Stanú sa slušní ľudia obeťou zamatovej gorily?

Tomu, že v Novembri 1989 zvíťazila pravda a láska už neveria ani samotní havlomodlári  a drsná realita dneška ukázala skutočnú tvár na kapitalizmus pretransformovaného reálneho socializmu, realizovaného bývalými komunistami a ich prisluhovačmi z radov ŠtB, ktorý sa stal najlepším obchodom aký komunisti urobili od Februára 1948.

Nebiť sprofanovanej zamatovej revolúcie, ktorá žiadnou revolúciou nebola, nemohli by ponovembrové vlády a ich parlamenty prijať zákony, ktoré umožnili ovládnutie ekonomiky finančnými skupinami  prepojenými s ľuďmi ŠtB a KGB.

Pred predčasnými parlamentnými voľbami bola účelovo vypustená a vhodne načasovaná kauza Gorila, ktorá bola v podstate všeobecne známa a už viackrát politikmi úspešne trestnoprávne eliminovaná do neškodnej polohy mŕtveho chrobáka. Ukázalo sa však, že tento zdanlivo mŕtvy chrobák dokázal vďaka internetu a masívnej medializácii osloviť viac občanov než si boli vládnuce i opozičné politické partokracie ochotné pripustiť.

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov, vyhlásením plne podporilo protest z 27. januára 2012 a označilo finančné skupiny za zločinecké organizácie a  NR SR a ponovembrové vlády za ich spolupáchateľov. Hoci organizátori do svojich neskôr zmenených požiadaviek nezahrnuli požiadavku kolúznej väzby podozrivých, zahrnuli do nich  aspoň náš návrh na zablokovanie majetku podozrivých.  S princípu sme preto privítali aj ďalšie plánované protesty a požiadali sme o možnosť vystúpiť s podporou našej organizácie na proteste v Košiciach 3. februára 2012.

Uverejňujeme elektronickú komunikáciu s organizátormi protestu.

e-mail: szcpv@szcpv.org 30.1.2012
Dobrý deň, som bývalý politický väzeň a tajomník Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov.
V roku 1984 ma zatkla košická ŠtB. odsúdili ma spolu na 19,5 roka. V novembri 1989 ma na tribúnu nepustili pretože som bol až do 15.8.1990 vo väzení. Rehabilitovali ma až vtedy keď boli dohody s ŠtB a KSČ uzavreté. Už vtedy sa rodila Penta.
Chcel by som vystúpiť za politických väzňov na proteste. Ak je to možne dajte mi prosím vedieť aby som vedel za kým mam prísť.
Naša organizácia ako jediná z troch organizácií politických väzňov na Slovensku
teda KPVS-Srholec,  PV-ZPKO Tarnóczy,  vyhlásením podporila protest.
S úctou

František Bednár –Poprad

e-mail: protestkosice2012@gmail.com 31.1.2012
Dobrý deň,
dnes o 17:00 máme stretnutie organizátorov, kde budeme riešiť otázku vystupujúcich, v priebehu večer Vás určite kontaktujeme.
S pozdravom a úctou,

Michal Tóth

Ku dňu konania protestu v Košiciach však už organizátori nikoho z bývalých politických väzňov nekontaktovali a je zrejmé, že tak, ako sa nehodili do scenára nežnej revolúcie politickí väzni v novembri 1989, rovnako sú nežiadúci aj teraz a opäť sa začína rozohrávať rovnaká hra s konečným cieľom zneužiť oprávnený hnev a rozhorčenie občanov nad stavom ,v ktorom sa nachádzame 22 rokov po jednej -- tiež zmanipulovanej a ukradnutej pseudorevolúcii.  

Vyhlásenie ministra vnútra Lipšica 1. 2. 2012 o tom, že polícia stojí na strane občanov a podporuje ich právo na vyjadrenie slobodného názoru,  ako aj výzva k organizátorom, aby spolupracovali s políciou  pri odhaľovaní tzv. extrémistov však až príliš zaváňa manipuláciou a predvolebnou kampaňou KDH. Ten istý minister totiž nechal obuškami mlátiť mladých ľudí zo Slovenskej pospolitosti a Ľudovej strany - Naše Slovensko, keď  prišli vyjadriť svoj slobodný názor k odstraňovaniu sochy Svätopluka na podnet liberálov z SAS.
Na povrch sa dostávajú postupne aj závažné informácie o možnom prepojení organizátora protestu Petra Pčolinského  na  jeho brata Vladimíra Pčolinského, ktorý je „čírou náhodou“ riaditeľom organizačného odboru Kancelárie ministra vnútra. Rýchlu kariéru na ministerstve vnútra urobil 32­-ročný  kapitán policajného zboru Vladimír Pčolinský, ktorý má blízko ku KDH, krátko po voľbách, ako informoval denník Sme v článku s názvom Policajný kapitán blízky KDH má funkciu u Lipšica - Šéf polície potvrdil, že Vladimír Pčolinský berie u ministra vysoký plat.
http://www.sme.sk/c/5721911/policajny-kapitan-blizky-kdh-ma-funkciu-u-lipsica.html

Gorila začína poriadne smrdieť po tom, čo nečinnosť polície a SIS umožnili šéfke FNM Bubeníkovej zmiznúť do zahraničia ako informovali HN v článku s názvom Postava z kauzy Gorila zrejme zmizla  http://hnonline.sk/c1-54563470-postava-z-kauzy-gorila-zmizla

Za takéto zlyhanie ministra vnútra, ktorý na jednej strane zriadil tím supervyšetrovateľov, sľubujúc vyšetrovanie kauzy Gorila, a na druhej strane prehliada pasivitu a nečinnosť ním riadenej polície, ktorá umožní útek jednej z hlavných podozrivých do zahraničia, by v každom normálnom štáte malo za následok odvolanie ministra z funkcie -- navyše, ak sa jedná už o druhý bezprecedentný prípad. Prvým bol útek mafiána Karolovi Melovi. Viď podrobnosti na   http://www.mafian.sk/2011/08/26/mello-a-marosova-namierili-si-to-do-latinskej-ameriky/
Mello a Marošová: Namierili si to do Latinskej Ameriky?

Sľub ministra Lipšica ostáva takto len v rovine sci-fi, pretože sľubovať vyšetrenie kauzy s vedomím, že krátko po blížiacich sa voľbách už ministrom vnútra nebude, je to isté, ako sľubovať vnukom, že až budú väčší, tak ich zoberiete raketou na Mars.

Je zarážajúce aké sumy vynakladá ministerstvo vnútra na boj proti tzv. extrémistom a ich sledovanie. O tom by mohol dlho hovoriť Marián Kotleba.  Paradoxne na sledovanie mafiána Mela a gorilej samičky Bubeníkovej  sa na ministerstve vnútra peniaze už nenašli!

Predstieraná apolitickosť organizátorov, ktorí tvrdia, že im nejde o politiku, je buď absolútna naivita, alebo zámer.

Na proteste v Bratislave sa totiž ukázalo, že pôvodný zámer slušne protestovať za vyšetrenie kauzy Gorila, čo de fakto znamená podporu pre ministra vnútra Lipšica  sa vymkol z pod kontroly, keď dav začal kričať:
Vlastizrada!
Ľudia totiž zistili, že politika po Novembri 1989 nesie prívlastok zločinecká a vyšetrenie kauzy Gorila je len epizódou série zločinov spáchaných politikmi alebo za ich účasti.
Pokiaľ sa totiž nevrátia rozkradnuté miliardy do vlastníctva štátu a neprijme súhrn účinných zákonov na preukazovanie pôvodu majetku, ako to žiada vo svojom 1. bode volebného programu, ako jediná Ľudova strana - Naše Slovensko, nikdy nebudú v štátnom rozpočte peniaze na zdravotníctvo, školstvo a samotné vyšetrovanie kauzy gorila na tom nič nezmení, pretože ak by aj bol niekto uznaný vinným, čo je málo pravdepodobné, rozkradnuté miliardy ostanú aj naďalej na súkromných účtoch v zahraničných bankách a daňových rajoch.
Skutočná zmena je možná len dvoma spôsobmi, politickým vo voľbách alebo revolúciou.
Ako potvrdzujú volebné prieskumy, paradoxne - v rozpore so zdravým rozumom si schizofrenicky mysliaci ľudia, ktorí protestujú proti Gorile, chcú opäť zvoliť, aby ich aj naďalej viedlo k svetlým zajtrajškom celé stádo starých goríl.

Je mi preto ľúto všetkých mrznúcich občanov, ktorí išli v dobrej viere protestovať v nádeji, že sa opakuje November 1989.

Toto však nie je rok 1989, kedy komunisti za vopred dohodnutých podmienok odstúpili pod tlakom zmien zo zahraničia.

Ich postkomunistickí nástupcovia však  nikdy dobrovoľne neodstúpia, pretože ide v prvom rade o ich blahobyt a majetky, ktoré si nahonobili na úkor biedy vlastných občanov, ktorých oklamali v Novembri 1989, klamali 22 rokov  a oklamú ich aj dnes.

Denno-denne sme svedkami protestov v krajinách EÚ; ak by tieto mohli niečo zmeniť na súčasnom systéme, už dávno by ich zakázali. Pritom sa vôbec nejedná o slušné protesty, kedy minister vnútra paradoxne oznamuje, že polícia stojí na strane občanov, ktorých vyzýva, aby s ňou spolupracovali proti provokatérom z radov tzv. extrémistov. A ako sme videli v Grécku alebo v Taliansku, bol to neraz doslova boj na barikádach.

Opice si pokričia, vyprotestujú sa, možno sa niektorým aj uľaví a gorily si budú lebediť ďalej. Ak by už nijak nešlo, tak nejakú malú rybku obetujú, alebo v záujme zabráneniu destabilizácie spoločensko-politickej situácie vyhlásia amnestiu ako v prípade štátneho terorizmu Vladimíra Mečiara a Ivana Lexu.  Veď povolebná lavicovo – pravicová koalícia "Mačko-pes" Smer-SD -KDH je už vopred dohodnutá a je „bohom predurčená“ vyviesť nás úspešne z krízy a zachraňovať topiace sa Euro trvalým erurovalom, čo bude zrejme  jediná istota, ktorú okrem zvyšovania daní občania dostanú za to, že si ju poslušne a so psou oddanosťou demokraticky zvolia v marcových voľbách.

Nuž ako sa vraví, kto chce kam pomôžme mu tam!

                                   František Bednár- Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov

Kto stojí za protestmi Gorila ? Niečo o zaujímavej rodine PetraPčolinského organizátora protestov GORILA ! Spolupracuje na nich  Róbert Mihály, Alojz Hlina, Eugen Korda. Veľkú úlohu tam hrá Vladimír Palko a určite aj Trójsky kôň Vladimíra Palka v KDH : Daniel Lipšic.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Do radov polície ho prijali v júli minulého roku. Okamžite dostal hodnosť kapitána a plat takmer tritisíc eur. O podobných peniazoch môžu kolegovia Vladimíra Pčolinského - policajti, ktorí denne nasadzujú život a zdravie v boji so zločinom - iba snívať.

Kariéra:

Vladimír Pčolinský sa pohybuje v prostredí kresťanských demokratov od svojich študentských čias. Hoci má len tridsaťdva rokov, stihol toho dosť. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu, urobil si doktorát, do roku 2002 pracoval na komunikačnom odbore KDH, potom tri a pol roka úradníčil na ministerstve vnútra u Vladimíra Palka v pozícii generálneho riaditeľa jeho kancelárie. Keď sa Palko po voľbách 2006 presunul do poslaneckých lavíc, Pčolinský mu robil asistenta. Poslankyňou za KDH v rokoch 1998 - 2002 bola aj jeho mama Marcela, ktorá z KDH prešla spolu s V. Palkom do novovzniknutej strany Konzervatívni Demokrati Slovenska.
Okrem blízkych kontaktov s Vladimírom Palkom udržiaval mladý rodák z Nižného Hrabovca aj mimoriadne priateľské vzťahy napríklad s terajším viceprezidentom Policajného zboru Jánom Vaľom. Bolo teda vcelku logické, že po nástupe Daniela Lipšica do funkcie ministra vnútra sa pre Pčolinského opäť nájde na ministerstve nejaké dobré miesto. Stalo sa, vymenovali ho za zástupcu generálneho riaditeľa a súčasne aj za riaditeľa organizačného odboru Kancelárie ministra vnútra.
Navyše, nestal sa „iba“ úradníkom, ale vstúpil aj do služieb polície. „Kpt. Ing. Vladimír Pčolinský, PhD., bol do hodnosti kapitána vymenovaný personálnym rozkazom prezidenta PZ generála JUDr. Jána Packu. Služobný pomer príslušníka Policajného zboru u kpt. Ing. Vladimíra Pčolinského, PhD., vznikol 9. júla 2010,“ píše sa v stanovisku ministerstva vnútra.

Ako to?:

Podľa dlhoročných policajtov nebýva bežnou praxou, aby bol niekto zároveň ministerským úradníkom aj policajtom so všetkými výhodami patriacimi k tomuto stavu. A už vôbec vraj nie je bežné, aby nováčika prijali do polície rovno do hodnosti kapitána. „Ak bol Pčolinský po prijatí do služobného pomeru za príslušníka vymenovaný ihneď za kapitána, potom možno tvrdiť, že mu ‚išli po ruke‘. Pri iných prijímaných policajtoch nebývajú nadriadení takí žičliví,“ myslí si expolicajt Jozef Šátek.
Podľa zákona o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru mal byť nováčik vymenovaný za poručíka. Norma pripúšťa, že ak takýto novonastupujúci policajt vykonával „činnosť v odbore, v ktorom dosiahol vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a ktorý zodpovedá funkcii, do ktorej má byť ustanovený alebo vymenovaný“, môže byť vymenovaný a povýšený do hodnosti nadporučíka či vyššej hodnosti.
Podľa informácií z ministerstva Pčolinskému uznali hneď pri nástupe odbornú prax v trvaní deväť a pol roka! Podľa Šáteka adekvátnou praxou, ktorú by musel mať Pčolinský za sebou, by bola pozícia výkonného riaditeľa väčšej firmy. Nič podobné však za sebou mladý muž nemá. Iba ťažko sa totiž dá za riadiacu prax považovať post hovorcu politickej strany či asistenta poslanca.
„Osobne si myslím, že Pčolinský po skončení vysokej školy nerobil a nemohol robiť celých deväť a pol roka riadiaco-organizačnú činnosť na vysokej odbornej úrovni v bezpečnostnej, legislatívnej a analytickej oblasti a zároveň riadiť väčší kolektív, pričom činnosť v civile by musela byť skoro na sto percent vo svojej náplni i závažnosti a rozsahu totožná s tou, ktorú zastáva teraz na ministerstve. Jeho vymenovanie za kapitána je maximálnym využitím terajších zákonných možností. Inak povedané, viac mu už dať nemohli, pretože na majora by musel mať výkon odborných činností počas desiatich rokov. Takže predpokladajme, že o pol roka ho povýšia znovu a z kapitána bude major,“ dodáva Šátek.

„Štábna krysa“:

Policajt Pčolinský v uniforme sprevádza svojho ministra pri návštevách oblastí postihnutých povodňami či pri návštevách rómskych osád. Vyzbrojený je pištoľou Glock 19, jednou zo špičkových zbraní, akú používajú špeciálne policajné jednotky na celom svete. Na ministerstve mu zároveň pridelili aj služobné auto KIA, Pčolinského však jeho kolegovia vídali jazdiť aj na BMW X3. Iný reálny policajný výkon, za ktorý berie mimoriadne slušný plat, však podávať nemusí.
Po istom počte odslúžených rokov v polícii bude mať nárok aj na slušný policajný dôchodok. Už teraz úradník policajt Pčolinský berie funkčný plat 953,50 eura, k tomu má príplatok za výsluhu rokov v sume 228,50 eura, príplatok za riadenie 938,50 eura, osobný príplatok 782 eur a hodnostný príplatok 38,50 eura. Suma summarum 2 923 eur mesačne. K tomu ešte koncoročná odmena 1 500 eur.
„Zvýhodnenie v uznanej dĺžke praxe malo za následok to, že hneď po nástupe za policajta mu priznali prídavok za výsluhu rokov vo výške takmer štvrtiny jeho funkčného platu v sume 228,50 eura. Pritom pri menšej žičlivosti zo strany ministra mohol dostať aj nulu. Kritiku si žiada osobný príplatok vo výške 782 eur, čo predstavuje asi 80 percent funkčného platu. Pre novonastupujúceho policajta, ktorý napriek priznanej dĺžke praxe vo funkcii len začína, je takáto suma skutočne nad pomery vysoká,“ hovorí Jozef Šátek. „Pritom nikdy nebol a nikdy nebude skutočne policajtom vo výkone. Tento človek nikdy nič policajné neurobil a už má skoro desať rokov priznanej odbornej praxe. Keď bude s Lipšicom prípadne odchádzať, dostane výsluhový dôchodok. A za čo? Asi že má na zadku od sedenia ‚vypigľované‘ nohavice a rukávy,“ dodáva Šátek.
Traja bývalí poslanci NR SR - Marcela Pčolinská, Mária Majdová a Alojz Rakús odišli z KDH a stali sa členmi strany Konzervatívni demokrati Slovenska. Agentúru SITA o tom informoval predseda KDS Vladimír Palko.
Ich odchod je podľa neho vyjadrením nespokojnosti so smerovaním KDH po voľbách v roku 2006. Ďalším z dôvodov ich odchodu je, že chcú podporovať prezidentskú kandidatúru Františka Mikloška, ktorý reprezentuje konzervatívne a kresťanské sily na Slovensku.
Marcela Pčolinská bola poslankyňou NR SR v roku 2002. Pôsobila vo výbore pre ľudské práva a národnosti a vo výbore pre európsku integráciu. Mária Majdová bola poslankyňou NR SR v rokoch 2002 - 2006. Pôsobila vo výbore pre zdravotníctvo a vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Alojz Rakús bol poslancom NR SR v rokoch 1998 - 2002. V rokoch 1990 až 1992 bol ministrom zdravotníctva.
Podľa predsedu KDH Pavla Hrušovského odišlo zo strany len zopár jednotlivcov. "Žiadne masové odchody alebo demonštratívne postoje smerom k palkovcom sa nezaznamenali. Aj to ukazuje, že strana je stabilná, je stranou hodnôt a zodpovedných a slušných ľudí, ktorí dokážu oddeliť od seba mocenský záujem od zodpovednosti," povedal pre agentúru SITA Hrušovský.
29. 9. 2008

"Nečinnosť neprospieva môjmu naturelu," tvrdí poslankyňa Marcela Pčolinská

Vranov nad Topľou - Život a situáciu v slovenských okresoch od januára mapuje a snaží sa ju pôsobením v parlamente ovplyvniť stredoškolská učiteľka Marcela Pčolinská. V poslaneckom klube KDH vystriedala predsedu Vyššieho územného celku Košice Rudolfa Bauera. "Za tých pár mesiacov sa mi podarilo urobiť vyše päťdesiat výjazdov do okresov, do veľkého množstva fabrík, stretla som sa s tisíckami ľudí. Cítim sa niekedy ako taký ombudsman. Ľudia sa častokrát dostanú do problémov len vďaka byrokracii úradov. Snažím sa im pomôcť a otvárať dvere, kde je potrebné," tvrdí zástupkyňa ľudu z Nižného Hrabovca v okrese Vranov nad Topľou.
Okrem toho, už po polroku v parlamente zistila, že vzťahy medzi poslancami mimo rokovania vyzerajú úplne ináč, ako ich vníma verejnosť.
Absolventka Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove chcela pôvodne učiť slovenčinu a nemčinu. Systém jej umožnil vzdelávať žiakov SOU papierenského vo Vranove nad Topľou iba v materinskom jazyku. Nemčinu teda zanedbala. "Až v parlamente som si uvedomila, že sa jej budem musieť venovať," tvrdí. Učiteľka, ktorá nechala prvého študenta prepadnúť až po dvadsiatichpiatich rokoch, kedy na maturite ani necekol, oprašuje teda nemčinu.
Problém jej nerobí viera, ktorej sa nevzdala ani pod tlakom totality. Počas štúdia na vysokej na omšu odbiehala do Košíc, kde zistila, že nie je jediná a na bohoslužbách sa tajne zúčastňujú aj vysokoškolskí pedagógovia. "Keď sme potom cestovali naspäť jedným vlakom, jeden z nich sa ma spýtal: Kde ste boli kolegynka? Ja som mu odpovedala, že tam, kde aj vy a bolo všetko jasné."
Poslankyňa je už desaťročia s manželom Vladimírom. Ľúbia sa aj po 25 rokoch. Potvrdzujú to štyria synovia. Najstarší, absolvent Obchodnej fakulty Vladimír (24), sa snaží o získanie doktorátu a ako tlačový tajomník pôsobí v KDH, "možno to nasal materským mliekom". Martin (22) inklinuje k športu, čo sa snaží podčiarknuť titulom z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. Peter (20) je externým poslucháčom Fakulty manažmentu UK v Prešove. Najmladší Lukáš je žiakom Stredného odborného učilišťa papierenského, "bude z neho automechanik."
Poslanecký plat mamy Pčolinskej nie je jediným príjmom prevažne mužskej rodiny. Živnostnícky zárobok do rodinnej kasy prináša otec Vladimír, ktorý podnikanie prebral po manželkinom vstupe do parlamentu. "Máme upratovací servis, robíme hygienu prostredia. Zabezpečujeme ju napríklad v úradoch, či nemocniciach. Je to na dobrý mesačný plat, nie na to, aby si človek mohol dovoliť hocičo." Hygiene sa rodina Pčolinských venuje od začiatku deväťdesiatych rokov.
Prvých troch synov priniesla ešte súdružka učiteľka do bytu vo Vranove nad Topľou. "V rokoch 1982-85 sme si v Nižnom Hrabovci postavili dom. Lukáša som z pôrodnice do nového domu priniesla pod stromček." Šesťčlenná rodina tak začala život na vidieku. "Na mesto som si nevedela zvyknúť." O pozemok s hospodárstvom sa delia s rodičovským domom poslankyne. Nechýbajú na ňom psy, mačky, sliepky, prasiatko. Popri práci v parlamente zvláda poslankyňa aj všetky povinnosti mamy na vidieku.
"Keď nemám nič na programe, a ani doma nie je čo robiť, cítim sa akoby mi niečo chýbalo. Nečinnosť nevplýva dobre pre môj naturel. Som levica a nejakú aktivitu musím mať." Keď je mama Pčolinská v parlamente, o chlapov sa stará stará mama. "Mám to šťastie, že je tu a uvarí im." Na fakt, že častejšie nie je doma si zvykol aj najmladší syn, hoci v prvých mesiacoch smútil. "Bolo mi ho trochu ľúto, zvykol si a teraz sa teší, keď sa vraciam." Keď pri všetkých s úsmevom prijímaných povinnostiach ostane poslankyni čas na seba, relaxuje s motykou v záhradke, alebo s knihou v ruke. "Keď začnem čítať, knihu zavriem až keď je prečítaná." Okrem toho nasáva množstvo informácií z dennej, týždennej i mesačnej tlače. Naposledy zhltla knihu slovenskej spisovateľky Táni Keleovej Vasilkovej Slzy a smiech, ktorú vrelo odporúča všetkým. "Autorka má podobný štýl ako Daniele Steelová, opisuje však prostredie, ktoré je našim ľuďom bližšie." Knihu Mikuláša Dzurindu - Kde je vôľa, tam je cesta nečítala. "Možno po nej siahnem, keďže som o nej od ľudí počula veľa."
Dovolenky Pčolinských sú poznačené početnosťou rodiny. "Naposledy sme ju trávili na Domaši u známych. Tohto roku by sme sa s manželom chceli pozrieť na Bratislavu, niekedy koncom augusta." Piati chlapi s učiteľkou Pčolinskou v minulosti navštívili Francúzsko, grécky Thasos aj Taliansko. "Z parlamentu som bola na dvoch zahraničných cestách. Tá v Srbsku mi ukázala, aký veľký kus práce sme na Slovensku za dvanásť rokov urobili, koľko sa toho u nás zmenilo. Srbsko totiž vyzerá stále ako socialistická krajina. Šedivé budovy, množstvo odpadkov, nevidieť tam na uliciach jedno kvalitné auto."
Okrem domu "ktorý nás stál veľa síl aj prostriedkov," zdedila poslankyňa Pčolinská dom rodičovský a tri hektáre pôdy. Lenže pôdu má v prenájme družstvo. S manželom sa snažia splatiť posledné splátky lízingu na Škodu Felícia. Vodičský preukaz nemá. "Koľkokrát som sa ho chystala urobiť, stále som bola tehotná. Potom chlapci vyrástli, takže keď potrebujem niekam ísť, má ma kto odviezť."

Čítajte viac: http://korzar.sme.sk/c/4650127/necinnost-neprospieva-mojmu-naturelu-tvrdi-poslankyna-marcela-pcolinska.html#ixzz1l5WfKxIO

Zdroj: Diskusné fórum www.necenzurovane.sk