Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB| 17.November 1989-Zamatový podvod!| Pamätník usmrtených na hraniciach| Nepotrestané zločiny| Rozhovory-udalosti-názory| Od našich autorov| Pripravujeme| Nezabúdame na okupáciu v roku 1968| US POWs - Pamäť a svedomie| Reagujeme | Svedectvá| Doporučujeme| Nebojte sa!| Právo a zákony | Literárna rubrika| Emil Švec: Nezákonnosť na pokračovanie| Vladimír Hučín-politický väzeň Zamatu| Stanovy a informácie o organizácii| Hlavná stránka

Návrat do rubriky Svedectvá-zatajovaná pravda o zrode komunizmu

Vysvetlenie Jozefa Vaškoviča prečo neboli a nikdy nebudú na medzinárodnej úrovni odsúdené zločiny komunizmu, ktoré majú na svedomí vyše 100 miliónov mrtvych, čo je oveľa viac ako zločiny fašizmu.

Holocaust

Jozef Vaškovič

1. časť.

Prolog.

Podľa slovníka cudzích slov ktorý spracoval kolektív autorov a konzultantov Encyklopedického domu v roku 1995 slovo Holocaust znamená genocída, alebo vyvražďovanie.

Vyničenie a vyhladenie celých národov a národnostných skupín existovalo i v minulosti. Hovorilo sa tomu jednoducho: vyhladenie, zničenie, alebo vyničenie. Tak boli vyničení Aztékovia španielskymi dobyvateľmi, Indiánov vyničili predkovia dnešných Američanov, Polabských Slovanov asimilovali Nemci a podobne Na žiadne toto vyhladenie neexistovalo špecifické slovo Holocaust. Začalo sa používať až pri vyhladzovaní chudobných Židov v niektorých krajinách Europy počas druhej svetovej vojny. Je zaujímavé, že i keď v nacistických koncentračných táboroch boli i iní príslušníci národov, rás a politickej príslušnosti určení k vyvraždeniu, na žiadnu z týchto skupín sa slovo Holocaust nepoužíva. Pohliadnime na tento problém z historického hľadiska.

 

Biblia zaznamenáva, že v dobe patriarchu Jákoba vypukol na zemi hlad. O príchode tohto hladu bol dopredu informovaný egyptský faraón. Preto na túto dobu sedemročného hladu si zabezpečil veľké množstvo potravín. Správcom Egypta bol v tej dobe jeden z dvanástich  Jákobových synov Jozef. Patriarcha Jákob ktorého meno bolo neskoršie pozmenené na Izrael /1. M. 35 : 9/ bol pozvaný svojím synom Jozefom z Kananejskej zeme, aby prišiel do Egypta a tu prečkal roky hladu. Prišiel celý Jákubov /Izraelský/ kmeň, ktorý v tej dobe činil sedemdesiat členov. /1. M. 46 : 27/. Pretože egyptská zem bola neporovnateľne úrodnejšia než zem Kanánu, pobyt Izraelitov v Egypte sa predĺžil

zo siedmich rokov na - 430.

Počas 430 rokoch pobytu v Egypte sa 70 členný Izraelský kmeň neuveriteľne rozmnožil, ale výsady, ktoré Izraeliti zásluhou Jozefa po stáročiach užívali, zanikli. Jákobovi potomkovia

/ Izraeliti / sa začali stretávať s krutou realitou egyptského života. Naviac Egypťania v nich začali vidieť nebezpečenstvo. Začali podnikať kroky na zníženie tohoto nebezpečenstva. Najprv sa snažili sa Izraelitov utýrať ťažkou otrockou prácou. Keď to nepomáhalo pristúpili k drastickejším opatreniam : zabíjali a topili v rieke Níl izraelské deti mužského pohlavia. Slobodný život Židov s veľkými výsadami sa zmenil na život otrokov. Kto pozná Bibliu, vie, prečo došlo k tak drastickým opatreniam. /2. M. 1 : 8 - 22/ Napriek týmto otrasným skutočnostiam to Židia neoznačili ako Holocaust.

Volali k svojmu Bohu a prosili o vyslobodenie. Boh ich vypočul a poveril Mojžiša, aby vyviedol izraelský národ z egyptského otroctva. Po 430 ročnom pobyte vyšlo z Egypta 6O3.550 mužov schopných vojenskej služby okrem žien, detí a starcov /4. M. 46 kapitola/ Po prejdení Červeného mora ktoré sa zázračným spôsobom rozostúpilo a tak pomohlo prenasledovaným Izraelitom, vyšiel Mojžiš na horu, aby priniesol Desatoro prikázaní. Bol to zákon, ktorým sa mali Izraeliti riadiť. Po jeho odchode si Židia urobili zlaté teľa a začali

ho uctievať ako svojho boha. /2.Mojž. 32:1-28./ Keď sa Mojžiš z hory vrátil a uvidel čo sa stalo, prikázal zabiť priestupníkov. Nastalo zabíjanie. Bolo zabitých tri tisíce mužov. Nikto z prežijúcich to neoznačil ako Holocaust, ale ako Boží trest.

Počas cesty púšťou nastala nespokojnosť izraelského národa. Spomínali na otroctvo

v Egypte, kde boli sice otrokmi, ale mali dostatok potravy všetkého druhu. Jednalo sa predovšetkým o mäso. Začali reptať a chceli sa vrátiť späť do Egypta. Keď im Boh zabezpečil mäso vo forme prepelíc, nastalo nerozumné zabíjanie a zhromažďovanie zásob mäsa, ktoré v púštnych podmienkach rýchle podliehalo skaze. Boh sa nahneval a spôsobil obrovskú porážku Izraelitov. /4. M. 11 : 1 - 35/. Nejednalo o Holocaust, ale o Boží trest.

Pred vstupom do zasľúbenej zeme šli dvanásti zvedi prešpehovať zem. Desiati sa vrátili so zlou zprávou. Hovorili, že zasľúbenú zem obývajú obrovia, a táto zasľúbená zem žerie svojich obyvateľov. Izraeliti vraj budú pri vstupe do tejto zeme zničení. Izraeliti sa vzbúrili a nechceli do zasľúbenej zeme vkročiť. Boh povedal, že za trest budú putovať 40 rokov po púšti a všetci, ktorí sú starší ako 20 rokov zomrú na púšti. Zahynulo viac ako 600.000 boja schopných mužov a všetci Izraeliti, ktorí boli starší ako 20 rokov. Nebol to Holocaust. Bol to Boží trest.

Neuplynula dlhá doba a vzbúrila sa čelaď Kóracha, Dátana a Abírama. Odmietli počúvať príkazy Mojžíša. Podľa 4. M. 20-35 sa zem otvorila a pohltila celé tri rody i s ich drobnými deťmi a dobytkom. Bolo ich veľké množstvo. Nebol to Holocaust. Bol to Boží trest.

Mnohí neboli spokojní s trestom, ktorý postihol tri čeľade Izraelských. Začali obviňovať Mojžiša a Árona. Prišiel nový trest od Boha - 14. 700 ostalo ležať mŕtvych

na zemi. /4. M. 16 : 49/. Nikto to neoznačil za Holocaust

Počas 40 ročného putovania púšťou sa Izraeliti utáborili v Šittíne, kde sa stretli s kmeňom Moabitov. Začali uctievať ich boha Bál-peora. Mojžíš vydal príkaz obesiť všetkých čelných Izraelských predstaviteľov, ktorí prepadli uctievaniu Bál-peora a zabiť každého Izraelitu, ktorý mal podiel na tomto uctievaní. Zabitých bolo úctyhodné množstvo – dvadsaťštyri tisíc. /4. M. 25 : 9/ Nebol to Holocaust. Bol to Boží trest za porušenie prvého prikázania z desatora.

Po vstupe do zasľúbenej zeme sa vydalo 3.000 mužov dobyť mesto Háj. Utrpeli porážku a dali sa na útek. Jozua zistil, že sa tak stalo preto, lebo jeden zo Židov - Achan si prisvojil z vojnovej koristi z mesta Jericha to, čo mu nepatrilo /plášť, striebro a zlato/. Jozua nechal Achana s celou početnou rodinou, synmi, dcérami i dobytkom bez milosti ukameňovať. /Jozua 7 : 20 – 26./ Nebol to Holocaust. Bol to trest za nedodržanie Jozuového príkazu.

Kniha Sudcov opisuje ako sa Židia stále odkláňali od bohoslužby Jehovovi a slúžili démonom, ktorých uctievali okolité národy. Preto za trest museli slúžiť pohanským národom Kananejcom, Sýrom, Hevejcom, Libanoncom, Amorejcom, Hetejcom, Ferezejcom, Jebuzejcom a iným, ktorí s nimi jednali ako Egypťania. Boli od týchto národov prísne trestaní, museli ukrývať svoje obylie a potravu vo vykopaných jamách po lesoch, aby im ju tí, ktorí mali nad nimi momentálne vládu nezobrali a oni i s deťmi by boli zomreli od hladu. /Kniha Sudcov/. Ani to nebol Holocaust. Bol to trest Boží za nedodržiavanie Božích príkazov a nariadení.

Spory si medzi sebou riešili Izraeliti krutým spôsobom. Izraelci z kmeňa Benjamína

v Gibee znásilnili ženu jedného Levitu. Žena po znásilnení zomrela. Levita rozsekal mŕtvu ženu na 12 kusov a každému izraelskému kmeňu poslal po jednom kuse. To vyburcovalo Izraelitov do takej miery, že zaútočili na vlastný kmeň Benjamína. Zo začiatku nemali šťastie. Dvadsaťšesť tisíc boja schopných mužov z kmeňa Benjamín vyšlo do útoku proti ostatným kmeňom Izraela. Kmeň Benjamína zabil dvadsaťdva tisíc Izraelitov. Na druhý deň vyrazili Benjamínovci do útoku znovu proti svojím vlastným izraelským bratom. A zase im prialo šťastie. Zabili osemnásť tisíc Izraelitov. V následujúcom dni sa Izraelci vzchopili a zvíťazili. Zabili viac ako dvadsaťpäťtisíc Benjamínovcov. Z celého kmeňa sa zachránilo len 600 mužov ktorým sa podarilo utiecť do púšti kde sa ukryli v skalných masívoch Rimonna. Izraeliti sa vrátili do miest ktoré obývali Benjamínovci a povraždili všetkých obyvateľov i zvieratá. Ich mestá podpálili. V boji zahynulo celkove viac ako 65.000 mužov. Správa nepopisuje koľko bolo zabitých civilných obyvateľov v mestách Benjamínových. Ani to nebol Holocaust. Bol to trest za znásilnenie Levitovej manželky. /Kniha Sudcov 20. kapitola/

Aby nebol vyhubený kmeň Benjamínovcov, rozhodli sa Izraeliti zásobiť zvyšok mužov ukrytých v skalných masívoch v Rimmone - ženami. Zaútočili na iné pokolenie Izraelitov usadených v Jabeš-Gileáde. Pobili obyvateľov Jabeš-Gileáda, mužov, ženy i deti. Ponechali iba panny. Bolo ich 400. Odviedli ich ako zajatkyne pre Benjamínovcov do púšte. Na ktorého sa panna nezvýšila, dostal radu, aby si ulovil a uniesol pannu z iného izraelského kmeňa usadeného v Síle, čo Benjamínovci i urobili / Kniha Sudcov 21. kapitola/. Ani v tomto prípade sa nejednalo sa o žiaden Holocaust. Bolo to proste zásobenie Benjamínských mužov – pannami.

Za doby proroka Samuela Izraelský národ bojoval proti Filištínom. V prvý deň boja bolo zabitých štyri tisíc Izraelitov. Domnievajúc sa, že ak bude medzi nimi truhla zmluvy určite zvíťazia, nechali ju priniesť z chrámu do vojenského tábora. Truhla im nepomohla. V nasledujúcom útoku utrpeli Izraeliti ďaľšiu porážku. Bolo zabitých tridsaťtisíc Izraelitov a truhla Božej zmluvy padla ako korisť do rúk Filištínom. /1.Samuelova 4 a 5. kapitola./ Nebol to Holocaust, - bol to trest od Boha.

V druhej knihe Samuelovej sa píše, že satan naviedol kráľa Dávida previesť sčítanie ľudu. Toto odporovalo nariadeniu Jehovovmu. Nasledoval trest. Zomrelo sedemdesiat tisíc Židov /2. Sam. 24 : 15/. Ani týchto sedemdesiat tisíc mŕtvych sa nepovažovalo za Holocaust. Bol to trest, ktorý následoval za priestupok izraelského kráľa Dávida.

Prvá kniha Kráľov od 14 po 16 kapitolu popisuje o krutých bojoch v rámci samotného Izraela. Vyhladzovali sa a vraždili medzi sebou celé roky. V týchto bratovražedných vojnách zomreli tisíce Izraelitov. Bolo toto vyvražďovanie Holocaust?

Z Biblie sa dozvieme, že nebol. Bol to Boží trest.

Za vlády asýrskeho kráľa Salmanazara, premiestnil tento kráľ desať z dvanástich kmeňov Izraelského národa do Asýrie a do médských miest. Museli opustiť svoju rodnú zem, zanechať domy a všetko čo nadobudli a odísť do zajatia do Asýrie. Ich domy a pozemky pridelil asýrsky kráľ iným národom z Babylona a iných kútov zeme, ktoré sa nasťahovali na územie po presídlených Izraelitoch. Bolo to kruté nariadenie, ale nikde sa o tom nehovorí ani nepíše ako o Holocauste, práve naopak, v Biblii sa píše o tom, že to bol trest od Boha.

O niekoľko desaťročí prišiel babylonský kráľ Nabuchodonozor a zobral do zajatia posledné dva kmene z Jeruzalema a okolia. Odviedol ich do Babylona. Jeruzalem vypálil, múry domov a chrámu rozboril a celý Jeruzalem premenil na ruinu. Čo sa dalo odniesť,

všetko bolo odnesené do Babylonu. Tých, ktorých neodviedol do zajatia pobil. Ponechal len

chudobný, bezvýznamný ľud ako oráčov a vinárov, aby pôda celkom nezpustla. / 2. kniha Kráľov 25 kapitola/. Znovu to nebol Holocaust. Bol to trest Boží za nevernosť.

Po niekoľkých desaťročiach boli Izraeliti prepustení za zajatia. Vrátili sa do svojej zeme. Bohatí Židia začali otrasným spôsobom vykorisťovať chudobných Židov. Chudobní museli dávať svoje polia a vinice do zástavy bohatým. Museli si požičiavať peniaze na dane a predávať svojich synov a dcéry do otroctva bohatým Židom. Proti bohatým Židom a ich spôsobom vykorisťovania ostro vystúpil Nehemiáš a rázne odsudzoval kupovanie detí z radov chudobných Židov, ktorí mali slúžiť ako otroci bohatým Židom.

/Nehemiáš 5 kapitola/. Nikto zo Židov to nepovažoval za Holocaust. Ak chudobní Židia nemajú peniaze, majú byť predaní bohatým.

Keď sa Židovka Ester zásluhou Mardochea stala ženou perszko-médského kráľa Ahasvera, požiadala kráľa, aby sa v krajinách patriacich pod Ahasverovo kráľovstvo mohli židia pomstiť tým, ktorí ich nenávideli. Esterinej žiadosti bolo vyhovené. Židia vyvraždili sedemdesiatpäť tisíc mužov. Toto vyvraždenie vyhlásili ako sviatok radosti a dali mu názov Purím. Dodnes ho svätia ako deň hodov a radosti. Ak by sa v tomto prípade dalo hovoriť o Holocauste, tak len v zmysle vyvraždených obyvateľov Ahasverovho kráľovstva.

Prorok Izaiáš v prvej kapitole svojej knihy píše o Izraelitoch ako o nevďačnom ľude, ako o zradcoch, ktorí sústavne odpadávajú od svojho Boha, ktorých ruky sú plné krvi a vykonávajú bezbožné skutky. Nesúdia podľa spravodlivosti, milujú úplatné dary a slúžia démonom. Je im prorokované, že budú za to prísne trestaní a zahynú. Takéto a podobné výstrahy sa nesú celou Bibliou, všetkými knihami prorokov.

Ak sledujeme históriu Izraelského národa, zistíme, že po celé tisícročia Izraelský národ mal klesajúcu a stúpajúcu tendenciu. Po odvrátení sa od Jehovu prichádzal trest. Po treste pokora. Po pokore požehnanie a vzostup. Po vzostupe a zlepšení situácie nastávalo znovu odpadnutie. Tento sústavný vzostup a pád trval až do doby príhodu Ježiša Krista.

Židia po celé stáročia očakávali Vykupiteľa a kráľa, ale nie takého ako bol Kristus. Chceli kráľa a Vykupiteľa, ktorý by sa ich zastával, ktorý by ich vyzdvihoval ako vyvolený národ a súhlasil so všetkým, čo prevádzali. Nechceli kráľa, ktorý by ich karhal a trestal. O takého nemali záujem. V priebehu stáročí mali dosť svojích vlastných karhajúcich prorokov, ktorých pohlavári a židovská cirkevná hierarchia nemilosrdne zabíjala. Chceli mať kráľa podľa svojej vlastnej vôle. Prišiel kráľ, ktorý im nevyhovoval. Zabili ho. Tak to urobili

s mnohými prorokmi pred Kristom. To isté by urobili dnes, keby prišiel druhý Kristus a prikázal im milovať Palestíncov, láskou a porozumením zvíťaziť nad lžou a nenávisťou a požiadal by ich aby za všetkým urobili tlstú hrubú čiaru. Dnes by mu neponechali ani tri a pol ročnú dobu kazateľskej služby, ako to urobili s prvým Kristom pred takmer dva tisíce rokmi.

Podľa židovského historika Josefusa Flávia obľahlo rímske vojsko vedené Títom v roku 70 po Kristu Jeruzalem a zničilo ho. Bilancia: Miliónstotisíc mŕtvych a 900.000 zajatých. Židia boli predávaní ako otroci do Egypta a iných častí zeme. Ako národ skladajúci sa z 12 kmeňov Izraela prestali existovať. Boli rozptýlení po celej zemi ako vyhnanci a bezdomovci.

 

Encyklopédia Biblie Gemini z roku 1992 str. 251 píše : "Od tej doby neexistuje žiaden chrám. Západná hradba /Múr nárekov/ stojí dodnes ako bolestná pripomienka a tento múr Židia často navštevujú. Pokus o obnovu v roku 132 - 135 po Kristu žalostne stroskotal a rímsky cisár Hadrián nechal Jeruzalem znesvätiť. Premenoval ho na Aelia Capitolina a postavil tam Diov chrám. Zakázal Židom prístup do mesta a až od roku 1967 sa môžu Židia znovu modliť u Múru nárekov. Ani o tejto otrasnej skutočnosti zániku Izraelského národa nehovoria Židia ako o Holocauste - a nepožadujú od rímskej ríše - dnešného Talianska žiadne odškodné alebo navrátenie majetku. Ukradnuté veci ktoré boli odvezené do Ríma musia dodnes v nejakej forme existovať. Napriek tomu, čo sa v roku 70 po Kristu so židovským národom stalo, nepoužívajú Židia na tieto skutočnosti slovo Holocaust.

 

Vysvetlivky : 1. M. 35 : 9 - Prvá kniha Mojžišova, 35 kapitola, 9 verš

1. M. 46 : 27 - Prvá kniha Mojžišova , 46 kapitola, 27 verš

2. M. 1 : 8 – 22 - Druhá kniha Mojžišova , 1 kapitola, 8 až 22 verš

4. M. 46 - Štvrtá kniha Mojžišova, 46 kapitola /celá /

2. M. 32 : 1 – 28 - Druhá kniha Mojžišova, 32 kapitola, 1 až 28 verš

4. M. 11 : 1 – 35 - Štvrtá kniha Mojžišova , 11 kapitola, 1 až 35 verš

4. M. 20 : 20 – 35 - Štvrtá kniha Mojžišova, 20 kapitola, 20 až 35 verš

4. M. 16 : 49 - Štvrtá kniha Mojžišova, 16 kapitola, 49 verš

4. M. 25 : 9 - Štvrtá kniha Mojžišova, 25 kapitola, 9 verš

Jozua 7 : 20 – 26 - Kniha Jozuova, 20 kapitola, 26 verš

2. Sam. 24 : 15 – Druhá kniha proroka Samuela 24 kapitola, 15 verš

 

 

 

Citáty sú vybraté z Hebrejských Svätých písiem /Starý zákon/ podľa ekumenického vydania z roku 1985 s cirkevným schválením biblickej spoločnosti, Praha 1985

 

 

 

 

Holocaust

Jozef Vaškovič

2.časť.

Po páde Jeruzalema v roku 70 po Kristu, po rozborení jeho múrov a premenovaní Jeruzalema na Aeliu Capitolinu nastali pre prežijúcich Židov krušné časy. Jednalo sa s nimi ako s dobytkom. Boli predávaní ako otroci po celej rímskej ríši. Časť bola predaná i do Egypta. Vrátili sa ako otroci do krajiny z ktorej boli pred stáročiami z otroctva vyvedení. Aký paradox. Pár dní po vyvedení z egyptského otroctva do zasľúbenej zeme, začali Židia ľutovať, že odišli z Egypta a chceli sa vrátiť naspäť, citujem : “Keby sme len boli zomreli od ruky Hospodinovej v Egyptskej zemi keď sme sedávali nad hrncami mäsa a jedávali chlieb do sýtosti.” – 2. M. 19 : 3

Krutý osud predaja otrokov sa nevyhol ani židovským ženám a dcéram. Otrokári si s nimi robili, čo chceli. Mnohé z nich ako otrokyne rodili svojím pánom deti. Zdalo sa, že židovský národ definitívne zanikne. Majitelia židovských otrokýň asi nevedeli to, čo o dva tisícročia neskoršie podrobne vysvetlil Žid Ludwig Schneider v Prahe, v novembri 1996. Jeho vysvetlenie je podrobne zaznamenané v časopise “Listy z Jeruzalema”, vydané vo vydavateľstve A – Alef v roku 1997, kde pod nadpisom “O duchovnej situácii v Izraeli” sa na strane 13 píše, citujem : “ Izrael je teraz v procese, kedy sa stáva trojjediným celkom. Jednota národa sa teraz tvorí. V Izraeli ešte existujú Židia najrôznejších typov. Je to veľmi pestrá zmes, mnoho rôznych prúdov. Návštevníci vrtia hlavou, keď vidia bielych Židov, čiernych Židov, žltých Židov, červených Židov. Ako je to možné ? Podľa židovského zákona, je Židom len ten, kto mal židovskú matku. Otcom môže byť ktokoľvek. Tak vznikla napríklad čierna farba u etiópskych Židov a biela farba u tých z Ruska. Ako som už uviedol, v Izraeli žijú Židia zo 143 zemí sveta, to jest 143 rôznych kultúr, odtieňov pleti a mentalít. Židia z Poľska sú iní ako Židia z Ameriky a Židia z Maroka iní, než Židia z Nemecka. Dnes sú ale jedným národom. To sa odráža tiež v pestrosti politických strán izraelského parlamentu. Náš kneset má 120 poslancov. Môžem povedať že na každom kresle sedí iná kultúra, ale všetci sú Židia. Skoro by sme mohli povedať, že máme v Jeruzaleme malé Valné zhromaždenie OSN. V Izraeli sa odráža celý svet.”

Podľa tohto vysvetlenia vznikol zo židovských otrokýň nový židovský národ. Nebol to už národ s dlhými rodokmeňmi. Pôvodné rodokmene a písomné záznamy boli zničené spolu s Jeruzalemom. V nasledujúcich stáročiach sa nebadane vyformoval nový židovský národ, ktorý pochádzal z rôznych kultúr, odtieňov pletí a mentalít. Matky vštepovali deťom ich skutočný pôvod. A tak zásluhou židovských žien a ich mimoriadnej plodnosti sa židovský národ relatívne rýchle postavil na nohy. Po krajinách , kde boli rozptýlení začali vznikať väčšie, alebo menšie skupiny Židov. Spájalo ich spoločné náboženstvo, spôsoby života a ich typické charakterové vlastnosti. Židovská vynaliezavosť a podnikavosť ich predurčovala k ovládnutiu národov medzi ktorými boli rozptýlení. Vynikali prevažne v obchode. Dokázali predať a speňažiť doslova všetko, dokonca i vlastného rodinného príslušníka - Jakabovho syna Jozefa - svojho vlastného brata ako otroka do Egypta.

O predaji Židov som sa zmieňoval v prvej časti tohto príspevku. Pre tieto a podobné charakterové vlastnosti ich ľudia nenávideli. Kládlo sa im za vinu všetko možné. Na prvé miesto patrili tradičné obvinenia, že zabili Ježiša Krista, ako je to zaznamenané v Ev. Jána 11 : 53, citujem : “ A tak od toho dňa sa Židia uradili, aby Krista zabili.”

Ďalej sa im dávalo za vinu, že prenasledovali a zabíjali prvých kresťanov, citujem :

“ A Saul hubil cirkev vnikajúc do domov a vláčil mužov i ženy a dával ich do žalára.”

– Skut.ap. 8 : 3. Boli obviňovaní z okultnej činnosti, nadmernej úžery a predaja znehodnotených vecí kresťanom, citujem : “Zdochliny a roztrhaného zverou nebudete jesť, aby ste sa tým neznečistili ”.. “Nebudete jesť nijakej zdochliny. Pohostínovi, ktorý je v tvojich bránach, ju dáš a bude ju jesť, alebo predáš cudzozemcovi, lebo ty si svätým ľudom Hospodinovi, svojemu Bohu.” 3. M. 22 : 8, 5. M. 14 : 21. Z týchto dôvodov sa na nich čas od času prevádzali pogromy. Boli zbavovaní majetku a vyháňaní z miest na ktorých bývali.

Ako národ i ako jednotlivci boli mimoriadne prispôsobiví. Často sa prispôsobovali náboženstvu a uctievaniu všetkého, čo uctievali iní a čo im prinášalo materiálne výhody, citujem : “ Budeme uctievať kráľovnú nebies a obetovať jej liate obeti, ako sme robievali my, naši otcovia, naši kráľovia a naše kniežatá po mestách Júdových a po uliciach Jeruzalema a tak sme sa všetci nasýtili chleba a mali sme sa dobre a nevideli sme ničoho zlého. Ale odvtedy, odkedy sme prestali uctievať kráľovnú nebies a obetovať jej liate obeti, máme všetkého nedostatok a hynieme mečom a hladom ”.

Jerem. 44 : 17,18.

Je pravdou, že Židia v minulosti boli často trestaní hladom. Svedčí o tom i tento biblický záznam , citujem : “ A povstal veliký hlad v Samárii, a hľa, nepriatelia len obliehali, a to tak dlho, až bola oslia hlava za osemdesiat šeklov striebra a štvrtina kábu holubacieho trusu, za päť šeklov striebra. A prihodilo sa, raz keď išiel izraelský kráľ po múre, že nejaká žena kričala na neho a vravela : Pomôž mi, môj pán kráľ....A potom jej povedal kráľ: Čo chceš?

A ona riekla: Táto žena mi povedala: Daj svojeho syna, aby sme ho dnes zjedli a mojeho syna zjeme zajtra. A tak sme uvarili mojeho syna a zjedli sme ho. Ale keď som jej povedala druhého dňa: Daj svojho syna, aby sme ho zjedli, skryla svojho syna...” 2.Kráľ. 6 : 25 – 29.

Aby boli ľudia od podobných situácií ušetrení, uctievali rôznych bohov a prinášali im obete. Niektorí bohovia mali podoby ľudské, iní zvieracie, alebo kombinácie oboch. Niektorí bohovia boli označení len symbolmi. Boli vytvorení z drahých kovov, kameňa, hliny, dreva, alebo z pestro pomaľovaných látok. Ak uctievanie týchto bohov prinášalo materiálny zisk, mnohí Židia sa uctievaniu maximálne prispôsobili a často sa dali i prestúpili na inú vieru. Stali sa proste všetkým, ak im zmena poslúžila k materiálnemu prospechu a získaniu vedúceho postavenia.

Začiatkom 19 storočia sa mnohí obrátili k uctievaniu zvláštneho boha, o ktorom je zmienka v proroku Danielovi v 11 kapitole, 38 a 39 verš, citujem : “Ale na to miesto bude ctiť boha pevností a boha, ktorého neznali jeho otcovia, bude ctiť zlatom a striebrom, drahými kameňmi a inými drahocennosťami. A bude pracovať na hradbách pevností s cudzím bohom. Toho, kto ho uzná obdarí veľkou slávou a takým dá, aby panovali nad mnohými a za odmenu im rozdelí zem.” Tento boh mal zvláštnu podobu. Bol zobrazený symbolom kosáka a kladiva a niesol krycie mená ako – “boľševizmus”, “komunizmus” a “socializmus”. Uctievanie tohto boha začalo v Rusku a malo ovládnuť celý svet. Podľa knihy “The Genesis of Czehoslovakia” od autora Josefa Kalvodu , z 22 člennej rady národných komisárov v SSSR boli 18-ti uctievači “boha kosáka a kladiva” “neslovanského pôvodu.” Najvyššia štátna administratíva mala 545 členov. Z  tohto počtu bolo 455 uctievačov tohto boha tak isto “neslovanského pôvodu.”

Pre ruský národ nastali ťažké časy. Boh “kosáka a kladiva” nastúpil svoju moc terorom a násilím. Začal totálným vyvraždením kresťanskej cárskej rodiny Mikuláša II.

Po nej nasledovali milióny radových občanov. Po celom Rusku začali vznikať koncentračné tábory v ktorých boli väznené i deti mladšie ako 10 rokov. Český historik Milan Švankmajer zverejnil v Lidových novinách z 22.2.2000 obsiahly článok, v ktorom píše, že na podporu rozšírenia boľševizmu dostali boľševici z Nemecka v rokoch 1915 – 1918 59 miliónov mariek vo zlate. Nimi rozložili ruskú armádu a v roku 1917 urobili prevrat, ktorý si vyžiadal

6 mrtvých. Zmocnili sa vlády v celom Rusku. O dva roky neskoršie sa armáda uctievateľov “boha kosáka a kladiva” valila cez Poľsko, aby sa spojila s nemeckým proletariátom a ovládla celú Európu. Zabránili tomu Poliaci, ktorí už po druhýkrát zachránili Europu – v roku 1863 u Viedne pred Turkmi a v roku 1920 na Visle. Socialistickému ovládnutiu Európy žiaľ trvalo nezabránili. O 84 rokov neskoršie boli pohltení zjednotenou socialistickou Európou, ktorá siaha od Portugalska až po Estónsko. Po prijatí neeurópskeho Turecka do EU sa Poľsko stane súčasťou babylonskej Európy s mnohými jazykmi, nárečiami, kultúrami ale hlavne náboženstvami vrátane moslimského a už nikdy nebude môcť vystúpiť proti tureckej nadvláde.

Keď sa uctievanie boha “kosáka a kladiva” začalo po roku 1920 nebezpečne šíriť, získavať si viac a viac prívržencov v celom svete, povstal v Európe nový boh, ktorý chcel tomuto zabrániť. Mal symbolickú podobu “hákového kríža”. Tento boh si predsavzal, že porazí boha “kosáka a kladiva.” Získal si mnoho prívržencov zo všetkých skupín obyvateľstva. Zo začiatku ho podporovali i niektorí Židia žijúci v Nemecku.

Medzi bohom “kosáka a kladiva” a bohom “hákového kríža” nastal neľútostný boj. Mnohí ľudia s napätím očakávali, ktorý z nich sa stane víťazom, ovládne zem a nastolí jednotné uctievanie. V Nemecku zvíťazil boh “hákového kríža” a jeho uctievači. K tomuto bohu sa pridalo Rakúsko, Španielsko, Taliansko, Slovensko, Maďarsko. Tí, ktorí sa k nemu nechceli dobrovoľne pridať, boli pripojení násilím. Boh “hákového kríža” začal nemilosrdne vystupovať proti uctievačom boha “kosáka a kladiva” nielen vo svojej krajine, ale po celej Európe. Mnohí uctievači boha “kosáka a kladiva” sa v panike dali na útek, zanechávajúc svoje domy a pozemky. Utekali predovšetkým do Ameriky, trvale sa tam usadili a takmer ju ovládli. Obsadili všetky významné miesta. Svojich chudobných spolubratov so sebou nevzali. Nechali ich napospas bohu “hákového kríža”.

Adolf Hitler, viditeľný zástupca boha “hákového kríža” podnikol prvé kroky k zamedzeniu uctievania boha “kosáka a kladiva” v Európe. Pretože hlavní uctievači boli už v USA, začal obviňovať tých, ktorí v Európe ostali. Okrem už tradičných obvinení o ktorých som sa zmieňoval, kládol Židom za vinu, že len v roku 1932 bolo v samotnom Berlíne spáchaných Židmi 31.000 poisťovacích podvodov a že prevažnú väčšinu zločinov v oblasti obchodu a pašovania drog spáchali Židia / Jewisch CHronicle z 10.3.2000/

Pre tých Židov, ktorí utiekli do USA nastala doba blahobytu a rozkvetu. V Hoolywode točili filmy, ktorými zosmiešňovali Hitlera a jeho uctievanie boha “hákového kríža”. Najznámejším filmom tej doby je paródia na Hitlera pod názvom : ”Veľký imperátor”. Je ťažko dokázateľné s akým úmyslom Židia tento film natočili. Hlavný predstaviteľ tohto filmu

Charles Chaplin zosmiešnil Hitlera tak dokonale, že Hitler bez zábran v celej sile vystúpil proti Židom po celej  Európe. Nech sú názory na tento film akokoľvek rozdielne, skutočnosťou ostane, že Židom ktorí ostali v európskych krajinách tento film priniesol veľké utrpenie. Po takýchto akciách amerických Židov začali byť európski Židia zhromažďovaní a odvážaní do koncentračných táborov.

Podľa amerického profesora Austina Appa zomrelo v koncentračných táboroch asi 1,5 milióna Židov. Podľa Thiesa Christopersona ich zomrelo len asi 200 tisíc. Podľa židovských historikov to bolo oveľa viac. Podľa Ludwiga Schneidera o ktorom som sa už zmieňoval, bolo vyvraždených dokonca až 6 miliónov Židov. Počet obetí je teda veľmi rozdielny. Od 200 tisíc až po 6 miliónov. Po ukončení druhej svetovej vojny označili americkí Židia tento akt ničenia Židov v Európe po prvý krát ako :

HOLOCAUST.

Výraz HOLOCAUST nebol nikdy presne definovaný ani vysvetlený, čo presne znamená. Najčastejšie sa používa vysvetlenie, že sa jedná o genocídu, alebo totálne vyhladenie. Podľa najstaršieho významu holocaust /bez veľkého písmena H/ označuje zápalnú obeť, tak ako sa prináša Bohu. Týmto slovom označovať zabíjanie Židov v koncentrákoch by znamenalo vidieť Adolfa Hitlera v roli židovského veľkňaza, ktorý obetuje Židov Bohu za nejaké hriechy. To je však nelogické, pretože židovskí veľkňazi prinášali Bohu zvieracie obete a nikdy nie ľudské.

Slovo Holocaust je samo o sebe zaujímavé. Nesie v sebe posvätnú hrôzu a je veľmi pôsobivé. Užívanie tohto slova navrhol niekto, komu išlo a ide o hrozný efekt. Výraz Genocída tento efekt nesplňuje. Židovský akademik Dr. Normann Finkelstein s ľahkou iróniou napísal :

“ Niekedy si myslím, že najhroznejšia vec, ktorá sa kedy nacistickému holocaustu stala, bolo, že ho objavilo americké židovstvo.” The Sunday Times z 11.6.2000.

Problémom Holocaustu sa zaoberalo stovky ľudí a dosiahlo niekoľkých súdnych procesov. Najznámejším je proces historika Davida Irvinga. Pri tomto procese nemal Irving žiadneho právneho zástupcu, ani odborných poradcov, zatiaľ čo žalovaný Lipstadt-Penguin mal štáb 10 až 15 ľudí vyzbrojených počítačmi s najmenej 6 bežnými metrami regálových stien plných šanónov s dokumentmi. A za tým všetkým boli zrejme výskumné tými ako napríklad pre vypracovanie niekoľkostostránkového posudku Dr. Evansa. Dá sa konštatovať, že americký priemysel Holocaustu ukázal svoje zuby.

Historik Irving dôkazmi a fotografickým materiálom vyvrátil, že v koncentračnom tábore Osvienčim existovali plynové komory. Dokázal, že je ligisticky nemožné vyvraždiť milión ľudí v plynových komorách. Argumentoval, že správy o plynových komorách rozšírila britská vojnová propaganda, aby vzbudila zvýšený odpor proti bojujúcemu Nemecku. Napriek jasným a logickým dôkazom bol historik Irving označený za luhára, za rasistu a zúrivého antisemitu. Súdny proces prehral. Naviac musel zaplatiť Židom odškodné vo výške 2 milióny libier za popieranie Holocaustu. Jeden pozorovateľ z USA bol názoru, že keby sudca Gray bol Irvinga neodsúdil, bol by si zničil vlastnú kariéru a prakticky sám seba likvidoval. Úzky vzťah sudcov na slobodomurárske lóže je všeobecne známy v celom svete a americký priemysel Holocaustu je rozbehnutý naplno a nedá sa zastaviť. Dá sa porovnať k snehovej lavíne, rútiacej sa do doliny. Čokoľvek sa jej postaví do cesty, všetko strhne a zrovná so zemou. Lavína Holocaustu strhla a zasypala i historika Irvinga.

Židia ďalej žiadali, aby všetci, ktorí historika Irvinga finančne podporili, boli zverejnení a tak hnaní k ďalšej zodpovednosti. Rozbehnutému americkému priemyslu holocaustu, prekáža akákoľvek konkurencia či opozícia. Preto nezahrňujú do holocaustu žiadne iné obete než židovské. Pritom boli veľké straty na životoch na obidvoch frontoch bojujúcich bohov a ich prívržencov. Medzi obete holocaustu nie je zahrnutých ani tých 100 miliónov obetí boľševického Ruska v dobe, kedy v najvyššej štátnej administratíve z 545 členov bolo 455 “neslovanov”. O týchto obetiach je i dnes prísne tabu hovoriť. Spisovateľ Solženicin vniesol do tejto problematiky svetlo svojimi knihami ako “Súostrovie Gulag” , alebo “Jeden deň Ivana Denisoviča”.

Epilóg:

Československý prezident Havel prikázal desaťtisícom obetiam zbesilého boľševického teroru v Československu “láskou a porozumením zvíťaziť nad lžou a nenávisťou a za všetkým urobiť hrubú čiaru. Škoda, že toto nedoporučil i Židom. Židia za Holocaustom nemusia robiť žiadnu čiaru, dokonca ani tú najtenšiu. Žiadať urobenie akejkoľvek čiary, alebo čiarky za Holocaustom by bolo považované za nedovolený krok a každý, kto by s takým návrhom prišiel, by bol označený za antisemitu a rasistu. Holocaust musí po veky ostať neuzavretý, musí sa stále obnovovať, pripomínať a klásť do popredia. Z Holocaustu plynie kapitál. Kapitál zabezpečuje pohodlný a bezstarostný život v pohode a blahobyte.

Vysvetlivky :

2. M. 16 : 3 - Druhá kniha Mojžišova , 16 kapitola, tretí verš

Ev.Jána 11 : 53 - Evangelium podľa Jána, 11 kapitola, 53 verš

Sk.ap.8 : 3 - Skutky apoštolov, 8 kapitola, tretí verš

Jerem. 44 : 17, 18 - Kniha proroka Jeremiáša , 44 kapitola, 17 a 18 verš

2. Kráľ. 6 : 28, 29 - Druhá kniha kráľov , 6 kapitola, 28 a 29 verš

 

 

- - - - - - - - - -

 

Autor príspevku , Jozef Vaškovič bol za náboženskú činnosť v súvise s uctievaním Boha Jehovu odsúdený k viac ako 100 mesiacom väzenia. 40 mesiacov strávil v komunistických koncentračných táboroch. Do troch dní musel opustiť Československo a odísť do exilu. Dodnes je mu odmietané vrátenie majetku , vecí ukradnutých pri domovej kontrole a odškodnenie, ktorým boli odškodnení niektorí politickí väzni na Slovensku / 250 slovenských korún za mesiac neoprávnene odpykaného väzenia/

 

 

 

 

Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB| 17.November 1989-Zamatový podvod!| Pamätník usmrtených na hraniciach| Nepotrestané zločiny| Rozhovory-udalosti-názory| Od našich autorov| Pripravujeme| Nezabúdame na okupáciu v roku 1968| US POWs - Pamäť a svedomie| Reagujeme | Svedectvá| Doporučujeme| Nebojte sa!| Právo a zákony | Literárna rubrika| Emil Švec: Nezákonnosť na pokračovanie| Vladimír Hučín-politický väzeň Zamatu| Stanovy a informácie o organizácii| Hlavná stránka