PORAZENÁ EURÓPA A VÍŤAZNÝ IZRAEL

Školské učebnice, historiografia, beletria i väčšina hranej ba aj dokumentárnej filmovej tvorby, predstavujú vojnu ako hrdinskú epopeju víťazov nad porazeným nepriateľom. Glorifikácia zabíjania a ničenia má pátos legendy o boji dobra so zlom. List jednej naivnej anglickej dievčinky svojmu milému v zákopoch 1. svetovej vojny, sa končí takto: „Ty môj malý hrdina, posielam ti koláčiky a najnovšiu kuchársku knihu...“  Ako zaznamenala dobová tlač, vojačik vraj zalomil rukami a povedal: „Bože, ona si myslí, že sme tu na pikniku!“ Vzápätí delostrelecký granát ukončil túto bezvýznamnú vojnovú epizódu, ktorú si našťastie všimol vojnový reportér...
            Z druhej svetovej vojny sa zachovala podobná alibistická historka: Stalin vraj odpovedal Hitlerovi, že nikdy nevymení vojaka  za generála! Pritom malo ísť o jeho vlastného syna  zajatého Nemcami, výmenou za generála-poľného maršála Paulusa.
            Ale našťastie tu bol realistický Albert Einstein: „Neviem, akými zbraňami sa bude viesť tretia svetová vojna, ale viem určite, že tá štvrtá sa bude musieť vybojovať kyjakmi...“

            Vojny boli, sú a bohužiaľ aj budú. Odkedy sa ľudoop stal neandertálcom, preniesol svoju genetickú výbavu zachovania rodu prostredníctvom sily do kultivovanejších vzťahov. Od primitívnych výbojov, ktoré sa už neviedli len kvôli zachovaniu rodu, ale najmä kvôli lúpeži, ktorá uľachčovala prežitie, prešiel k priamemu genocídnemu drancovaniu planéty, čo je v celom šírom vesmíre okrem čiernej diery, jediným „živým“ prejavom negácie vlastnej negácie. Či to bude pre súčasného homo sapiens aj posledný vesmírny experiment nevedno. Ale vzhľadom na jeho „rádioaktívnu“ genetickú výbavu, ktorá nepočíta s dlhodobým evolučným prerodom, ale skôr s dajakou rýchlou genetickou mutáciou, možno sa domnievať, že keď sa nevyhubíme sami, urobí to za nás mutant.

            Druhá svetová vojna bola konfrontáciou koloniálneho imperializmu a vojnového komunizmu s nacionálnym primitivizmom. Jej zradný, zákerný a pomstichtivý charakter sa nezaprel ani tesne pred jej skončením, keď už vraždenie nemalo význam. Asi 15 tisíc Vlasovovcov, prevažne donských kozákov a krymských Tatárov, ktorí v závere vojny bojovali na strane Britov proti Nemcom a ktorí často preukazovali väčšie bojové hrdinstvo ako samotní Angličania, skončilo vďaka Churchillovi v rukách katov z NKVD. Medzi obetovanými vojakmi boli celé rodiny s deťmi. Generál Montgomery po konzultácii s Churchillom, vydal pár dní po skončení vojny rozkaz, aby všetkých „Rusov“ odzbrojili a vydali Stalinovi. Aby nedošlo k panike, túto nevídanú vojenskú zradu na svojich spojencoch kamuflovali ako prevelenie do zajateckého tábora. Na jednom z mostov v Spojencami obsadenom Rakúsku, z ktorého nebolo úniku inak ako skokom do priepasti, kozákov vohnali do náruče smrti. Keď títo pochopili, že Angličania ich podrazili, volili radšej skok z mosta do rokliny. Pre tých, čo váhali bola odpoveďou z druhej strany mosta paľba číhajúceho komanda NKVD a od chrbta streľba Angličanov! Spoločnými silami povraždili neozbrojených a bez rozpakov aj deti! Vojnový zločin ako z čítanky...

            Takéto vojnové zločiny Spojencov o ktorých sa povinne mlčí zabezpečovala aj operácia Keel Haul, ktorá po skončení vojny ospravedlnila deportáciu státisícov ruských a východoeurópskych antikomunistov do ZSSR, kde ich čakala istá smrť v GULAG-u a masové popravy. Prezradenie operácie vyvolalo vlnu masových samovrážd celých skupín nútených repatriantov. Ďalším vojnovým zločinom Spojencov bol tzv. Morgenthauov plán, ktorý prisudzoval každému Nemcovi v prvom roku povojnovej spojeneckej okupácie menšiu porciu potravín, než bola tá, ktorú dostávali väzni v nacistických koncentračných táboroch! To prinútilo nemecké matky v masovom meradle k prostitúcii, aby vôbec uživili svoje deti. Umelo vyvolaný hlad však aj tak pripravil o život státisíce civilistov porazeného národa. Tzv. odsun Sudetských Nemcov z Československa v štýle divokého Západu bol len kvapkou v mori zločinov víťazných mocností nad porazeným nepriateľom. (David Duke: Moje prebudenie).

            Anglo-americké bombardovanie Drážďan necelé tri mesiace pred koncom vojny, ktoré boli v tom čase mestom civilných utečencov pred Červenou armádou z celej východnej Európy je podnes hanbou „demokratického“ sveta. Niekoľkodňové kobercové bombardovanie nechráneného mesta špeciálnymi zápalnými bombami, aby vznikli čo najväčšie škody, urobilo z troch štvrtín Drážďan jednoliate horiace peklo, v ktorom sa ľudia smažili zaživa! Ak už toto nebolo inferno, či holokaust (z gréčtiny „ničenie ohňom“), potom čo? Aby fakticky porazenú fašistickú Os úplne dorazili,  Američania si vyskúšali dve atómove bomby nad Japonskom. Hirošima i Nagasaki, boli podobne ako Drážďany mestami, ktoré nemali nijaký vojenský význam a Nagasaki bolo navyše ešte aj centrom katolicizmu v budhistickom  cisárstve. Mestá v čase holokaustu nemali  žiadnu protilietadlovú obranu! Čo to dokazuje? Že vojenskí plánovači pripravia útok najmä vtedy, ak sú si istí svojou vojenskou prevahou a vedia, že zaútočia proti slabšiemu, či bezbrannému! Agresor je vždy zbabelec. Nie je to žiadny olympijský športovec hrajúci fair play.            

Osobitnou kapitolou v tejto vzájomnej devastácii všetkých morálnych aj civilizačných hodnôt bolo ustanovenie súdu víťazov nad porazenými s prvkami lynču kolonizátorov Ameriky. Tzv. Norimbergský tribunál nad nacistickými vojnovými zločincami sa na dlhé desaťročia stal precedensom pre bezzásadové použitie justície na krytie kriminálnych zločinov armády a režimu v komunistickom bloku i za železnou oponou. Inšpirácia Norimbergom bola zjavná aj pri vzniku Haagského Medzinárodného súdneho tribunálu pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Vojnové barbarstvo nových pánov sveta sa halí do vznešenej právnickej terminológie, výsledkom čoho je dnes fakt, že ten istý zločin je niekde hrdinským činom a inde zámienkou na okupáciu krajiny. Prvú vážnu výhradu voči Norimbergskému súdnemu tribunálu si dovolil verejne vysloviť človek, od ktorého by to nik nečakal – prezident USA  J.F. Kennedy vo svojej Pulitzerovou cenou ocenej knihe Profiles in courage. Jeho podnes nevyjasnená vražda vyšetrovaná metódou „Norimbergu“ tak dostáva novú dimenziu!

            Druhá svetová vojna bola tak ako každá dovtedajšia a každá následná vojna, predovšetkým vojna lúpežná. Tí, čo sa cítili silnejší, prepadli tých, o ktorých si mysleli, že sú slabší. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že vojna nemá etický rozmer – je to len prepadnutie slabšieho! Agresor si rozhodne netrúfne na rovnako silného a už vôbec nie na silnejšieho. AJ PRETO MÁ PARITA V MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOCH ZMYSEL, LEBO UDRŽIAVA POTENCIÁLNYCH LUPIČOV NA UZDE!
            Oslabenie Ruska za Jelcina, ktorý si za najbližších poradcov vybral  agentov CIA a do Výboru národnej bezpečnosti dosadil dokonca židovského mafiána Berezovského, ktorého v Rusku stíhajú za rôzne zločiny, ale najmä za objednávku vraždy novinárky Politkovskej je eklatantným dôkazom empirickej skúsenosti, že s národnou bezpečnosťou nehodno hazardovať! Zopakoval sa tu stalinský syndróm neodôvodnenej dôverčivosti voči svojmu tradičnému nepriateľovi Nemecku. Ale aj antagonizmus USA a Ruska je historický. Povedané nadsádzkou: nemožno očakávať od ruského mužíka, aby sa za 24 hodín presťahoval zo zemljanky do mrakodrapu! A tomu treba v záujme vlastného prežitia podriadiť politiku. Tým skôr, ak ide o garanta bezpečnosti minimálne polovice sveta!

            Oslobodzovacia misia Červenej armády je dostatočne faktograficky aj umelecky zdokumentovaná a jasne poukazuje na sovietizáciu Európy, ktorá už krátko po vojne vyústila do totálnej stalinizácie porobených národov. Boľševici zaplnili po vojne GULAG dvadsiatimi miliónmi vojnových zajatcov i násilne odvlečených NKVD z „oslobodených“ štátov Európy a založili novú totalitnú ríšu, ktorá sa rozpriestierala na celej šestine sveta! Taký obrovský „superštát“, plne odkázaný na Moskvu už nikdy v dejinách nebol prekonaný. Dokonca ani súčasná EÚ spolu s USA a Kanadou by mu nemohla geograficky ani vojensky konkurovať!            Oslobodzovacia  misia USA mala podobný efekt. Američania síce oktrojovali svoj politický model do novej denacifikovanej západnej Európy a tiež Latinskej Ameriky, ale americká demokracia príliš pripomínala tú britskú–koloniálnu. Napriek masívnej hospodárskej pomoci prostredníctvom Marshalovho plánu, bolo novým politickým zorničkám čoraz viac zrejmé, že Američanom nejde len o obnovu vojnou zničenej Európy, ale aj o jej ovládnutie. Spojenectvo porazených s víťazmi vojny po Churchillovom studenovojnovom prejave vo Fultone prinieslo nové vojenské bloky NATO,  ANZUS, Varšavskú zmluvu. A nad týmto relatívnym mierom bdeli atómové aj vodíkové bomby veľmocí...

            Kým Rusi budovali Berlínsky múr a svetové komunistické impérium, Američania začali upevňovať demokraciu s obdivovateľmi nacistov: Frankom v Španielsku, Salazarom v Portugalsku, Stroessnerom v Paraguaji, Somozom v Nikaragui, Suhartom v Indonézii, Idi Aminom v Ugande, Ferdinandom Marcosom na Filipínach, Rézom Páhlavím v Iráne... Ale zásadný geopolitický mat pre seba urobili veľmoci,  keď na území Palestíny spečatili už krátko po vojne rasistický štát Izrael – jediný štát sveta, ktorý podnes nemá demokratickú ústavu, napriek tomu, že sa prezentuje ako demokratický a ktorý nemá medzinárodne uznané hranice – čím má svetovým spoločenstvom neoficiálne dovolenú expanziu do cudzích území!
Od tejto chvíle píše dejiny sveta (a USA zvlášť) tento geografický trpaslík, ale vplyvom aj nukleárnou výzbrojou gigant, ktorý beztrestne a tým aj bezočivo porušuje všetky rezolúcie OSN a ktorý nikdy nepripustil inšpektorov na jadrovú energetiku do svojich laboratórií!!! Izrael ovládol všetko strategické v súčasnom svete. Sú to predovšetkým médiá s dosahom na celosvetovú populáciu, finančné inštitúcie celosvetového významu a veľmi úspešný lobbing v jednotlivých národných vládach a parlamentoch v prospech židovského štátu. V trestnom kódexe každého suverénneho štátu je táto skutočnosť charakterizovaná ako trestný čin vlastizrady! Do mozaiky vplyvu ešte navyše vstupuje nekritizovateľný kult holokaustu, ktorého sa dopustili nacisti voči židom, hoci táto genocída bola už tisickrát prekonaná novodobými barbarmi, vrátane tých Izraelských. (Viď najnovšiu správu býv. prezidenta USA J. Cartera)... www.Aktuálne.sk

Ako hlboko klesla od druhej svetovej vojny európska hrdosť vidieť na príkladoch najmä britského, francúzskeho a nemeckého kapitulacionizmu pred požiadavkami Izraela.             Ministerstvo školstva SRN vyšlo napríklad židovskej komunite tak ďaleko v ústrety, že dokonca nariadilo povinné štúdium nacistickej éry formou kresleného komiksu, podľa vzoru  bezbožného, dekadentného Holandska, ktoré už dávno prekročilo únosnú mieru v obrátení Pavla na Šavla.  Cieľom takejto komiksovej „výučby“ je, aby sa už aj deti v najútlejšom veku „oboznámili“ s kultom holokaustu! Alebo ešte presnejšie, aby Nemci odznova prežívali svoju nacistickú minulosť, bez ohľadu na fakt, že súčasná generácia s tým  nemá nič spoločné. Je to primitívne psychologické vydieranie, na konci ktorého sú nové požiadavky sionistov na reparácie! Ale stále to nestačí. Nemci musia generačne doživotne platiť: 13. novembra minulého roku vypravili mecenáši kultu holokaustu špeciálny vlak holokaustu, ktorý má v deň kapitulácie Tretej ríše 8. mája doraziť do Oswienčimu!
Vo Veľkej Británii schválili zas vládny dokument, podľa ktorého sa niekoľkým najlepším žiakom od siedmej triedy základnej školy bude daňový poplatník skladať na exkurziu do Oswienčimu - za účelom štúdia holokaustu! Keby ste sa opýtali, prečo neorganizujú exurzie na miesta britského kolonializmu – do Indie, Južnej Afriky, (ktorú odsudzovali kvôli aparthaidu, ale izraelský aparthaid im neprekážal), alebo aj celkom blízko – do Severného Írska, teda všade tam, kde kráľovská okupačná armáda likvidovala národnooslobodzovacie hnutia v štýle holokaustu, zrejme by vás okamžite označili za extrémistu, teroristu, či ultranacionalistu, ako pred tohtoročnými prezidentskými voľbami v Srbsku opečiatkovali „nezávislé“ médiá legitímneho politického predstaviteľa  Tomislava Nikoliča.

            A čo Slovensko? Tiež mu chýba osveta o nacistickom holokauste, alebo si vystačí s tým komunistickým? Tlak Židovskej náboženskej obce je zjavný. Minister školstva SR vraj tiež počíta s exkurziou našich žiakov do Oswienčimu. Mám návrh: a čo tak urobiť každoročnú pietnu exurziu na Ďáblický cintorín v Prahe, kde sú pochované v spoločných hroboch desiatky českých i slovenských politických väzňov, ale aj celkom nevinné obete komunistického teroru, vrátane detí,  ktoré sa väzneným ženám narodili v lágri?! Deti, z ktorých sa nikdy nestali ani len žiaci!!! A najlepšie by bolo, keby tam zobral svoje vnúčence, určite by im to pridalo na psychike a dedkovi na dôveryhodnosti...   http://www.beo.sk/34-t/482-sns

            Akoby toho holokaustu nebolo v dnešnom svete viac než dosť, prizeráme sa bez vzrušenia, na pozadí neskutočného konzumného plytvania, na smrť takmer 50 miliónov ľudí, čo každý rok umrú len od hladu! Ale o tom niet v učebniciach ani zmienky. Riadený holokaust sa deje už za prispenia súčasných „demokratických“ vlád novej zjednotenej Európy a USA. Mocenské špičky prepojené na sionistov sa už ani netaja, že najbližší boj, ktorý chcú rozpútať, bude bojom proti jadrovému zbrojeniu a ten možno najefektívnejšie viesť preventívnym jadrovým úderom! Ďalší, tisícnásobne horší holokaust je na obzore!!!

            Je to porazená Európa o ktorej bývalý hlavný zbrojný inšpektor OSN a dôstojník amerického námorníctva Scott Ritter,  tvrdí, že je to len americká kolónia, ktorá je pre Američanov zaujímavá iba ako exotická turistická destinácia! http://video.google.com  Európa je však porazená nielen vojensky, ona je zlikvidovaná aj duchovne v rámci tzv. amerikanizácie, čo je vpodstate  jej judeizácia. Ritter je len jedným z tisícov amerických predstaviteľov, ktorí si o porazenej Európe myslia, že je to ich kolónia.  Chalmers Johnson, autor knihy „Americké impérium základní“ sucho konštatuje: „KEDYSI STE IMPÉRIUM POZNALI PODĹA POČTU KOLÓNIÍ. AMERICKOU VERZIOU KOLÓNIE JE VOJENSKÁ ZÁKLADŇA!“

            V súčasnosti majú USA po celom svete takmer, (alebo už vyše?) 1000 vojenských základní. Jedna z posledných Camp Bondsteel v Kosove, rozprestierajúca sa na ploche viac ako 1000 akrov vznikla hneď po skončení bombardovania Srbska v  júni 1999. Inžinierske plánovanie základne sa však začalo už o dva roky skôr a na bombardovanie sa hľadala len vhodná zámienka. Tou sa stalo Miloševičove odmietnutie okupácie Kosova vojskami NATO a USA v marci 1999. V súčasnosti má Bondsteel vyše 1000 amerických vojakov a viac než 7000 civilných zamestnancov z radov kosovských Albáncov. Ale najpodstatnejším je fakt, že základňa vznikla ako priama súčasť americkej prítomnosti na trase albánsko-macedónsko-bulharského ropovodu AMBO, ktorý je vo výstavbe a cez Gruzínsko spojí Čierne more s Kaspickým na Azerbajdžánskej strane, kde čaká 50 miliárd barelov ropy, čo je asi také množstvo ako bolo doteraz objavené v Tichom oceáne! V oboch štátoch plánujú Američania založiť podobné vojenské základne ako je Bondsteel. Po Albánsku, ktoré už formálne prijali do NATO na aprílovom summite v Bukurešti je ďalším horúcim kandidátom práve Bulharsko, po ktorom by malo prísť na rad Rumunsko. USA sa tvrdo zasadzovali aj za pozvánku pre Gruzínsko a Ukrajinu, ale zablokovali to Nemci a Francúzi uvedomujúc si, že toto by už Rusko netolerovalo. Touto vojenskou slučkou by sa totiž efektívne zavŕšilo obkľúčenie ropného giganta Ruska! Nuž a tam, kde zatiaľ nie sú vojenské základne,  plánujú USA postaviť aspoň výsostné raketovo-radarové územie. Logika začiatku každej budúcej vojny: najprv predpolie, potom nárazníková zóna a napokon hlavná frontová línia. V ére globálnej hviezdej vojny síce relikvia, ale staré koloniálne pravidlo – rozdeľuj a panuj pretrváva...     http://publica.cz

            Ako z múzea holokaustu pôsobí fakt, že za tých 63 rokov od skončenia druhej svetovej vojny bol na našej maličkej planéte najmenej rovnaký počet lokálnych vojen a ozbrojených konfliktov, ktoré prebiehajú aj v tejto chvíli, čiže vojna sa vlastne nikdy neskončila! Počet obetí týchto svetom zabudnutých holokaustov presahuje sto miliónov, ktoré boli zavraždené, zmrzačené, zdecimované v najrozličnejších národnooslobodzovacích, etnických, občianskych, náboženských, ideologických, geografických (vojna o Falklandy) a kokainových vojnách, či dokonca v „kultúrnych“ revolúciách. LEN SAMOTNÝ IZRAEL VIEDOL OD SVOJHO VZNIKU V ROKU 1948 PAŤ VEĽKÝCH IZRAELSKO-ARABSKÝCH VOJEN A NESPOČETNÉ MNOŽSTVO INDIVIDUÁLNYCH PREVENTÍVNYCH ÚDEROV, raz na ničenie infraštruktúry svojich slabších susedov, aby si zabezpečil dominantné mocenské postavenie v oblasti, inokedy zas na ničenie živej sily, čomu dnešní vojenskí plánovači hovoria vecne – KOLATERÁLNE (vedľajšie!)  ŠKODY.

            Odosobnenie vojny od čohokoľvek ľudského dáva súčasným „humanistom“ pocit, že sú účastníkmi len akejsi digitálnej počítačovej hry, v ktorej emócie nehrajú žiadnu rolu a ľudské obete sa vôbec nepočítajú, lebo ide len o virtuálnu realitu. Necítiť tam štipľavý pach spálených tiel, neznesiteľný smrad vyvrhnutých vnútorností, z ktorých je človeku na zvracanie, ani  sladkastý plyn rozkladajúcich sa zvyškov čohosi, čo bolo kedysi synom, či dcérou, bratom, či sestrou, otcom, či matkou, mužom, či ženou...
 K absolútnemu znecitliveniu ľudí voči nešťastiu ako takému, prispieva veľmi účinne mediálna vojnová mašinéria, ktorá nám aj teraz, v čase relatívneho mieru každodenne prostredníctvom upravených realistických dokumentov i akčných filmov vytvára ilúziu vzdialenej fatamorgány. Aký význam má napríklad uvedenie filmu Vojna v zálive na televízne obrazovky s podtitulom: Dramatický príbeh vojny v Perzskom zálive a operácie „Púštna búrka“, okrem oslavy militarizácie a psychologického efektu, že sme súčasťou tejto mizérie? Pri chrumkaní čipsov v pohodlí obývačky nám ponúkajú majitelia tohto globálneho propagandistického  „Skylabu“  iba „nevinný“ filmový PRÍBEH, v ktorom už aj pred zrakmi detí defilujú „hrdinovia“ s ktorými by sme sa mali stotožniť. Tento hororový príbeh nám podsúvajú tí istí „humanistickí“ mecenáši, ktorí vynašli „humanitárne“ bombardovanie, ale najmä, ktorí profitujú z vojensko-priemyselného komplexu.

            Elementárnym pudom sebazáchovy je chrániť svoj životný priestor pred votrelcami a teda riadiť sa logickou zásadou, že ak nechcem, aby ma vykradli, nesmiem si lupiča pustiť do domu. Nie, nejde tu o žiadnych teroristov z dielne CIA a im podobných, ktorých stvorila sionistická propaganda. Teraz sa bavíme o obyčajných zlodejoch, ktorých v prípade jednotlivca tak aj nazývame. Ale ak sa o krádež národného bohatstva pokúsi štát, už je to „len“ o politike, alebo o nastoľovaní demokracie prostredníctvom sily. Takto sa svet nenápadne posúva od lokálnych konfliktov, ku globálnej vojne – včera proti fašizmu, dnes proti „terorizmu“ a zajtra proti hrozbe šírenia jadrových zbraní! 

            Americký exdiplomat (žid?) Ron Asmus, ktorý je v súčasnosti šéfom nemeckého Marshallovho fondu, ktorého slovenským ekvivalentom je bývalý Havlov „nežný“ politik Pavol Demeš, privítal správu piatich generálov NATO z Nemecka, Francúzska, Británie, Holandska a USA o preventívnom jadrovom útoku s nadšením. Vraj konečne je tu budíček! Je to súčasne priznanie, že keď sa  doteraz nepodarilo dokopať svet do záujmovej sféry sionizmu prostredníctvom konvenčných zbraní a farebných revolúcií, je tu ešte humanitárne atómové riešenie. Ostáva rozum stáť, nad logikou týchto pešiakov, ktorí dúfajú v atómové prežitie!

            Rinčanie zbraňami pred prahom Iránu, vytvorenie NATO-štátu v Kosove na základe „MILOSRDNÉHO ANJELA“ (ako slobodomurári cynicky nazvali uránové bombardovanie Srbska), i obkľučovanie gigantickej „zlatej“ bane – Ruska vojenskými základňami USA a ich NATO spojencov, je jasným dôkazom prípravy novej svetovej vojny. Presne v duchu siedmeho protokolu Sionských mudrcov. Pozemšťan by povedal, že je to práve ten mutant z inej planéty, na ktorého čakáme...
Marian DUDINSKÝ