AKO NÁS POZNAČIL KOMUNIZMUS

Stretávame sa na týchto internetových stránkach ako dobrí priatelia a berieme to ako samozrejmosť.  Tí, ktorí nás čítajú sú spravidla naša krvná skupina a tí, čo nie, nás jednoducho nečítajú – alebo áno, aby boli v obraze? No prakticky nik nemá na jazyku otázku, ako vlastne žijú tí bývalí politickí väzni, ktorých po novembri 1989 akože rehabilitovali a čuduj sa svete – ich morálnu silu dali aj na piedestál parlamentu, keď im vytesali do kameňa, že komunistický systém, (ktorý z nich urobil vydedencov národa) bol protiprávny!

Nuž pravdu povediac, väčšina z nás prišla po rokoch väzenia do rozvrátenej, či novej rodiny, kde meritom vzťahu nebola láska, ale vypočítavosť. Odškodnenie obetí totality zo strany „nového“ režimu bolo len symbolické a viac sa sústreďovalo na okradnutie už okradnutých, ako na seriózne vysporiadanie sa s obeťami politickej perzekúcie.  Pre „nekomunistické“  politické elity sme príťažou, ktorá im vstupuje do zatuchnutého svedomia, pre novodobých demokratov sme mediálnou perepúťou, ktorú treba (kým je ešte ako-tak pri živote) využiť ako sústo pre bulvár, alebo predvolebnú kampaň.

Po tzv. nežnej revolúcii, ktorú my bývalí politickí väzni komunizmu berieme ako americký happening, po slovensky – karneval, sme si naivne mysleli, že láska a pravda zvíťazili v neľútostnom boji proti komunistickej totalite. Opak je pravdou: komunistická totalita zvíťazila nad pravdou a láskou. Ba čo viac, láska sa stala zuhoľnateľnou Havlovou tehličkou v lesbickom, či homosexuálnom vzťahu. A kde ostala pravda? Nuž predsa pred dverami zahraničných bánk a poisťovní, či pred prahom novozbohatlíkov, ktorí nie sú schopní preukázať ani len elementárne fakty, ktoré by ich navždy zbavili podozrenia, že na čele štátu máme solídnych politikov a nie mafiánov.

My bývalí politickí väzni pociťujeme diskrimináciu vo všetkom – od almužny, korú nám veľkoryso dali „kresťanskí“ demokrati (od Čarnogurského, cez Mečiara  po Dzurindu) až po trápny príplatok k dôchodkom, ktorý nezohľadňuje invalidných dôchodcov. (Oproti českým politickým väzňom, voči ktorým boli ich vlády ďaleko férovejšie).  Ale ak parlament prijme ANTIDISKRIMINAČNÝ zákon a v ňom ide len o práva homosexuálov a Rómov, potom ide aj o DISKRIMINAČNÝ zákon voči všetkým ostatným ľuďom – vrátane politických väzňov!
Paradoxne pôsobí fakt, že Ficova vláda, ktorá je nadnárodnými (teda nie slovenskými) médiami prezentovaná ako „komunistická“, je k radovému občanovi úprimnejšia ako predchádzajúca „pravicová“ Dzurindová vláda, ktorá politickým väzňom odňala aj tie minimálne vymoženosti, ktoré im umožňovali cestovať vlakom za podobných podmienok aké polstoročie platili pre členov protifašistických bojovníkov. 

Ak nás teda bude bulvárna a závislá tlač kritizovať, že nie sme dosť „americkí“, či európski, odkazujeme im – prajeme vám viac takých „inonárodných“ Ficov, namiesto nadnárodných Dzurindov, lebo on (Fico) aspoň dokáže oficiálne oceniť fakt, že  politickí väzni nie sú len kolónkou v štatistike gulagu... A to ho povyšuje medzi persona grata!

Marián Dudinský