už o ni předběžně jednali – amero. Jak se bude nakonec jmenovat, není důležité. Důležité je, že se bude měnit za zlomek toho, co býval dolar. Tím zlikvidujeme dolarové bohatství Číny a dalších zahraničních věřitelů. Zbudou jim jen oči pro pláč. A nová země s novou měnou a (nezapomenout, důležité!) novou ústavou bude bez dluhu. Navíc se konečně zmocníme nerostného bohatství Kanady, které nutně potřebujeme. Současná smlouva NAFTA nám sice umožňuje k němu celkem ničím neomezený přístup, ale přece jenom, co je doma, to se počítá. Za několik roků budeme potřebovat kanadskou vodu a kdo se má pořád o tom dohadovat.

Pokud by Rusko nebo některá jiná asijská země vstoupily do konfliktu na straně Íránu – nu, tím líp pro nás a tím hůř pro ně. Dobře víte, že stejně máme v plánu zbavit se několika miliard populace a tohle by byla vítána příležitost. Klidně je necháme, aby si to vyřídili mezi sebou.
A Írán bude v troskách, což je přeci v souladu s našim plánem. Izrael bude bezpečný jedině tehdy, až v arabských zemích nezůstane kámen na kameni.
Tak co říkáte?
Hlasitý potlesk několika párů rukou v místnosti. Spokojeně přivírám oči.
...
Ale třeba se mýlím. Třeba má pravdu pan Avnery a ne já. Kéž by měl.

Amerika už dávno nie je tým čím bola, ako uvádza poradca troch amerických prezidentov Patrick Buchanan vo svojej knihe „Deň zúčtovania“,  nadutosť, ideológia a nenásytnosť trhajú Ameriku na kusy a nastal čas vrátiť sa domov.
„Keď ľudia prestanú veriť v Boha, neznamená to, že neveria v nič, veria potom v čokoľvek,“ povedal Chesterton. Už po celé generácie mnohí z intelektuálnej a kultúrnej elity Západu strácajú vieru v Boha, ktorý  je stvoriteľom i sudcom ľudstva. A podobný  Izraelitom na úpätí Sinaja, ktorí si v netrpezlivom očakávaní Mojžišovho návratu odliali pre modloslužbu zlaté teľa, vytvára si dnešný človek zlaté teľa svoje.
Ideológia je náhradou náboženskej viery. Ideológia sa stala zlatým teľaťom politického dogmatizmu. Posadnutosť  neokonzervatívcov ideológiou  sa stala politickým fanatizmom a nahradením skutočných politických myšlienok heslami. Ideológia plodí – slovami George Orwella – priamočiarého človeka, ktorý myslí v heslách a diskutuje revolverom.“ Práve Bushova konverzia (po traume z 11. septembra) k ideológii neokonzervatívcov, ktorí dali svoje slovo, že obrátia celý svet na vieru v demokraciu silou amerických idei a zbraní,  zavliekla Ameriku do vojny, zničila jeho prezidentstvo a zakončila éru „amerického  storočia“.


V roku 1999 v Simi Valley hovoril Bush v úlohe prezidentského kandidáta o pokore ako o cnosti: „Neovládajme ostatných  silou... Robme takú zahraničnú politiku, ktorá bude odrážať americkú povahu. Prostotu skutočnej sily. Pokoru skutočnej veľkosti. To je silná stránka Ameriky. A taký bude duch môjho prezidentstva.“
Neokonzervatívci urobili z demokracie boha a Bushová rétorika sa zmenila na do neba volajúcu pýchu triumfujúceho vojnového náčelníka z West Pointu:
„XX. storočie skončilo a zostáva jediný prežitiaschopný model ľudského  pokroku.“
Ak je  demokratický kapitalizmus „jediný prežitiaschopný model ľudského  pokroku“, prečo sa populácia v európskych  demokraciách zmenšuje a vymiera? Ako môže civilizácia, ktorá pácha samovraždu pomocou antikoncepcie, potratov, sterilizácie a eutanázie, predstavovať „jediný prežitiaschopný model ľudského  pokroku“?
Bush vidí Západ ako vzor toho, čím by sa svet mal stať. Ale pre mnohých v Ázií je Západ civilizáciou včerajška. Na Strednom východe Západ považujú za dekadentný a umierajúci. Dokonca i v samotnej Amerike sa mnohí domnievajú že sa ich vlasť nachádza v pokročilom štádiu mravného, sociálneho a politického úpadku. 
Čo prinútilo George Busha padnúť na kolena a klaňať sa tomuto zlatému teľaťu? Keby bol prezident Bush len nejaký vedátor, tak by jeho otrepané frázy  nevadili. Ale on už osem rokov formuluje zahraničnú politiku vojenskej veľmoci, zavliekol ju do vojny, ktorej cieľom je zaviesť demokraciu v islamskej krajine, ktorá ju nikdy nezažila. Občania USA teraz platia údesnú cenu za podľahnutie tejto  fanatickej ideológií: „Očakávať, že celý svet by mal a musí prevziať bizarné politické inštitúcie Spojených štátov – ktoré koľkokrát ani doma poriadne nefungujú –, znamená hovieť si v tých najmenej realistických víziách; lenže práve také sú nádeje a očakávania neokonzervatívcov. ... A taká zahraničná politika je utkaná z rovnakej matérie ako sny; povedie len k hromadám mŕtvol mužov, ktorí padli zbytočne.“ 
Bush nepochopil, že epocha impérií už skončila a Američania nikdy neboli národom skutočne imperiálnym, ktorý chce dobývať svet a obracať ho na ich spôsob myslenia či spôsob života.  K tomuto Ameriku vždy dotlačili alebo vmanipulovali iní a v súčasnosti to robí Izrael. Ako povedal George Kennan: „Podstatnou a dôležitou vecou v živote  vlastného štátu  nie je to, čo činí ohľadom iných národov, ale  to, čo sa deje priamo tu, u nás doma, na našom americkom území, za ktoré nesieme zodpovednosť. Zahraničná politika je len prostriedok.“
Náš „Súdny deň“ je už za dverami. Je čas začať sa starať o seba. Je čas zbaviť sa tohto bremena a vrátiť sa domov. Je čas zaoberať sa predovšetkým Amerikou.

Jozef Paluch,  26. júl 2008 Chicago