Koľko našich občanov bolo násilne odvlečených NKVD?

            Ústav pamäti národa na svojej oficiálnej stránke
http://www.upn.gov.sk/obdobie-1945-1989/zoznam-osob-odvlecenych-do-gulagov/   
uvádza počet 7422 v neúplnom  zozname deportovaných, odvolávajúc sa na autorku knihy Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953 Miladu Polišenskú. Dodávame, že tento zoznam je len torzom skutočného stavu a viacerí príbuzní násilne odvlečených, ako aj samotní ešte žijúci násilne odvlečení nás upozorňovali, že ich mená sa v tomto zozname nenachádzajú.

            Ministerstvo spravodlivosti SR – odbor rehabilitácií a odškodňovania v spolupráci s Jánom Košútom uvádza počet 6973 odvlečených a 524 usmrtených.

M.S. Ďurica vo svojej knihe Dejiny Slovenska a Slovákov sa však odvoláva na fakty a údaje priamo z obdobia rokov 1944-1945, konkrétne aj na výpoveď Dr. Jozefa Mikulu pred kongresovým výborom USA v ktorej sa uvádza, že iba v prvom mesiaci po obsadení Sovieti odvliekli 38 000 Slovákov. NKVD spolu so sov. vojskom na našom území robili "očisťovacie" akcie: Od októbra 1944 do júna 1945 takto deportovali do ZSSR 40 000 až 60 000 slovenských občanov  

JUDr. Dárius Rusnák ktorý túto otázku študoval v Moskve zistil, že v archívoch NKVD je evidovaných 69 000 občanov zo Slovenska zajatých na Slovensku a odvlečených do ZSSR /1944-1945/
Vladimír Bystrov vo svoje publikácii -Únosy československých občanů do Sovětského svazu http://www.szcpv.org/10/unosy.pdf  hovorí o 60 až 120 000 občanoch odvezených zo Slovenska

            Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov- v Sekcii násilne odvlečených, eviduje okolo 800 členov. V súvislosti s prijatím novely zákona č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku, ktorý bývala vláda R. Fica na podnet našej organizácie novelizovala tak,  aby sa vzťahoval aj na siroty po usmrtených v Gulagoch sa stále hlásia deti usmrtených v Gulagoch. Takto až teraz zisťujeme mená usmrtených, o ktorých sa doteraz ani nevedelo. Pokaľ Ján Košút uvádzal počet usmrtených 524, počet nami evidovaných mŕtvych je 638 a toto číslo určite nie je konečné. Už len toto zistenie je šokujúce a potvrdzuje vysokú úmrtnosť násilne odvlečených. Možnosti našej organizácie sú však značne obmedzené a limitované najnižšou dotáciou akú, v porovnaní so SZPB a našimi partnerskými organizáciami KPVS a Politickí väzni ZPKO, dostávame od Sekcie verejnej správy MV SR, preto  nie je v našich možnostiach viesť plnohodnotný a efektívny výskum štatistiky počtu násilne odvlečených. Disponujeme však množstvom archívnych dokumentov a sme prístupní ich poskytnúť k dispozícii Ústavu pamäti národa, Historickému ústavu SAV a Slovenskému historickému ústavu Matice slovenskej, ktoré vyzývame aby si plnili svoju povinnosť a venovali sa výskumu tohto obdobia našej histórie rovnako dôsledne ako SNP a deportáciám židovského obyvateľstva zo Slovenska v období II. sv. vojny. Vyzývame aj historičku pani Marínu Zavackú, aby namiesto skúmania sochy Svätopluka, skúmala doposiaľ neprebádané miesta našej  histórie tak neblaho poznamenanej temným obdobím najzločinneckejšieho režimu sveta – stalinizmom.

Bohužiaľ o túto, ešte aj vyše 20 rokov po prevrate v novembri 1989, chúlostivú tému je v radoch slovenských historikov pramalý záujem, čo nemožno nazvať inak ako hanebnosť voči vlastnému národu. Okrem historikov tu zlyhal aj novozriadený ústav Pamäti národa, ktorý sa zmohol len na strohé  spomenutie knihy autorky z Českej republiky. O to väčšie uznanie však patrí mladým ľuďom z Prešova, medzi inými najmä študentovi, Martinovi Sakáčovi, ktorý požiadal našu organizáciu o oficiálne stanovisko k rozchádzajúcim sa a historicky nepresným údajom o počte násilne odvlečených. Citujeme z jeho žiadosti

• Prečo sa takému masovému odvážaniu slovenských občanov a ich vraždeniu nepovie konečne správnym slovom a síce - Slovenský holokaust?
• Prečo to nevídame každoročne v TV?
• Prečo keď sme robili akciu na pamiatku práve týchto obetí, obkolesila nás polícia  a médiá vypustili článok: "Polícia čakala extrémistov prišlo zopár mladíkov"?
• Prečo nie sú obete poriadne odškodnené?
• Je niečo nehorázne čo sa v tých rokoch dialo ale vôbec najsprostejšie je, že sa dnes o tom nevie a nerozpráva