Návrat na stránku reagujeme
Zamyslenie k stému výročiu revolúcie v Rusku
(a k teroristickým útokom v Londýne zo 7.júla 2005)
V čom je 21. storočie naozaj NOVÉ
Je síce trocha predčasné hodnotiť 21. storočie, viac-menej už teraz sa objavujú alebo
výraznejšie prejavujú trendy, ktoré sme v 20tom storočí nepoznali alebo aspoň nepovažovali za dôležité. Každé storočie bolo niečím nové.
Na začiatku dvadsiateho storočia asi nikoho nenapadlo, že ľudia prežijú dve zničujúce svetové vojny a dlhé obdobia totalitných režimov.
Napriek tomu aj oni si mohli všimnúť trendy, ktoré k tomu smerovali. Všetko spelo k presadeniu
proletárskeho myslenia a odklonu od tradičných hodnôt. V roku 1905 bola poučná revolúcia v Rusku. Krížnik Potemkin mohol svojimi
výstrelmi prebudiť spiaci svet zahladený do svojho pokroku a blahobytu. Nestalo sa, preto museli
prísť za dvanásť rokov nato výstrely z Aurory, aby oznámili svetu, že zmeškal šancu. Prelínanie starého myslenia, ktoré nechcelo
pochopiť nové trendy a vyrovnať sa s nimi, a nových nepremyslených spontánnych postojov proletárov a ľavicovej inteligencie, vytváralo
základ budúceho vývoja, tak zhubného a katastrofického. Mohli vtedajší vládcovia a demokraticky zvolené orgány, prevažujúcimi
príslušníkmi strednej triedy, tomu zabrániť? Samozrejmé že mohli, avšak museli by analyzovať situáciu, zbaviť sa nevhodných
predsudkov a nebáť sa osobných obetí, a to je vždy problém. Mohli dát lepšiu príležitosť proletariátu. Že sa to dalo, dokázalo
Anglicko, severské krajiny a Amerika. Rusko so svojimi možnosťami sa mohlo stáť ďalšou Amerikou.
Miesto toho sa stalo nešťastnou krajinou revolúcii, hromadných vrážd a nešťastí.
Nie inak je tomu aj dnes.
Komunistické režimy už v osemdesiatych rokoch vykazovali oslabenie
a konečne padli koncom tohoto desaťročia. Deväťdesiate roky vyzerali ako nedeľná odpoludňajšia selanka v rozkvitnutom sade, kde Západ
bol jedinečným vzorom pre bývalé komunistické krajiny a zdalo sa, že nekonečné šťastie ľudstva je na dohľad. Lenže i samotný Západ sa menil.
Nastali trendy, spočiatku nepozorovateľné, viac-menej pádom komunizmu naštartované. Komunistický
vplyv v niektorých krajinách nahradili moslimovia, niekdajší spojenci Západu proti komunizmu. Vzniklo nové paradigma potvrdené zreteľne
v bývalej Juhoslávii - boj medzi civilizáciou islamskou a liberálno-socialistickou spoločnosťou so
zbytkami kresťanských tradícií. Vzorovo sa zachoval Západ v prípade Kosova na prahu nového tisícročia, akoby predznamenal budúci vývoj
a dokázal nepochopenie nastupujúcich trendov. Pomohol islamskej civilizácii zaujať toto územie na
úkor kresťanskej. Vyhnaní Srbovia a zničené kresťanské pamiatky doplňujú obraz paradigmatu nastupujúcej novej doby. Je takmer príznačné,
že vo svojej dobe to nikto nechápal a dodnes často pochopiť nechce (ako sa situácia opakuje!!!). Akoby nás varovala sama prozreteľnosť.
Mocní tohoto sveta však na varovné signály obvykle nereagujú. Možno sa trocha spamätali, keď sa symboly liberálneho úspechu,
dvojice budov svetového obchodného centra v NY, ocitli v troskách. Ale stále to pochopenie akosi nie je ucelené.
Mnohí stále nechápu o čo ide, hovoria o zbrataní národov, o multikulturálnej spoločnosti, o svetovom obchode, o globalizácii.
Pritom islamský svet vlastní väčšinu ropy, na ktorej je závislý blahobyt vyspelých zemí, a ktorá sa nezdražovala, aby sme si na jej
využívanie čo najviac zvykli, až sa potom kohútik pritiahne, aby bola situácia naozaj katastrofálna. Fanatickí liberálni obhajcovia
"spontánneho svetového poriadku" tomu svojimi pozitivistickými postojmi napomáhajú, majú hmlu pred očami a vidia len rozvíjajúci sa
svetový trh, voľný pohyb zbožia, kapitálu a osôb (z ktorých mnohé sú fanatickí moslimovia),
kde začínajú zaujímať popredné mocenské postavenia mamutích finančných korporácii s úplne nejasným pôvodom peňazí,
nevyjasnenou morálkou a cieľmi, likvidujúcimi domácu strednú triedu, ktorá bola vždy v slobodných krajinách garantom demokracie.
Tomu samozrejmé napomáha konzumné zameranie ľudí a neschopnosť liberálno-socialistických vlád zachytiť tento medzinárodný kapitál
a nastaviť mu dane. Gin globalizácie bol vypustený. Nikto nevie ako sa zachová. Naozaj to nikto nevie??
Paradigma Kosova je úplne ucelené. Albánskej islamskej agresii predchádzalo
dlhé obdobie ustupovania srbskej menšiny v Kosove.
Srbovia sa sťahovali za lepším životom do iných čas tí Juhoslávie a Európy. Pôrodnosť Srbov,
už bola ovplyvnená liberálnymi a socialistickými myšlienkami o prednosti osobného šťastia a blahobytu pred akýmikoľvek inými hodnotami,
zatiaľ čo Albánci žili v spoločnosti vyznávajúcej tradičné islamské hodnoty a preto mali minimálne dvojnásobný priemer pôrodnosti.
Výsledkom bol výrazný percentuálny úbytok Srbov v Kosove už od šesťdesiatych rokov. Podobne to vyzerá vo Francúzsku a Nemecku,
v krajinách, ktoré tak podporovali bombardovanie Juhoslávie a vstup medzinárodných jednotiek do Kosova,
aby podporili islamskych Albáncov a dovolili im vyhnať liberálno-kresťanských Srbov. Ťažko povedať, či chápu, že sa nestanú raz
cudzincami vo vlastnej krajine a nebudú nasledovať príklad Srbov. A tak sa na medzinárodných konferenciách
vzácne zhodujú liberálni multikultúralisti vyznávajúci sex rovnakého pohlavia, úplnú rovnosť muža a ženy, potraty, individualistické sebectvo zahalené do hávu "usilovania o vlastné šťastie" a striedanie partnerov bez rodiny, s moslimskými fundamentalistami, ktorí majú doma početné rodiny, uznávajú nadradenosť tradičného poriadku a solidaritu nad osobnými ambíciami, nenávidia liberálny svet a tajne sa domnievajú, že práve liberálny prístup vyhladí európsku populáciu ďaleko dôkladnejšie ako akákoľvek vojna a uvoľní priestor ich expanzií. Preto tiež bojujú proti liberálnej civilizácii len vo svojej krajine.
V Európe a Amerike ju podporujú. Preto tiež tvárou v tvár vymretiu a zániku sa stále nepochopiteľne prehlbuje zhubná
liberálna civilizácia, nastoľujúca stále nové a nové zhubné trendy (napr. tzv. práva dieťaťa, ktoré zasahujú do rodinnej výchovy),
stále väčší odklon od tradičných hodnôt, od vedomia národnej a kresťanskej spolunáležitosti, mýty o "otvorenej spoločnosti",
teda spoločnosti otvorenej agresii silnejšieho etnika a fanatických ideí.
V čom je teda nové storočie naozaj nové? Ako obstojíme v roku stého výročia ruskej revolúcie, ktorá bola taká poučná?
V spôsobe myslenia v žiadnom prípade ľudstvo nepokročilo. Opakuje sa zahľadenosť do seba, slepota pred vyvstalými paradigmatmi.
Trendy, ktoré sa nedajú prehliadnuť, sú ignorované a môžu vyrásť v rovnakú, alebo i väčšiu katastrofu, než boli katastrofy z prehliadania
trendov na začiatku storočia minulého.
Vlastimil Podracký
(Preklad z češtiny : Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov)
Pôvodný člán ok bol uverejnený v Kanadsko-Českom magazíne Svédomi/Conscience č.4.2005
|