Ústav pamäti národa svojou pasivitou poškodil slovenských daňových poplatníkov a nepriamo sa stotožnil s podporou nacionalizmu a relativizovaním obdobia klérofašistického režimu v r. 1939-1945

Dôvodné podozrenie zo spáchania  trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, resp. zneužívania právomoci verejného činiteľa  potvrdzuje dohoda Martina Lacka s vtedajším  vedením ÚPN, kedy bol predsedom odborov ÚPN Jerguš Sivoš, ktorý je v súčasnosti  predsedom Správnej rady ÚPN o čom informoval verejnosť  internetový portál www.aktuality.sk v článku z názvom Historik kotlebovcov dostane tisíce eur od ÚPN  zo 17. mája 2018, teda v čase kedy ešte Okresný súd nerozhodol o žalobe Martina Lacka. 
Paradoxne sa z dohody s Martinom Lackom a Jánom Bobákom, v neprospech ÚPN, usvedčil samotný Jerguš Sivoš, ktorý ako vtedajší hovorca ÚPN uviedol citujeme:
  „ÚPN obom vyplatí odstupné v zmysle Zákonníka práce a pracovnej zmluvy, ktoré im pôvodne nebolo vyplatené,“ potvrdil hovorca ústavu Jerguš Sivoš. Obaja tak dostanú šesťmesačný plat. „Sumu nebudeme zverejňovať. V každom prípade, ani jeden z nich nedostane navyše nijaké finančné prostriedky a ÚPN nemusí platiť ani úroky z omeškania,“ dodal Sivoš. Ide o dohodu, na ktorej sa všetky strany dohodli počas súdneho sporu. Lacko aj Bobák vedú s ústavom – každý za seba – aj druhý súd. V týchto konaniach ide o neplatnosť výpovede. Martin Lacko prirovnal výpoveď, ktorú mu dal vtedajší šéf ústavu Ondrej Krajňák, k totalitným praktikám a existenčným trestaniam nepohodlných intelektuálov za ich názory.
Podľa optiky vtedajšieho hovorcu ÚPN Jerguša Sivoša by zrejme mal byť aj súdny proces s Mariánom Magátom, autorom publikácie „Židokracia“, pre šírenie extrémizmu a sympatie k nacizmu a bagatelizovanie jeho zločinov, označený ako totalitné praktiky a existenčné trestanie nepohodlných ideálov za ich názory.   

          Dohoda o vyplatení odstupného  je preukázateľne nezákonná  pretože,  nárok na odstupné  podľa § 76 vznikne iba v tom prípade, ak bol pracovný pomer ukončený z dôvodov uvedených v ustanovení § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b)  zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Ak sa pracovný pomer ukončoval z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) tento dôvod musí byť v dohode uvedený. Okamžité skončenie pracovného pomeru  s Martinom  Lackom a Jánom Bobákom však bolo podľa ustanovenia § 63 ods. písm. e), teda dôvody pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
https://ficek.sk/vyplatenie-odstupneho-zamestnavatelom-po-skonceni-pracovneho-pomeru-17090

ÚPN ako žalovaný v pracovnom spore s Martinom Lackom vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 16Cpr/14/2016  zámerne zatajil  existenciu dohody o vyplatení odstupného zo začiatku roka 2018, čím pred súdom zatajil dôležité skutočnosti pre konečné rozhodnutie súdu, ktorým bol rozsudok zo dňa 25. 7. 2019.  Rovnako  ich zatajil aj vo veci odvolania pred Krajským súdom Bratislava, ktorý rozsudok potvrdil 29. 4. 2021.

 Uvedené skutočnosti  nepochybne dokazujú spoluúčasť  Martina Lacka a Jerguša Sivoša, toho času predsedu odborov ÚPN, na nezákonnej dohode o vyplatení odstupného v roku 2018 ešte pred konečným rozhodnutím súdov.  Dohoda o mimosúdnom urovnaní s náhradou mzdy za tri roky s 5 %- ným úrokom  z decembra 2022 je  už len pokračovaním  porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, čím bola spôsobená značná finančná škoda verejnej inštitúcii, financovanej štátom.   Vzájomnú dohodu  oboch menovaných potvrdzuje skutočnosť, že Martin Lacko mal po nadobudnutí právoplatnosti tzv. medzitýmneho rozsudku v roku 2021, ktorým súd určil, že výpoveď je neplatná, de jure už v roku 2021 pracovať opäť v ÚPN, čo sa však nestalo, pretože mu bolo vyplatené 6 mesačné odstupné.  Je preto evidentné, že mu nikdy  nešlo o zamestnanie v ÚPN ale len o peniaze.
V rozpore s tým Martin Lacko pritom ako potvrdzuje odôvodnenie rozsudku  OS Bratislava III v bode č. 1 sa domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer naďalej trvá na preukázanie čoho  súdu predložil  oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnaní zo dňa 29. 8. 2016.

Pokiaľ prvostupňový súd v rozsudku uvádza, že o trvaní pracovného pomeru bude rozhodovať v konečnom rozsudku, je to zmätočné a v zjavne rozpore so zákonom. Povinnosťou ÚPN malo byť preto podanie dovolania na Najvyšší súd SR.

Hoci mimosúdnu dohodu, ktorou slovenskí daňoví poplatníci prišli o  40 000 eur  podpísal predseda Správnej radu Jerguš Sivoš, podľa novely z roky 2017 zodpovednosť nesie celá správna radu ÚPN, keďže po vyhratom spore s Andrejom Banišom už predseda Správnej rady nemá kompetenciu  pre právne úkony v súdnych sporoch.

Keďže päť členov správnej rady volí NR SR a po dvoch vláda a prezident, dvoch členov dozornej rady volí NR SR a jedného menuje minister spravodlivosti, naše združenie  sa obráti na uvedené inštitúcie s podnetom na vykonanie auditu v ÚPN a prešetrenie, či ÚPN postupoval v súlade so zákonom č. 553 /2002 Z.z o pamäti národa na ktorom sa uzniesla NR SR berúc na vedomie
- veľké množstvo obetí, strát a škôd, ktoré utrpel slovenský národ a príslušníci národností žijúci na Slovensku v rokoch druhej svetovej vojny a po jej ukončení,
- vlastenecké tradície boja slovenského národa s okupantmi, fašizmom a komunizmom, činy občanov, ktoré konali v záujme slobodného a demokratického Slovenska a na obranu slobody a ľudskej dôstojnosti,

Vzhľadom na viaceré prehraté súdne spory proti ÚPN vo veci žalôb s vysokými finančnými náhradami, ktoré podali osoby vedené v registroch ŠtB ako vedomí spolupracovníci, je vo verejnom záujme potrebné vyčísliť ich výšku, vrátane pracovných sporov v ktorých bola vyplatená náhrada mzdy tak, ako v spore s bývalým zamestnancom ÚPN Marinom Lackom.

Paradoxne Krajský súd v Bratislave potvrdením rozsudku prvostupňového súdu, v čase kedy bol predseda ĽS NS a vtedajší poslanec NR SR Marian Kotleba, ktorého Martin Lacko ako zamestnanec ÚPN otvorene podporoval, obžalovaný za extrémistický trestný čin, vytvoril precedens vedúci k motivácii sympatizantov a podporovateľov extrémistických politických strán a šíriteľov šíriteľov dezinformácií.
Potvrdzuje to aj nedávna Správa policajného zboru o dezinformáciách za rok 2022 o ktorej informoval Rádiožurnál dňa 10.2.2023, v ktorej sa uvádza:
Situácia na Slovensku v oblasti dezinformácii je od roku 2020 kritická a bude sa zhoršovať, konštatuje sa v správe policajného zboru o dezinformáciách za minulý rok. Primárni importéri dezinformácii, influenceri a politicky exponované osoby budú podľa správy pokračovať vo vytváraní informačného chaosu a udržiavaní trvalého pocitu neistoty, nespokojnosti a agresie. Motiváciou im budú limitované možnosti ich trestnoprávnej zodpovednosti zo strany orgánov presadzujúcich právo.

           V každom demokratickom štáte, ktorý je členom EÚ by bolo neprípustné, aby bol zamestnancom inštitúcie, ktorá má byť garantom  seriózneho výskumu zločinov totalitných režimov  človek, ktorý aktívne podporuje politickú strany relativizujúcu zločiny  totalitnému režimu, ktorý má na svedomí 60 000 občanov židovskej národnosti a označujúcu protifašistický odboj a SNP za protištátne sprisahanie a zločin proti základným záujmom Slovákov.

            Ako v roku 2016 informovali viaceré média historik Martin Lacko dostal okamžitú výpoveď 25. augusta 2016, pre svoje aktivity spojené s relativizovaním a netajeným sympatiám  k fašistickému Slovenskému štátu,  politickej podpore  ĽS NS Mariána Kotlebu a vyjadreniam na adresu vedenia Ústavu  o údajnom rozvrate, ktorý mal spôsobiť vtedajší predseda Ondrej Krajňák, čo bolo dôvodom     hrubého porušenia pracovnej disciplíny.

Problém s pôsobením  Martina Lacka v ÚPN mali aj obete totalitných režimov a holokaustu, ktoré  odmietli spolupracovať s ÚPN práve pre to, že v nej pracoval obhajca totalitného režimu.

Martin Lacko pravidelne podporoval krajnú pravicu  kde bol oslovovaný na viacerých  webových stránkach  vďaka jeho názorom na Slovenské národné povstanie. Podľa neho išlo o protištátne sprisahanie a zločin proti základným záujmom Slovákov. Jeho mediálne výstupy preverovala v minulosti aj polícia.  Ostatní historici jeho prácu kritizovali s tým, že neprináša nový pohľad na udalosti, ale iba účelovo prekrúca fakty. Publikuje aj v časopise Svedectvo občianskeho združenia PV ZPKO, ktoré ako jediné z troch občianskych združení zastupujúcich politických väzňov  nikdy nepodporilo činnosť Ondreja Krajňáka a členom redakčnej rady je bývalý predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský, ktorý bol kritikom Ondreja Krajňáka.
V súvislosti s Lackovým súdnym sporom vo februárovom Svedectve uverejnili článok s názvom „ÚPN pred šiestimi rokmi zničil pluralitu bádania- Čistky v mene liberalizmu , v ktorom autor uvádza, že sme svedkami nástupu totality .

Lacko sa netajil svojimi sympatiami k Marianovi Kotlebovi a jeho Ľudovej strane Naše Slovensko. Chcel, aby mu novinári dali väčšiu možnosť prezentovať sa. Citujeme z jeho výzvy 
„Vyzývame na otvorenie mediálneho priestoru pre všetky názorové skupiny, predovšetkým na možnosť mediálnej obhajoby svojej politiky Mariánovi Kotlebovi“.  
Podpísal sa aj pod výzvu, v ktorej sa uvádzalo „Marian Kotleba ako jediný politik ukázal pri obrane slovenských záujmov svoj nezlomný a principiálny postoj“. Po prepustení z ÚPN pracoval  ako asistent poslankyne ĽS NS Natálie Grausovej.

Uzatvorenie mimosúdnej dohody súčasným predsedom správnej rady Sivošom považujeme  za ďalšie porušenie zákona o pamäti národa a zlyhanie štátnej inštitúcie, platenej z daní slovenských občanov, ktorej poslaním by malo byť skúmanie zločinov nacizmu a komunizmu a nie ich relativizovanie.

ÚPN okrem toho, že je nesie zodpovednosť za pasivitu vo veci žaloby Martina Lacka, na úkor daňových poplatníkov, ale svojím postupom sa nepriamo stotožnil aj s názormi  Martina Lacka.

 ÚPN až do nástupu Ondreja Krajňáka do vedenia  svojou pasivitou spôsobil,  že bývalí spolupracovníci ŠtB si z podávania žalôb proti ÚPN urobili výnosný zárobkový podnik. Tieto praktiky skončili bezprecedentným nálezom ÚS SR v spore s Andrejom Babišom zásluhou Ondreja Krajňáka, ktorý dôsledne postupoval v súlade s poslaním ÚPN, čo mu jeho neprajníci vrátane Martina Lacka nemohli odpustiť. Paradoxne sa Ondrej Krajňák dočkal len osočovania z rozvratu ÚPN a hanebnej novely zákona, ktorá oklieštila kompetencie predsedu správnej rady kvôli čomu  na protest odstúpil z funkcie.

Vyslovujeme závažné znepokojenie aj nad flagrantným porušovaním zákona o pamäti národa, k čomu dlhodobo dochádza relativizovaním zločinov fašizmu a komunizmu.  ÚPN na jednej strane predstiera len  formálne odsudzovanie týchto zločinov, ale v skutočnosti v realite tieto zločiny bagatelizuje a robí publicitu ich páchateľom tak, ako v prípade medzinárodnej vedeckej konferencie „Gustáv Husák a jeho doba“, spojenej s prezentáciou rovnomennej publikácie Branislava Kinčoka. Je pritom zachovaná správa z júla 1944 pripravená Husákom a určená na rokovanie v Moskve, v ktorej odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu:  Uvádza sa v nej, že keby bola daná možnosť hlasovaním rozhodnúť, kde chcú Slováci štátoprávne patriť, aspoň 70 percent by hlasovalo  za pripojenie k ZSSR.

Aj vďaka týmto aktivitám ÚPN sa Gustáv Husák ako normalizátor po okupácii Československa 21. augusta 1968 dostal medzi nominantov  ankety  usporiadanej Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS) Najväčší Slovák, ktorá prebehla medzi októbrom 2018 a májom 2019.

ÚPN   nevydal žiadne stanovisko k nepravdivým tvrdeniam kandidáta na prezidenta Českej republiky Andreja Babiša, ktorý pred voľbami pre média tvrdil, že nikdy nespolupracoval s ŠtB. Českí novinári sa aj z tohto dôvodu nepožiadali o vyjadrenie predsedu Správnej rady ÚPN Sivoša ale obrátili sa na bývalého predsedu Krajňáka.
https://denikn.cz/1056357/babis-byl-agentem-stb-a-je-tak-stale-veden-bylo-to-moralni-selhani-rika-byvaly-sef-slovenske-pameti-naroda/?utm_source=www.seznam.cz&utm_medium=sekce-z-internetu

ÚPN v čase kedy bol predsedom Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák tlačovou konferenciou dňa 14. septembra 2016 zverejnil a na svojom webovom portáli verejnosti sprístupnil databázu a niekoľkoročný projekt pod názvom „Odsúdení podľa §109 a nositelia súdnych perzekúcií v rokoch 1977 – 1989". Spracovaný prehľad súdených podľa §109 Trestného zákona (nedovolené opustenie republiky) a nositeľov súdnych perzekúcií v rokoch 1977 – 1989 dokumentuje a sprístupňuje základné údaje perzekvovaných osôb, mená vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov, prípadne aj znalcov, rozsudky a výšku a charakter trestu.  
V súčasnosti je však už webová stránka ÚPN https://www.upn.gov.sk/trestne-stihanie-109/ zmenená a na  webovej stránke ÚPN je pre verejnosť problematické  túto  databázu nájsť. Je to možné  len cez vyhľadávanie.