|
 Z časopisu Svědomí/Conscience 1/2008
http://www.svedomi.cz/ze_svedomi.htm
Pravdy o „pravdách“
alebo Každý má svoju pravdu
Jára Meců
Konečne sme sa dočkali. Rok s osmičkou vraj rozjasňuje hlavy hneď po Silvestri. Mnohým ľuďom zasvitla nadej, že ju nebudú mať len na klobúky, šiltovky, čapice alebo prilby, ktoré v čase demokratického oslobodzovania doposiaľ neoslobodených národov znovu prichádzajú do módy. Pamätníkom s osmičkou už nikto nemusí nič hovoriť. 1918 - 1938 - 1948 - 1968... „Po toľkých osmičkách, by malo pribúdať na rozume každému mysliacemu“ mudruje babka Kropáčková, ktorá ako najstaršia babka v paneláku prešla všetkými režimami minulého storočia. Žije v najčernejšom pesimizme, ľudí považuje za chodiace mŕtvoly premýšľajúce už len žalúdkom, ktoré oživujú vraj len pohlavné žľazy.
Kropáčková ako jediná obveseľuje všetkých podnájomníkov. Pamätníkom bez sklerózy nieje do smiechu. Ak minulosť pre nich bola plná tápania a omylov, na prahu roku 2008 už stoja s čašou čistého vína a s úsmevom jasnovidcov. Ich výzor už v ničom nepripomína politických analfabetov. Na rozume sa vyjasnilo aj apolitickým prostáčikom, ba dokonca i mudrlantom pivnej politiky. Tiež oni už vedia, že „čo nás čaká - to nás neminie." Zlatý slávik Kája Gott to síce už vyspieval a dokonca v Lidových novinách, ale tentoraz sa jeho mimoriadne odvážnym politickým prognózam uškľabovali. Ako ten čas letí! Bolo to 8. júna 2001 "lidovky" hneď na titulnej stránke čitateľov upozorňovali na rozhovor v magazíne Pátek, ktorý je pravidelnou piatkovou prílohou L.N.: Karel Gott: "Globalizácia vyústi v totalitnú svetovládu." Dočítame sa, že „matador českej popmusic na chvíľu odloží svoj charakteristický úsmev a vypráva napríklad o tom, že všetci sme len púhymi figúrkami, ktorými manipulujú tajomné skupiny mocných finančníkov a okultistov, že sa rútime v ústrety novej orwellovskej totalite."
Podľa môjho názoru ide o veľmi závažné tvrdenia. Posúďte sami. Na otázku čo si myslí o stave a vývoji dnešného sveta o globalizácii Gott prehlasuje: „Sloboda slova ohrozená nieje, ale veta už môže byť niekomu nepohodlná. Slovo ako také ešte nedáva zmysel, ale veta to už je myšlienka a to už je niečo iné." Súdny čitateľ vtedy očakával, že tak obsiahle a predovšetkým kontroverzné interview vyvolá v médiách burácajúcu odozvu nesúhlasu. Ale i nasledujúce mlčanie bolo pádnou odpoveďou. A náš „Sinatra Východu" si v onom rozhovore naozaj nebral diplomatickú servítku. Na jednu zo „žeravých" otázok odpovedá: „Je treba si uvedomiť, že historické hodnotenie sa nám po druhej svetovej vojne dostáva len od víťazov. A tím viac ma núti hľadať si iný uhol pohľadu. A vidím, že do tejto hry bolo zatiahnutých viacero vinníkov. "Na inom mieste potom neváha prehlásiť, že "Dnes už sú prístupné dokumenty o tom, že americké banky a priemysel sa podieľali na vzostupe Hitlera." Na otázku ako, spevák vníma obľubu dnes tak rozšírených technopárty prehlási: „Mne skôr vadí, že hudba na týchto party nehrá hlavnú úlohu. Interpreti tejto hudby zostávajú anonymní."
Pri vyššie spomenutom rozjasňovaní hláv ale nezostávajme len u názorov Karla Gotta. Zvuky ako africké tam-tamy zaplavujúce naše pastviska pre neodrastené, ale neraz už zdrogované potomstvo, poznáme všetci. Po generáciách hudobných skladateľov a tu myslím skladateľov melódii tvoriacich pre ľudskú dušu, ktorí poznali čo ju zušľachťuje, čo posiluje ľudstvo, radosť zo života a v srdciach lásku, nastúpila generácia skladateľov ničiacich tieto melódie. Škrek v ohlušujúcom rachote bubnov nahrádza pieseň a spevák svojim zjavom pripomína neandertálca. Slovo zostáva, ale je zbavené akejkoľvek výchovnej náplne.
Postmoderný občan zabudol, že sloboda bola niečím iným než možnosťou prepnúť televízny kanál a sama kultúra niečím viac než ukájaním pudov. Čo sa to vlastne stalo? V akých močiaroch, dnes už desivých rozmerov sa to brodíme? Alain Finkielkraut, ktorý vo Francúzsku patrí k najvýraznejším filozofom a esejistom strednej generácie, vo skvelej eseji Deštrukcia myslenia (La défaite de la pensée) píše: „Zatiaľ čo vo východnej a strednej časti Európy, ktorá bola ovládaná sovietskym impériom bola kultúra ničená totalitárnym režimom, v demokratických štátoch západnej Európy dochádzalo k jej deštrukcii bezbrehým liberalizmom, ktorý pripustil vytláčanie skutočných hodnôt pahodnotami."
Čítanie Finkielkrautovej eseje nieje ľahkou záležitosťou. Snáď práve preto patrí k tematike dnešnej úvahy. V závere knihy, ktorá dlho figurovala na zozname bestsellerov autor píše: „Barbarstvo sa teda nakoniec zmocnilo kultúry. V tieni tohoto veľkého slova rastie intolerancia súčasne s infantilizmom. Ak to nieje kultúrna identita, ktorá uzaviera človeka do jeho príslušnosti a ktorá mu pod trestom velezrady odopiera prístup k pochybovaniu, k irónii, k rozumu, ku všetkému čo by ho mohlo vytrhnúť z kolektívnej maternice, potom je to priemysel voľného času, tento výtvor technického veku, ktorý redukuje duchovné diela na úroveň braku (alebo ako sa hovorí v Amerike, entertaimentu). A život s myslením vypratáva pozvoľne miesto strašnému a posmešnému prízraku fanatika a zombiho." (Zombi - prenesene chodiaca mŕtvola, čudák, blázon, hlupák.)
Kto ešte nedokázal s odstupom pozrieť na globalizujúce sa ľudské spoločenstvo, komu ešte ani na prahu roku 2008 nezasvietilo pod klobúkom, ten nech sa naďalej teší z dobrodenia bezuzdnej demokracie a najpokrokovejšieho pokroku. Veď nám to pri tých počítačoch tak svedčí! Máme byť naozaj načo hrdí! Máme to spočítané! Dnes si každý občan už môže slobodné vybral v spoločnosti svoju úlohu. Každý má právo na iný napríklad neoficiálny uhol pohľadu na súčasnosť. Mocný vplyv médií bude opracovávať naše mozočky rovnako usilovne ako v roku minulom. Náš názor, názor pisálkov z politickej periférie síce nič neovplyvní, nič nezmení, jedno však potvrdzuje.
Existenciu ešte slobodne (nech tak či onak) mysliacich, propagandou neopracovaných ľudí, schopných vlastnej úvahy, vlastného názoru, vlastnej dedukcie. Pravda sa musí hľadať a k hľadaniu pravdy je treba slobodných ľudí. Nie každá nám podávaná pravda musí byť pravdou. Pravdu nám servíroval režim NSDAP „Nacionálnej Socialistickej Nemeckej Robotníckej Strany" Adolfa Hitlera a rovnako húževnato nás svojou pravdou vykrmoval režim robotníckej strany KSČ. Časy sa menia a s nimi sa mení aj podoba dobyvateľov a ich imperiálna taktika.
Túžba po svetovláde zostáva. Hľadanie pravdy musí byť obranou proti, často najobludnejším lžiam vydávaným za pravdu. Za jednu z najcennejších kníh k hľadaniu pravdy, považujem knihu Patricka J. Buchanana - "SMRŤ ZÁPADU". (Vydala Ml. Fronta 2004) http://www.szcpv.org/06/DOW/buchanan.html
Pravdám vysloveným týmto svetoznámym americkým politikom a publicistom môžeme hovoriť - pravdy od prameňa. Od prameňa americkej vnútornej i zahraničnej politiky. P. Buchanan bol hlavným poradcom troch amerických prezidentov: Nixona, Forda a Reagana. Zúčastnil sa s Reaganom ženevského a reykjavického summitu s Michaelom Gorbačovom, vystupuje v televíznych talk show na NBC a CNN. Je autorom celej rady kníh. ponúkam jeho uhol pohľadu na Ameriku, ktorá kedysi bola poslednou nádejou porobených národov. Tá kniha by sa nemala čítať, ale študovať. (Samozrejme bez ružových okuliarov, prosím!)
Hneď v úvodnej časti čtyristostránkového diela Buchanan píše: "Nová elita dnes obsadila veliace výšiny. Táto elita sa zmocnila inštitúcii, ktoré formujú a sprostredkovávajú idei názory, presvedčovanie a hodnoty - televízne stanice, umenie, zábavu, vzdelanie - a vytvára nový ľud. Nielen etnicky a rasovo, ale aj kultúrne a mravne. Už ďalej niesme tým ľudom alebo „Národom pred Bohom".
Desí sa populárnej kultúry, ktorú presycuje sex bez zábran a ktorá hlučne ospevuje hedonické hodnoty. Vidí miznúť staré sviatky a degradáciu starých hrdinov. Vidí ako sú umenie a artefakty slávnej minulostí odstraňované z ich múzeí a ako ich nahradzujú depresívne, škaredé, abstraktné a antiamerické exponáty. Pozoruje ako knihy, ktoré mali v láske, miznú zo škôl, do ktorých chodili a nahradzujú ich autori a tituly, o ktorých nikdy nepočuli. Mravný kódex podľa ktorého žili, podľahol skaze. Kultúra, s ktorou rástli, umiera v zemi, v ktorej vyrástali.
Na inom mieste čítame: Z verejného priestoru a štátnych škôl boli vykázané všetky kresťanské biblie, knihy, kríže, symboly, obrady a sviatky. Zmizol Adam a Eva a objavila sa Heather. Má dve matky. Zmizli obrazy s Kristom vstupujúcim na nebesá a objavili sa homosexuáli učiaci o nemravnosti homofóbie. Zmizli prikázania a objavili sa prezervatívy.
Tak touto Amerikou sa už môžeme vychvaľovať aj my. Homosexuáli usporiadávajú svadby na hradoch českých kráľov a všetci sme vstúpili do Schengenu. Konečne môžeme opäť cestovať na Slovensko bez kontroly.
Šťastný nový rok všetkým oslobodeným!
Jára Meců, leden L.P. 2008
Preklad z češtiny Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov |
