Vydaním zbierky básni kniežaťa Ing. Juraja Radziwilla - Anoškina Melancholické fragmenty si Svetové združenie bývalých politických väzňov uctilo pamiatku na nebohého člena výboru združenia, ktorý nás náhle opustil 29. apríla 2016 vo veku 85 rokov. Osud mu nedoprial dožiť sa zjednotenia Konfederácie politických väzňov, Zväzu protikomunistického odboja a Svetového združenia bývalých politických väzňov ), o čo sa roky zasadzoval.

---

Juraj Radziwill-Anoškin
Melancholické fragmenty

PREDHOVOR

Začiatky autorovej tvorby  je treba hľadať v období našej neslobody v rokoch 1950 -  60, kedy útlak komunistického režimu u nás mal tie najsurovejšie formy prejavu. Sám autor ich zažil s dvojnásobnou intenzitou:  Jednak bol predstaviteľom vysokej aristokracie, ktorú vládnuci režim mal  za cieľ zničiť psychicky aj fyzicky, a jednak ako študent - vysokoškolák   prejavoval ostentatívne neochotu podriadiť sa vládnucej ideológii, čo veľmi podrývalo ideologickú morálku tých, ktorí sa s ním kontaktovali. Výsledkom bolo, že sa i so svojou sestrou Kňažnou Eugéniou ocitli  v r. 1953 na niekoľko rokov v komunistických likvidačných väzenských táboroch, autor na Jáchymovsku, Kňažná Eugénia sa po rôznych väzniciach  nakoniec ocitla v Želiezovciach.

V jáchymovských koncentrákoch sa v tej dobe nachádzala skutočná elita slovenského a českého národa. Koncentráky boli preplnené profesormi, vedcami, inžiniermi, kňazmi, umelcami, boli tam špičkoví športovci, čelní politici, spisovatelia, novinári i mnoho bežných predstaviteľov inteligencie. Ale aby  to nebolo také jednoduché, primiešala medzi nich strana a vláda i zločincov, kriminálnikov, vrahov  a podobných. Tento odpad spoločnosti. mal  u bacharov - eštebákov privilegované postavenie, no skupina politických väzňov si napriek tomu dokázala udržať svoju jednotnosť a kriminálnikov za cenu ťažkých obetí izolovala.

Také bolo prostredie, plné surovostí, hrôzy, ponižovania a bezohľadnosti. Je  takmer neuveriteľné, že práve tu sa rodili inšpirácie  krásy a nežností, prekryté jemnou melanchóliou, ktoré by v iných podmienkach možno ani neožili. A u mnohých tieto inšpirácie vytvorili trvalú základňu  pre ich  citový i umelecký život aj po ich návrate do normálneho života. Tak  tomu bolo aj u autora  "Melancholických fragmentov" ktoré  túto precítenú melanchóliu predkladajú prvý krát širokej čitateľskej verejnosti.

Hlboké prežívanie zdánlivo jednotvárnych dní v izolovanej realite politického väzňa je tu podané jemnou, impresionisticky ladenou formou vyjadrenia prchavých dojmov a prežívaní. Dominantným je však obsah. Táto symbióza formy a obsahu vychádza z filozofie myslenia autora,  vyjadrenej v prapodivnom slove "exploatacionalizmus", ktoré v praxi hovorí, že človek by sa mal snažiť naplno prežiť - exploatovať - každú chvíľku svojho života a nečleniť dojmy a prežitky na menej alebo viacej dôležité. V každom okamihu života uvedomovať si jeho bohatosť, krásu a nesmiernu hĺbku. Výsledkom je veľkorysosť a šľachetnosť.

Autorova poézia i básnická próza je písaná dvojjazyčne. Vyplýva to z toho, že veľká časť jeho najintenzívnejšieho emocionálneho života sa odohrávala v českých zemiach. Preto český i slovenský jazyk sú mu  rovnako blízke.

              .