|
|
Odkaz barbarskej noci je aktuálny aj po 73 rokochPietna spomienka pri pamätníku obetiam komunizmu v Poprade - Veľkej14. apríla 2023 pri príležitosti 73. výročia „Barbarskej noci“ Svetové združenie bývalých politických väzňov
a Saleziáni Dona Bosca POPRAD pripravili pietnu spomienku, ktorá sa konala pri Pamätníku obetiam komunizmu na cintoríne v Poprade – Veľkej. Po položení venca k pamätníku v príhovoroch vystúpili Marek Duda, za rehoľný rád Dominikánov páter Hilár, vlastným menom Jozef Štefurik a František Bednár.
|
|
https://www.ta3.com/clanok/263872/v-poprade-pri-pamatniku-obetiam-komunizmu-si-pripomenuli-73-rokov-od-barbarskej-noci V Poprade pri Pamätníku obetiam komunizmu si pripomenuli 73 rokov od Barbarskej noci https://www.teraz.sk/najnovsie/odkaz-barbarskej-noci-je-podla-organiz/707777-clanok.html Odkaz Barbarskej noci je podľa organizátorov spomienky aktuálny i dnes https://spis.korzar.sme.sk/c/23157609/pater-hilar-matku-zavreli-lebo-branila-knaza-potom-sa-modlila-nech-je-jej-syn-knazom.html Páter Hilár: Matku zavreli, lebo bránila kňaza. Potom sa modlila, nech je jej syn kňazom
   Príhovor predsedu SZBPV Františka Bednára Likvidácia reholí – barbarská noc, bola už len následkom boľševickej revolúcie v Rusku. Komunisti v bývalom Československu potom čo sa stali po februárovom puči v roku 1948 kolaborantmi Moskvy len plnili príkazy sovietskych poradcov. Každý politický systém, ktorý chce odstrániť Boha sa skôr či neskôr rozpadne a to platí aj dnes. Kardinálnym omylom komunistov bolo, že zavrhli najväčšieho revolucionára sveta Ježiša Krista, ktorý ako prvý hlásal, že všetci ľudia sú si rovní! Dokazuje to samotná biblia a Evanjelium podľa Lukáša „To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva." Prvotnou príčinu prečo musela byť ideológia komunizmu postavená na ateizme a odstránení Kristovho učenia Marxom označeného ako „ópium ľudstva“, bola nenávisť k Ježišovi Kristovi pretože bol najväčší a nasledovania najhodnejší revolucionár v dejinách ľudstva. Hovoril pravdu mocným tohto sveta, Farizejov nazval obielenými hrobmi, ktoré sú biele a čisté na povrchu, zapáchajúce však vo vnútri , prevracal stoly peňazomencov, vtedajších bankárov pred chrámom a vzal na nich bič. Museli ho preto zhanobiť a popraviť najpotupnejším spôsobom, určeným vzbúreným otrokom, ktorých ani nepovažovali za ľudí. Komunisti namiesto Boha na piedestál postavili Marxa a Lenina, čím stratili podporu veriacich celého sveta a marxistický ateistický systém, ktorý mal zničiť a odstrániť Boha nakoniec zničil samotný komunizmus. 13. apríla 1950 po likvidácii reholí sa stali vtedajší rehoľnici mučeníkmi viery. Ich odvaha znášať utrpenie a prenasledovanie by mala byť vzorom aj dnes v čase kedy už síce máme náboženskú slobodu ale čelíme novým hrozbám a iným nepriateľom kresťanstva. Títo sú na rozdiel od komunistov skrytí a zamaskovaní pod plášťom bezbrehého liberalizmu, ktorý pomaly rozleptáva tradičnú rodinu a čo je najhoršie ohrozuje tých najbezbrannejších – malé deti dekandenciou a amorálnosťou, ktorá sa im už od útleho veku prezentuje ako životný štýl. Boh stvoril muža a ženu ako základný pilier každej spoločnosti a kto tvrdí opak popiera samotného Boha a ak je neveriaci tak prírodu Dnes keď sa mnohí klaňajú zlatému teľaťu a svet je v opäť v ohrození vojnami a chudobou by malo byť našou kresťanskou povinnosťou pripomínať slová pápeža Pavla VI. z encykliky POPULORUM PROGRESSIO O ROZVOJI NÁRODOV z 26. 3. 1967 Ak niekto má pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láskavosť? Zem je daná všetkým, a nie iba boháčom. To znamená, že súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobmedzené právo. Nik nie je oprávnený vyhradiť si pre svoj výlučný úžitok to, čo presahuje jeho potreby, keď ostatným chýba nevyhnutné. Slovom, podľa tradičného učenia cirkevných otcov a veľkých teológov vlastnícke právo sa nikdy nemá uplatňovať na úkor spoločného dobra. Ak sa stane, že vznikne spor medzi nadobudnutým súkromným právom a základnými požiadavkami pospolitosti, je povinnosťou verejných vrchností usilovať sa ho rozriešiť za aktívnej účasti jednotlivcov a spoločenských skupín. Použitie zisku Verejné blaho teda niekedy vyžaduje vyvlastnenie, ak vzhľadom na svoju rozsiahlosť, na slabé alebo nijaké zužitkovanie, na biedu, ktorá z toho vyplýva obyvateľstvu, na značné škody spôsobené záujmom krajiny určité majetky sú na prekážku kolektívnej prosperity. Koncil toto jednoznačne potvrdil a nie menej jasne pripomenul, že disponovateľný zisk nie je ponechaný na úplnú ľubovôľu jednotlivcov a že sebecké špekulácie sa musia vylúčiť. Nebolo by teda prípustné, aby občania, ktorí majú hojné príjmy plynúce z národných zdrojov a národnej aktivity, prenášali značnú časť z nich jedine vo svoj prospech do cudziny bez ohľadu na očividnú škodu, ktorú tým spôsobujú svojej vlasti. Ak nemá súčasná spoločnosť skončiť ako komunistické režimy malo by byť poslaním členov reholí kráčať v stopách mučeníkov viery z 50 tých rokov a čeliť novodobým hrozbám hlásaním božej pravdy. Ich odvaha a silná viera prekonať všetky príkoria nech je pre nás príkladom. O polnoci z 13. na 14. apríla 1950 sa začala Akcia K.Akcia K bol krycí názov pre násilnú likvidáciu mužských rehoľných rádov v roku 1950 v Československu vtedajším komunistickým režimom. Svojou brutalitou sa do histórie zapísala pod názvom barbarská noc.O likvidácii kláštorov uvažovali komunisti už od nástupu k moci v roku 1948. Akciu K schválilo predsedníctvo Komunistickej strany Československa vo februári 1950. Akcia mala prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života a mala oslabiť ich vplyv na ľudí. Bolo rozhodnuté, že sa zasiahne „naraz, počas jednej noci formou dobre pripraveného úderu, ktorý by postavil našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec“. Akcii predchádzal politický proces s desiatimi predstavenými reholí, ktorí boli obžalovaní z protištátnej činnosti a nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu, ukrývania nepriateľských agentov a výroby letákov. Prípravné práce akcie boli koordinované s popredným činiteľom KSS Gustávom Husákom. Presne o polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti všetky mužské kláštory v celom Československu. Rehoľníkov už nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a takzvaných najreakčnejších sústredili v „kárnom kláštore“ v Pezinku, ostatných do štyroch ďalších kláštorov v Hronskom Beňadiku, v Šaštíne, Jasove a v Podolínci. Akciu K sprevádzalo násilie, ale aj ničenie a rozkrádanie vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku a obradných predmetov. O osude vyprázdnených kláštorov následne rozhodovala komisia pri Zbore povereníkov na čele s Karolom Bacílkom. Kláštory dostali k dispozícií okresné a miestne národné výbory, nasťahovala sa do nich administratíva, detské domovy, telovýchovné spolky, kasárne. V rámci akcie K a v ďalších akciách proti mužským reholiam (akcia K1 a K2) bolo celkovo na Slovensku internovaných 1180 rehoľníkov žijúcich v 76 kláštoroch z 15 reholí. Po akcii K nasledoval podobný zásah proti ženským rádom - akcia R. Zásah proti reholiam bol protiprávny. Neexistoval nijaký oficiálny doklad o ich rozpustení. Za vzorné vykonanie akcie K slovenskí eštébáci dostali zo skonfiškovaných peňazí na odmeny 800-tisíc Kčs. Jedným z mnohých osôb postihnutých akciou K bol Ján Korec, ktorý sa neskôr stal jednou z najznámejších osôb v tajnej cirkvi na Slovensku. Komunistickému režimu sa síce akciou K podarilo za jedinú noc zlikvidovať všetky mužské kláštory v republike, nepodarilo sa im však zlikvidovať rády ako také. Naviac, čoraz viac sa v podmienkach komunistického útlaku začala vzmáhať tajná cirkev, na ktorú režim nemal dosah a nemohol ju ovplyvňovať tak, ako sa snažil ovplyvňovať oficiálne cirkevné štruktúry. Hlavný cieľ ktorý režim sledoval svojou cirkevnou politikou, totálna ateizácia spoločnosti, sa ani po 40 rokoch komunistickej nadvlády na Slovensku nepodarilo dosiahnuť.
|
|
|