Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ÚPN Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorým ÚPN v rozpore so Zákonom o protikomunistickom odboji a Zákonom o pamäti národa nepriznal postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam obetiam, ktoré zahynuli v pracovných táboroch na území býv. ZSSR
Zdieľať |
You can translate the content of this page by selecting a language in the select box.
Vážení členovia Svetového združenia bývalých politických väzňov. Dňa 1. 1. 2021 nadobudla účinnosť diskriminačná novela zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom podľa ktorej v rozpore s predchádzajúcimi novelami nárok na zvýšenie príplatku k dôchodku majú len tí politickí väzni, ktorým ÚPN priznal postavenie veterána protikomunistického odboja.
Od roku 2006 až do roku 2021 ÚPN priznával postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam všetkým našim členom, ktorí o to požiadali a pre priznanie neexistovala preukážka uvedená v § 9 zákona č. 219/2006 Z.z. V priebehu roka 2021 ÚPN začal zasielať žiadateľom nášho združenia, ktorým zahynuli v staliniských gulagoch otec alebo matka, výzvy s požiadavkou preukázania aktívnej protikomunistickej činnosti v dĺžke 12 mesiacov.
Zmena postupu ÚPN nemá oporu v zákone o protikomunistickom odboji čo konštatovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR. Ústav pamäti národa svojimi konkrétnymi Rozhodnutiami nepovažuje osoby, - odvlečené do Gulagov a zomrelé v Gulagoch za účastníkov protikomunistického odboja, ale len za obyčajné obete.
Rovnako osoby, ktoré sa pokúsili opustiť republiku útekom cez prísne strážené hraničné pásmo, kde riskovali vlastný život, a ktoré boli odsúdené a väznené, v 90 rokoch aj rehabilitované, za účastníkov protikomunistického odboja, ale len za obete. Tým pádom zrejme aj väčšina osôb podľa ÚPN, súčasnou metodikou uplatňovania zákona o protikomunistickom odboja, ktoré zomreli na hraniciach, a ktorých mená sú vytesané na Bráne slobody v Devíne, vlastne neboli účastníci protikomunistického odboja, ale len „obyčajné obete“.
Podľa ÚPN sú to len „obyčajné obete“, ktoré vlastne neprispeli do boja za demokraciu a slobodu teda neboli vôbec účastníkmi tohto boja.
Po prieťahoch v trvaní vyše roka ÚPN začal žiadosti zamietať.
Z tohto dôvodu zverejňujeme žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ÚPN pána Štefana Rindoša ako vzor pre členov, ktorým ÚPN žiadosť zamietol.
Zároveň zverejňujeme vzor odpovede na výzvu o preukazovaní 12 mesačnej aktívnej protikomunistickej činnosti.
Vo veci pomoci pri vypracovaní každej individuálnej žiadosti sa na nás prosím obráťte ihneď po doručení rozhodnutia ÚPN.
Ministerstvo spravodlivosti SR
Račianska ul. 71
813 11 Bratislava
Chmelnica 15. 8. 2022
Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa č. sp. ÚPN-K-2022/00748 zo dňa 24. 6. 2022
Hore menovaný podávam ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa (ďalej len ÚPN) č. sp. ÚPN-K-2022/00748 zo dňa 24. 6. 2022, ktorým po vyše jednoročných prieťahoch ÚPN nepriznal môjmu nebohému otcovi Jánovi Rindošovi nar. 23. 8. 1904, ktorý zahynul v sovietskom koncentračnom tábore pod správou Gulag dňa 31. 12. 1945, postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja in memoriam a preukaz účastníka a veterána protikomunistického odboja nevydal z dôvodu nepreukázania aktívnej protikomunistickej odbojovej činnosti s odvolaním sa na ust. § 2 ods. 2. Zákona o protikomunistickom odboji. ÚPN prekážku pre priznanie postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja uvedenú v § 9 Zákona o protikomunistickom odboji v odôvodnení rozhodnutia neuviedol.
Ako potvrdzujem v prílohe nezákonnosť a porušovanie Zákona o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z.z. potvrdzuje stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022 v ktorom uvádza:
Z ustanovenia § 6 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji nevyplýva, že by podmienkou preto, aby osoba bola považovaná za politického väzňa ako účastník protikomunistického odboja, musela preukázať aktívny odpor proti komunistickej moci verejnými občianskymi postojmi alebo činmi odporu počas 12 mesiacov. Osobitne ani politickí väzni, ktorí boli v období rokov 1948-až 1946 civilnými osobami protiprávne násilne odvlečenými do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch.
Stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie MS SR logicky a odborne správne vychádza z ustanovenia § 6 ods.1, Politický väzeň, ktoré jednoznačne definuje, že účastníkom protikomunistického odboja je občan, ktorý bol politickým väzňom alebo bol z politických dôvodov internovaný, alebo bol v období rokov 1948 až 1953 zaradený do vojenských táborov nútených prác, alebo bol v rokoch 1944 až 1946 civilnou osobou protiprávne násilne odvlečenou do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch.
Súčasne je podľa § 6 ods. 2. politickým väzňom aj ten, kto bol v rozhodnom období obmedzený na osobnej slobode väznením, zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských, či z ďalších dôvodov súvisiacich s protikomunistickým odbojom.
Odôvodnenie ÚPN s odvolaním sa na ustanovenie. § 2 ods. 2 Zákona o protikomunistickom odboji je zjavne účelové a v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji.
(2) Pod protikomunistickým odbojom sa rozumie aktívny odpor občanov proti komunistickému režimu prejavený či prejavovaný organizovane alebo individuálne v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie“) verejnými občianskymi postojmi alebo činmi odporu, a to ako na území Československej republiky alebo Československej socialistickej republiky (ďalej len „Československo“), ako aj v zahraničí. Uvedené ustanovenie zákona je všeobecnou definíciou protikomunistického odboja, teda aj pre posudzovanie aktivít protikomunistickej odbojovej činnosti občanov, ktorí neboli pre ich protikomunistickú činnosť väznení, teda neboli politickými väzňami v zmysle ustanovenia § 6 Zákona o protikomunistickom odboji. ÚPN od účinnosti Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006 tento zákon dodržiaval a prednostne a osobitne priznával postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam každému žiadateľovi, ktorý spadal do kategórie politických väzňov definovaných v ustanovení § 6 ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji. Jediným dôvodom pre nepriznanie bola prekážka uvedená v ustanovení § 9 Zákona o protikomunistickom odboji, čo ÚPN uvádzal vo svojich rozhodnutiach. Dôkaz: 1. Pôvodný formulár žiadosti ÚPN o priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z. 2. Rozhodnutia ÚPN vydané do roku 2021
Od prijatia novely zákona o príplatku k dôchodku č. 274/2007 Z.z., ktorá zvýšenie príplatku diskriminačne podmienila priznaním preukazu veterána ÚPN, v priebehu roku 2021 ÚPN začal arbitrárne zmenou metodiky porušovať Zákon o protikomunistickom odboji a v identicky rovnakých žiadostiach už postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam pre obete sovietskych koncentračných táborov ako aj politickým väzňom alebo príslušníkom vojenských táborov nútených prác nepriznával z dôvodu nepreukázania aktívnej protikomunistickej činnosti. Nakoľko Zákon č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji novelizovaný nebol neexistuje legislatívny dôvod pre zmenu výkladu zákona zo strany ÚPN.
Novelizovaný bol len zákon č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku pre politických väzňov, pričom predkladatelia novely nebrali v úvahu námietky združení politických väzňov, že sa jedná o zmätočnú novelu zjavne v rozpore s antidiskriminačným zákonom porušujúcu zásady rovnakého zaobchádzania. Už zo samotného názvu zákona č. 274/2007 Z.z. vyplýva, že sa jedná zákon o príplatku k dôchodku pre politických väzňov a nie o zákon o príplatku k dôchodku pre veteránov protikomunistického odboja, k čomu došlo po prijatí novely, ktorá podmienila zvýšenie príplatku k dôchodku len pre držiteľov preukazov veterána protikomunistického odboja. Dôkaz: 1. ÚPN účelovo zmenený formulár žiadosti o priznanie postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z. 2. Rozhodnutia ÚPN vydané v rokoch 2021-2022
Týmto postupom a „zmenou pravidiel počas hry“ ÚPN arbitrárne porušuje nielen zákon o protikomunistickom odboji ale aj samotný zákon č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa. Preambula zákona o pamäti národa, stanovila povinnosť nášho štátu, (ktorý zastupuje ÚPN) učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony.
Podľa výkladu zákona ÚPN a jeho súčasného predsedu Správnej rady žiadny perzekvovaný veriaci, ako napr. bl. Vasiľ Hopko, biskup Gojdič, či Titus Zeman by nemali nárok na priznanie postavenia veterána protikomunistického a tým aj príplatok k dôchodku, nakoľko to neboli apriori členovia protikomunistického odboja, ale mučeníci viery. Opak je však pravdou. Vo väzení, alebo v táboroch nútených prác všetci prenasledovaní z politických, či náboženských dôvodov si boli rovní a Amnesty international ich vnímala ako politických väzňov. Perzekvovaní vo väzniciach, muži i ženy odvlečení do Gulagoch, alebo inak prenasledovaní občania nášho štátu sa v čase komunistickej diktatúry aktívne podieľali na protikomunistickom odboji, a to slovom i príkladom. Obmedzovanie ich osobnej slobody, odlúčenie od rodiny, ponižovanie a otrocké práce sa pre súčasnú generáciu stali tým najlepším dôkazom o zločineckom komunistickom režime. Navyše svoje postoje mohli oľutovať a prispôsobiť sa morálke zločineckého režimu. Oni to však neurobili, ale veľká väčšina z nich svoj údel znášala statočne a tak pre súčasnú generáciu vydali to najlepšie svedectvo o nezlomnosti ich postojov, o ich odvahy voči diktátorskému režimu a tiež o ich osobnej statočnosti.
Ústav pamäti národa selektovaním odporcov a obetí komunizmu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z. prestal plniť svoje poslanie tým, že otvorene uprednostňuje pri priznávaní postavenia veterána protikomunistického odboja členov reholí a cirkvi, ktorí neboli pre svoje konanie odsúdení ale internovaní po zrušení reholí. Je všeobecne známe, že kresťanské učenie nepripúšťa pre kresťanov odboj proti nepriateľovi ale naopak vyzýva kresťanov, aby sa za nepriateľov modlili a ak ich udreli, aby nastavili druhé líce. Účelové tvrdenie ÚPN o tzv. obetiach komunizmu a aktívnych odporcov preto nemá opodstatnenie, pretože rovnako ako členovia reholí tak aj násilne odvlečení, ktorí prišlo o svoj život v sovietskych koncentračných táboroch, boli obeťami komunizmu čim sa stali neoddeliteľnou súčasťou protikomunistického odboja v zmysle zákona o protikomunistickom odboji.
Ak ÚPN má dispozícií relevantné dôkazy o tom, že prenasledovaní kolaborovali zo zločineckým režimom, nech ich predloží. Ale ak ich naopak nemá, potom nech radšej mlčí a prenasledovaným na sklonku života nech nerobí zbytočné prieťahy. Lebo jeho úlohou je im pomáhať a nie stavať sa na stranu kata.
Súčasným postupom ÚPN flagrantne porušuje Zákon o protikomunistickom odboji a Zákon o pamäti národa, traumatizuje obete komunizmu na sklonku života a spôsobuje im ďalšie krivdy a nespravodlivosť namiesto toho, aby im pomáhal v obtiažnej sociálnej situácii.
Vyjadrenie k postupu ÚPN, ktorý naša rodina považuje za traumatizujúci k obetiam komunizmu uvádzam v samostatnej prílohe č. 5. - stanovisku k postupu ÚPN.
V rozpore so zákonom o pamäti národa ÚPN po parlamentoch voľbách v roku 2020 ÚPN nevydal k týmto medializovaným informáciám žiadne stanovisko a tým svojou pasivitou prestal plniť svoje poslanie vyplývajúce zo zákona o pamäti národa aj tým, že legalizoval a umožnil, aby sa Slovensko stalo jedinou krajinou v rámci EÚ, v ktorej sa predsedom parlamentu stal človek podozrivý zo závažnej drogovej trestnej činnosti.
Na základe uvedených skutočností ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení navrhujem, aby ministerstvo spravodlivosti SR predmetné rozhodnutie ÚPN zrušilo ako nezákonné a prikázalo ÚPN o veci nanovo rozhodnúť v zmysle Zákona o protikomunistickom odboji a Zákona o pamäti národa.
Ústav pamäti národa
Miletičova 19
P. O. Box 29
820 18 Bratislava 218
...................2022
Odpoveď na výzvu ÚPN o preukazovaní aktívnej protikomunistickej činnosti v dĺžke minimálne 12 mesiacov
Vo veci žiadosti o priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam v zmysle zákona č. 219/2006 Z.z. môjho otca..................., ktorý zahynul v sovietskom koncentračnom tábore som bol vyzvaný, aby som poskytol ÚPN dôkazy o aktívnom protikomunistickom odboji trvajúcom 12 mesiacov. Uvádzam, že po vyše 75 rokoch nie je možné tieto dôkazy mnou a mojou rodinou zabezpečiť, pretože ani nevieme kde bol otec pochovaný a či vôbec existuje jeho hrob. Tieto dôkazy by bolo možné získať len s archívov NKVD v bývalom ZSSR, čo vzhľadom na súčasnú politickú situácie je nemožné.
Ako potvrdzujem v prílohe nezákonnosť a porušovanie Zákona o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z.z. potvrdzuje stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022 v ktorom uvádza:
Z ustanovenia § 6 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji nevyplýva, že by podmienkou preto, aby osoba bola považovaná za politického väzňa ako účastník protikomunistického odboja, musela preukázať aktívny odpor proti komunistickej moci verejnými občianskymi postojmi alebo činmi odporu počas 12 mesiacov. Osobitne ani politickí väzni, ktorí boli v období rokov 1948-až 1946 civilnými osobami protiprávne násilne odvlečenými do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch.
Stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie MS SR logicky a odborne správne vychádza z ustanovenia § 6 ods.1, Politický väzeň, ktoré jednoznačne definuje, že účastníkom protikomunistického odboja je občan, ktorý bol politickým väzňom alebo bol z politických dôvodov internovaný, alebo bol v období rokov 1948 až 1953 zaradený do vojenských táborov nútených prác, alebo bol v rokoch 1944 až 1946 civilnou osobou protiprávne násilne odvlečenou do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch.
Súčasne je podľa § 6 ods. 2. politickým väzňom aj ten, kto bol v rozhodnom období obmedzený na osobnej slobode väznením, zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských, či z ďalších dôvodov súvisiacich s protikomunistickým odbojom.
Odôvodnenie ÚPN s odvolaním sa na ustanovenie. § 2 ods. 2 Zákona o protikomunistickom odboji je zjavne účelové a v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji.
(2) Pod protikomunistickým odbojom sa rozumie aktívny odpor občanov proti komunistickému režimu prejavený či prejavovaný organizovane alebo individuálne v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie“) verejnými občianskymi postojmi alebo činmi odporu, a to ako na území Československej republiky alebo Československej socialistickej republiky (ďalej len „Československo“), ako aj v zahraničí. Uvedené ustanovenie zákona je všeobecnou definíciou protikomunistického odboja, teda aj pre posudzovanie aktivít protikomunistickej odbojovej činnosti občanov, ktorí neboli pre ich protikomunistickú činnosť väznení, teda neboli politickými väzňami v zmysle ustanovenia § 6 Zákona o protikomunistickom odboji. ÚPN od účinnosti Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006 tento zákon dodržiaval a prednostne a osobitne priznával postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam každému žiadateľovi, ktorý spadal do kategórie politických väzňov definovaných v ustanovení § 6 ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji. Jediným dôvodom pre nepriznanie bola prekážka uvedená v ustanovení § 9 Zákona o protikomunistickom odboji, čo ÚPN uvádzal vo svojich rozhodnutiach. Dôkaz: 1. Pôvodný formulár žiadosti ÚPN o priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z. 2. Rozhodnutia ÚPN vydané do roku 2021
Od prijatia novely zákona o príplatku k dôchodku č. 274/2007 Z.z., ktorá zvýšenie príplatku diskriminačne podmienila priznaním preukazu veterána ÚPN, v priebehu roku 2021 ÚPN začal arbitrárne zmenou metodiky porušovať Zákon o protikomunistickom odboji a v identicky rovnakých žiadostiach už postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam pre obete sovietskych koncentračných táborov ako aj politickým väzňom alebo príslušníkom vojenských táborov nútených prác nepriznával z dôvodu nepreukázania aktívnej protikomunistickej činnosti. Nakoľko Zákon č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji novelizovaný nebol neexistuje legislatívny dôvod pre zmenu výkladu zákona zo strany ÚPN.
Novelizovaný bol len zákon č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku pre politických väzňov, pričom predkladatelia novely nebrali v úvahu námietky združení politických väzňov, že sa jedná o zmätočnú novelu zjavne v rozpore s antidiskriminačným zákonom porušujúcu zásady rovnakého zaobchádzania. Už zo samotného názvu zákona č. 274/2007 Z.z. vyplýva, že sa jedná zákon o príplatku k dôchodku pre politických väzňov a nie o zákon o príplatku k dôchodku pre veteránov protikomunistického odboja, k čomu došlo po prijatí novely, ktorá podmienila zvýšenie príplatku k dôchodku len pre držiteľov preukazov veterána protikomunistického odboja. Dôkaz: 1. ÚPN účelovo zmenený formulár žiadosti o priznanie postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z. 2. Rozhodnutia ÚPN vydané v rokoch 2021-2022
Týmto postupom a „zmenou pravidiel počas hry“ ÚPN arbitrárne porušuje nielen zákon o protikomunistickom odboji ale aj samotný zákon č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa. Preambula zákona o pamäti národa, stanovila povinnosť nášho štátu, (ktorý zastupuje ÚPN) učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné zákony.
Podľa výkladu zákona ÚPN a jeho súčasného predsedu Správnej rady žiadny perzekvovaný veriaci, ako napr. bl. Vasiľ Hopko, biskup Gojdič, či Titus Zeman by nemali nárok na priznanie postavenia veterána protikomunistického a tým aj príplatok k dôchodku, nakoľko to neboli apriori členovia protikomunistického odboja, ale mučeníci viery. Opak je však pravdou. Vo väzení, alebo v táboroch nútených prác všetci prenasledovaní z politických, či náboženských dôvodov si boli rovní a Amnesty international ich vnímala ako politických väzňov. Perzekvovaní vo väzniciach, muži i ženy odvlečení do Gulagoch, alebo inak prenasledovaní občania nášho štátu sa v čase komunistickej diktatúry aktívne podieľali na protikomunistickom odboji, a to slovom i príkladom. Obmedzovanie ich osobnej slobody, odlúčenie od rodiny, ponižovanie a otrocké práce sa pre súčasnú generáciu stali tým najlepším dôkazom o zločineckom komunistickom režime.
Ústav pamäti národa selektovaním odporcov a obetí komunizmu v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z. prestal plniť svoje poslanie tým, že otvorene uprednostňuje pri priznávaní postavenia veterána protikomunistického odboja členov reholí a cirkvi, ktorí neboli pre svoje konanie odsúdení ale internovaní po zrušení reholí. Je všeobecne známe, že kresťanské učenie nepripúšťa pre kresťanov odboj proti nepriateľovi ale naopak vyzýva kresťanov, aby sa za nepriateľov modlili a ak ich udreli, aby nastavili druhé líce. Účelové tvrdenie ÚPN o tzv. obetiach komunizmu a aktívnych odporcov preto nemá opodstatnenie, pretože rovnako ako členovia reholí tak aj násilne odvlečení, ktorí prišlo o svoj život v sovietskych koncentračných táboroch, boli obeťami komunizmu čim sa stali neoddeliteľnou súčasťou protikomunistického odboja v zmysle zákona o protikomunistickom odboji.
Ak ÚPN má dispozícií relevantné dôkazy o tom, že prenasledovaní kolaborovali zo zločineckým režimom, nech ich predloží. Ale ak ich naopak nemá, potom nech radšej mlčí a prenasledovaným na sklonku života nech nerobí zbytočné prieťahy. Lebo jeho úlohou je im pomáhať a nie stavať sa na stranu kata.
V rozpore so zákonom o pamäti národa ÚPN po parlamentoch voľbách v roku 2020 ÚPN nevydal k týmto medializovaným informáciám žiadne stanovisko a tým svojou pasivitou prestal plniť svoje poslanie vyplývajúce zo zákona o pamäti národa aj tým, že legalizoval a umožnil, aby sa Slovensko stalo jedinou krajinou v rámci EÚ, v ktorej sa predsedom parlamentu stal človek podozrivý zo závažnej drogovej trestnej činnosti.
Súčasným postupom ÚPN flagrantne porušuje Zákon o protikomunistickom odboji a Zákon o pamäti národa, traumatizuje obete komunizmu na sklonku života a spôsobuje im ďalšie krivdy a nespravodlivosť namiesto toho, aby im pomáhal v obtiažnej sociálnej situácii.
Príloha:
stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022
