Optimisti z Ústavu pamäti národa

              Iniciatívu Ústavu pamäti národa Slovenskej republiky(ÚPN), ktorý nedávno podal štyri podnety (30 ďalších vraj pripravuje) na Generálnu prokuratúru s označením, že ide o nepremlčateľné zločiny totalitného komunistického režimu, nemožno prijať ináč ako pozitívne. Je potrebné zdôrazniť, že ide o obzvlášť závažné zločiny, vraždy kňazov a usmrtenia občanov na bývalých československých hraniciach.
              Na prvý pohľad by sa nezainteresovanému z radov verejnosti, ktorá sa o tomto dozvedá z rôznych médií mohlo zdať, že Slovenská republika sa ako člen EÚ začala po osemnástich rokoch riadne vyrovnávať so svojou totalitnou minulosťou v duchu rezolúcii a odporúčaní Rady EÚ.
            Ako bývalý odporca totalitného režimu pred rokom 1989 a aktivista organizácie politických väzňov a obetí komunistického režimu, po viacerých skúsenostiach s reálnym vyšetrovaním týchto zločinov zo strany orgánov "činných" v trestnom konaní, však súčasný optimizmus ÚPN už roky nezdieľam.
            V kontexte s mýtom o tzv. “Nežnej revolúcii“, ktorému už sotva niekto verí, zásadným problémom a prekážkou pri očiste spoločnosti bola v zmysle dohôd kontinuita socialistického právneho systému aj po prevrate v novembri 1989. Z tohto dôvodu, nemohla existovať politická vôľa ani záujem o deboľševizáciu spoločnosti vrátane odhaľovania množstva spáchaných zločinov podobne ako tomu bolo pri denacifikácii Nemecka. Paradoxne tak obete komunizmu neraz rehabilitovali tí istí sudcovia, ktorí ich posielali do väzenia. Od samého počiatku defektný zákon o súdnych rehabilitáciách č.119/90, ktorý schválil parlament s prevahou bývalých členov KSČ, ponechával tisícom bývalým politickým väzňom tzv. zostatkové tresty, čím ich trvalo diskriminuje. V kontexte s týmto zákonom ani samotný ÚPN v súčasnosti nepriznáva štatút postavenia účastníka protikomunistického odboja aktívnym odporcom komunistického režimu, lebo by to vraj bolo v rozpore aj so súčasnými zákonmi! (Ozbrojený prechod hraníc bratov Mašínovcov, opätovanie streľby voči pohraničníkom ako elementárne právo na záchranu vlastného života, príprava atentátu na Generálneho tajomníka ÚV KSČ a pod.)
Uvádzam nezvratné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že v Slovenskej republike neexistuje reálny predpoklad objektívneho objasnenia zločinov komunistického režimu, nehovoriac už o odsúdení skutočných vinníkov.
              Na rozdiel od ÚPN, ktorý za vinníkov považuje obyčajných vykonávateľov rozkazov, ktorí v tom čase nemali inú alternatívu, ešte ako tajomník Konfederácie politických väzňov Slovenska v Poprade som, v súvislosti s usmrtením O. Brejku a M. Dlubača v roku 1980 na hraniciach, inicioval podanie trestného oznámenia na bývalého šéfa ŠtB gen. Alojza Lorenca, ktorý bol zodpovedný za činnosť ŠtB vrátane systému ochrany štátnej hranice.
Podanie na Vyššiu vojenskú prokuratúru zo dňa 27.11.2000. http://www.szcpv.org/08/podnet.html
             Z odpovede Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne je zrejme, že gen. Lorenc má dôvod byť plne vysmiaty na titulne stránke svojej knihy „Dešifrovaný svet“ a dnes sa ako analytik na bezpečnostné systémy jednej z najbohatších finančných skupín v strednej Európe - Penta, ktorú vlastní istý Marek Dospiva určite zabáva na naivnej predstave ÚPN o tom, ako chce naháňať malé rybičky z radov jeho podriadených z ŠtB a vojačikov z Pohraničnej stráže MV ČSSR.
Odpoveď Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne sp.zn VN 3042/00-15 zo dňa 12.3.2001
http://www.szcpv.org/08/vvp.html
             V záujme objektivity treba pripomenúť, že nejde o jediné podanie a že už pred vznikom ÚPN oficiálne podanie vo veci zločinov na hraniciach podalo dňa 10.4.2000 Ooddelenie pre dokumentáciu zločinov komunizmu zriadené pri Ministerstve spravodlivosti SR počas úradovania JUDr. J. Čarnogurského.
Zmienka o tomto podaní sa uvádza v oznámení Generálnej prokuratúru SR zo dňa 12.3.2001
http://www.szcpv.org/08/oznamenie.html
              Fakt, že od podania v roku 2000 nedošlo k žiadnemu hmatateľnému výsledku v prípade usmrtenia vyššie menovaných dvoch mladých ľudí pri prechode hranice do Rakúska, nedáva dôvod k optimizmu ani v prípade súčasných podaní ÚPN.
               V roku 2004 pri odhalení pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989, ktorý je umiestený na cintoríne v Kežmarku, kde sú po exhumácii a prevoze z Rakúska pochované aj dve obete, nebohý predseda Správnej radu ÚPN Ján. Langoš pred Bohom sľuboval, že budú zverejnené mená vrahov Ondreja Brejku a Milana Dlubača. Bohužiaľ, ostalo len pri sľube...
Príhovor Jána Langoša z 25.6.2004 http://www.szcpv.org/04/kezmarok.html - upn
               Pre úplnosť treba pripomenúť, že ani smrť kňaza Poláka nie je ojedinelou, Podobný rukopis, blízky praktikám ŠtB, mala aj oficiálna verzia o údajnej samovražde kresťanského aktivistu P. Coufala, ktorého našli v jeho byte dobitého tak, že ho nemohli spoznať ani ľudia z okruhu jeho najbližších. Podrobnosti o tomto dodnes nevyšetrenom zločine, v ktorom ako svedok pri kvázi obnovenom vyšetrovaní vypovedal aj bývalý príslušník ŠtB Dospiva!, uvádzame na webovej stránke SZČPV.
http://www.szcpv.org/04/zlociny.html
              Postup GP SR pod vtedajším vedením člena SDĽ JUDr. Hanzela je vskutku veľavravný. GP SR v rozpore s 30 dňovou lehotou o potvrdení príjmu podania k dnešnému dňu tak neurobila!
Podanie na GP SR vo veci žiadosť o obnovenie vyšetrovania zo dňa 11.5.2003
http://www.szcpv.org/04/zlociny.html - podanie

             Z uvedených skúseností s tzv. „vyšetrovaním“ zločinov komunizmu prajem predsedovi Správnej rady ÚPN ako aj kolektívu pracovníkov ÚPN veľa optimizmu a trpezlivosti v čakaní na výsledok ich podaní a úprimne si prajem aby sa vzhľadom na ich vek ešte mohli dožiť aj konkrétneho výsledku. Odporúčam im však, aby požiadali o finančný príspevok na výstavbu betónovej čakárne s ústredným kúrením, najlepšie priamo firmu Penta.

František Bednár
Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov