Späť na stránku Bože, už opäť nás kádrujú!

František Bednár, Nám

František Bednár, Nám. sv. Egídia 102/14, 058 01 Poprad

 

Ministerstvo Spravodlivosti

Slovenskej republiky

Župné nám. 13

813 11 Bratislava

                                                                                                          Poprad 7.9.07

Vec:

Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa  č. DR/2006/00415 zo                         

          dňa 20.8.07  v zmysle  zákona NR SR  219/2006 podľa § 11 ods. 7.

 

V zmysle zákona 219/2006 NR SR zo dňa 16. marca 2006 o protikomunistickom odboji, § 11 ods. 7. predkladám Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky žiadosť o preskúmanie  rozhodnutia Ústavu pamäti národa (ďalej ÚPN) č. DR/2006/00415 zo dňa 20.8.2006, ktorým mi komisia  ÚPN - bez uvedenia mien jej členov,  na základe vopred  nariadeného rozhodnutia samotného predsedu Správnej rady Ústavu  pamäti národa Ivana  A. Petranského, PhD o zamietnutí žiadosti  už zo dňa 10.8.2006

 n e p r i z n a l a  

postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa § 5 a § 6  z dôvodu údajnej prekážky  podľa § 9 písm. b zákona č. 219/2006 z.Z.Z.

            Uvedený postup aký predchádzal samotnému rozhodnutiu, kedy de fakto predseda správnej rady rozhodol už 10 dní pred zasadaním komisie, vyvoláva pochybnosti a spochybňuje  nielen postavenie komisie ale aj samotný štatút postavenia účastníka tzv. protikomunistického odboja a je v rozpore so samotným zákonom o protikomunistickom odboji. Obidva rozhodnutia boli doručené súčasne doporučeným listom dňa 3.9.2006.

Na jednej strane sa podľa § 5  za účastníka protikomunistické odboja považuje občan, ktorý v rozhodnom období bol členom ilegálnej organizácie alebo skupiny aktívne bojujúcej proti komunistickému režimu, aktívne sa podieľal na vytvorení ilegálnej organizácie alebo sa aktívne zúčastnil na činnosti takej organizácie, ako aj politický väzeň, ktorý bol podľa § 6 väznený.

 Na druhej strane pre priznanie v zmysle uvedených ustanovení zákona je prekážkou podľa § 9  písm. b  ak v súvislosti s činnosťou ilegálnej organizácie alebo skupiny bojujúcej proti komunistickému režimu sa dopustil činov, ktoré sú trestné i podľa práva platného ku dňu účinnosti tohto zákona a nesúviseli s realizáciou práva odporu proti komunistickej moci.

V danom prípade sa jednalo o zostatkový trest vo výške 24 mesiacov, ktorý zostal po rehabilitačnom  konaní z celkového trestu vo výške 14 rokov, teda o všeobecné ohrozenie a nedovolené ozbrojovanie, ktoré jednoznačne súviseli s činnosťou proti totalitnému režimu.

ÚPN rozhodol zjavne jednostranne a predpojato na základe viacerých sťažností a urgencií žiadateľa, v ktorých upozorňoval ako predseda Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov na prieťahy a nečinnosť ÚPN od účinnosti tohto zákona, kedy sa viac ako rok prakticky nekonalo.

Ustanovenie § 9 písm. b je zámienkou pre nepriznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja, nakoľko je zistiteľné, že v inom prípade sa konanie kedy sa žiadateľ rovnako dopustil činov, ktoré by boli trestné aj podľa zákona platného ku dňu účinnosti tohto zákona nepovažovalo za prekážku pre priznanie postavenia účastníka protikomunistického odboja v zmysle § 9 písm. b.

            ÚPN zámerne nevyužil a vo svojom rozhodnutí ani nespomenul dôvod prečo sa nemohlo v danom prípade použiť ustanovenie § 11 ods. 6, podľa ktorého v odôvodnených prípadoch môže ÚPN vydať preukaz podľa odseku 3 aj ak jestvuje prekážka podľa § 9. Môže tak urobiť vtedy, ak intenzita odboja proti komunizmu bola zjavne rozsiahlejšia a dlhodobejšia než existencia prekážky podľa § 9.

Závažným pochybením ÚPN je, že sa žiadosťou zaoberal len čiastočne, povrchne,  a zjavne nedostatočne.  Žiadateľ žiadal priznanie postavenia na základe troch dôvodov ako vyplýva zo žiadosti zo dňa 12.5.2006, v ktorej predložil tieto údaje.

1.      Odsúdenie k 14 rokom nepodmienečne  § 93 tr. zák. Teror, za zaslanie neškodného balíka s nefunkčným nástr. výbušným systémom vedúcemu tajomníkovi OV KSS

      Krajský súd  Košice - rozsudok  sp. zn. 1T 23/84  zo dňa 7.8.1984

      (Reh. konanie 19.12.1991 Krajský súd Košice - rozsudok sp. zn. 2RT58/90-zostatkový

       trest dva roky- všeobecné ohrozenie a nedovolené ozbrojovanie)

 

2.      Odsúdenie k 5,5 rokom nepodmienečne  § 95 tr. zák. príprava  záškodníctva –údajne vyslobodzovanie politických väzňov  v SR a ČR nátlakovými akciami

Krajský súd Bratislava -rozsudok sp .zn. 1T31/88 zo dňa 18.10.1989

(Zrušenie rozsudku –dňa 19.12.1989 Najvyšší súd SSR sp. zn. 1T 31/88)

 

3.      Svedectvo o GFP- svedectvo o neodhalenej príprave na činnosť zameranú proti býv. totalitnému režimu. Pokus nadviazať kontakt s rádiom Slobodná Európa z býv. Juhoslávii v roku 1983.

 DVD –Filmový dokument Pavla Pekarčíka

( prílohy tvorili súčasť žiadosti predloženej  ÚPN)

ÚPN a jeho tzv. komisia ako je zrejme z rozhodnutia sa zaoberala len bodom č. 1 a  body č.2 a 3 neboli  účelovo preskúmané.

            Postup ÚPN len potvrdil, všeobecne známu skutočnosť o mystifikácii tzv. Nežnej revolúcie, ktorá bola v skutočnosti dobre pripraveným odovzdaním moci za vopred dohodnutých podmienok. V kontexte  stým, pokračovala aj kontinuita právneho systému bývalého režimu, kedy boli a naďalej sú  odporcovia totalitného režimu, ktorí sa aktívne postavili na odpor, aj po 18. rokoch diskriminovaní a deklasovaní na zločincov. Podľa postupu ÚPN, v zmysle tejto kontinuity, by štatút účastníka protikomunistického odboja nebol priznaný ani ozbrojenej skupine bratov Mašínovcov, ktorú ÚPN farizejský pozval na medzinárodný seminár 10.11.2005 a mnohým iným, ktorý sa v časoch mlčania národa dokázali postaviť na odpor aj so zbraňou v ruke. Paradoxne by štatút účastníka protifašistického odboja nemali ani partizáni, nakoľko si dovolili vlastniť zbrane, a bojovať proti fašizmu nevhodným spôsobom, ktorý by bol trestným činom aj podľa zákona účinného v deň prijatia zákona č. 219/2006. Bez pochýb je takýto postup v rozpore s chartou OSN z roku 1948 a  listinou základných ľudských práv a slobôd, podľa ktorých sa každý môže postaviť na odpor proti režimu, ktorý upiera jeho základné občianske práva a slobody.

Na záver dodávam, že svojím konaním som v konečnom dôsledku nikomu neskrivil ani vlas na hlave a tvrdím, že intenzita protikomunistického odboja, proti režimu, ktorý popravil, či na hraniciach usmrtil stovky nevinných občanov bola zjavne rozsiahlejšia a dlhodobejšia než existencia tzv.  prekážky podľa § 9 zákona č. 219/2006.

Prílohy:

1. Urgencia zaslaná ÚPN zo dňa 2.10.06

2. Odpoveď podpredsedu ÚPN PhDr. Jána Ondriáša zo dňa 4.10.2006

3. Žiadosť o ukončenie účelových  prieťahov a nedodržiavania zákona 219/2006 Z.z.

4. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti  predsedom Spr. Rady ÚPN zo dňa 10.8.2006

5. Rozhodnutie Komisie ÚPN č. DR/2006/00415 zo dňa 20.8.2006

 

                                                                                  František Bednár