hlavna stranka

Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ÚPN Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorým ÚPN v rozpore so Zákonom o protikomunistickom odboji a Zákonom o pamäti národa nepriznal postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam obetiam, ktoré zahynuli v pracovných táboroch na území býv. ZSSR


Zdieľať  | 
You can translate the content of this page by selecting a language in the select box.

Vážení členovia Svetového združenia bývalých politických väzňov.  Dňa 1. 1. 2021 nadobudla účinnosť  diskriminačná novela zákona o príplatku k dôchodku politickým väzňom  podľa ktorej v rozpore s predchádzajúcimi novelami nárok na zvýšenie príplatku k dôchodku majú len tí politickí väzni, ktorým ÚPN priznal postavenie veterána protikomunistického odboja.

Od roku 2006 až do roku 2021 ÚPN priznával postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam  všetkým našim členom, ktorí o to požiadali a pre priznanie neexistovala preukážka uvedená v § 9 zákona č. 219/2006 Z.z. V priebehu roka 2021 ÚPN začal zasielať žiadateľom nášho združenia, ktorým zahynuli v staliniských gulagoch  otec alebo matka, výzvy s požiadavkou preukázania aktívnej protikomunistickej činnosti v dĺžke 12 mesiacov.

Zmena postupu ÚPN nemá oporu v zákone o protikomunistickom odboji čo konštatovalo aj Ministerstvo spravodlivosti SR.   
Ústav pamäti národa svojimi konkrétnymi Rozhodnutiami nepovažuje osoby, - odvlečené  do Gulagov a zomrelé v Gulagoch za účastníkov protikomunistického odboja, ale len za obyčajné obete.
Rovnako osoby,  ktoré sa pokúsili opustiť republiku útekom cez prísne strážené hraničné pásmo, kde riskovali vlastný život, a ktoré boli odsúdené a väznené, v 90 rokoch aj rehabilitované, za účastníkov protikomunistického odboja, ale len za obete. Tým pádom zrejme aj väčšina osôb podľa ÚPN, súčasnou metodikou uplatňovania zákona o protikomunistickom odboja, ktoré zomreli na hraniciach, a ktorých mená sú vytesané na Bráne slobody v Devíne, vlastne neboli  účastníci protikomunistického odboja, ale len „obyčajné obete“.

Podľa ÚPN sú to len „obyčajné obete“, ktoré vlastne neprispeli do boja za demokraciu a slobodu  teda neboli vôbec účastníkmi tohto boja.

Po prieťahoch v trvaní vyše roka ÚPN začal žiadosti zamietať.
Z tohto dôvodu zverejňujeme  žiadosť o preskúmanie rozhodnutia ÚPN pána Štefana Rindoša ako vzor pre členov, ktorým ÚPN žiadosť zamietol.

Zároveň zverejňujeme vzor odpovede na výzvu o preukazovaní 12 mesačnej aktívnej protikomunistickej činnosti.

Vo veci pomoci pri vypracovaní každej individuálnej žiadosti sa na nás prosím obráťte ihneď po doručení rozhodnutia ÚPN.

Svetové združenie bývalých politických väzňov

  1. Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia pána Štefana Rindoša vrátane príloh
  2. Vzor odpovede pre ÚPN na výzvu o preukazovaní 12 mesačnej protikomunistickej činnosti

Vzor žiadosti o preskúmanie rozhodnutia ÚPN

Štefan Rindoš, Chmelnica 104, 064 01 Chmelnica

 

                                                                       Ministerstvo spravodlivosti SR
Račianska ul. 71
813 11 Bratislava

                                                                       Chmelnica  15. 8. 2022

 

Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa č. sp. ÚPN-K-2022/00748 zo dňa 24. 6. 2022

          Hore menovaný podávam ministerstvu spravodlivosti SR žiadosť o preskúmanie rozhodnutia Ústavu pamäti národa  (ďalej len ÚPN) č. sp. ÚPN-K-2022/00748 zo dňa 24. 6. 2022, ktorým  po vyše jednoročných prieťahoch ÚPN nepriznal môjmu nebohému otcovi Jánovi Rindošovi nar. 23. 8. 1904, ktorý zahynul v sovietskom koncentračnom tábore pod správou Gulag dňa 31. 12. 1945, postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja in memoriam a preukaz účastníka a veterána protikomunistického odboja nevydal z dôvodu  nepreukázania  aktívnej protikomunistickej  odbojovej činnosti s odvolaním  sa na ust. § 2 ods. 2. Zákona o protikomunistickom odboji.  ÚPN prekážku pre priznanie postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja uvedenú v § 9 Zákona o protikomunistickom odboji v odôvodnení rozhodnutia neuviedol.

            Ako potvrdzujem v prílohe nezákonnosť a porušovanie Zákona o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z.z. potvrdzuje  stanovisko  generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu  č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022 v ktorom uvádza:

 Z ustanovenia  § 6 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji nevyplýva, že by podmienkou preto, aby osoba bola považovaná za politického väzňa ako účastník protikomunistického odboja, musela  preukázať aktívny  odpor proti komunistickej moci  verejnými občianskymi postojmi  alebo činmi odporu počas 12 mesiacov. Osobitne ani politickí väzni, ktorí boli v období  rokov 1948-až 1946 civilnými osobami protiprávne  násilne odvlečenými do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík  a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík  zriadené v iných štátoch.

Stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie MS SR  logicky a odborne správne vychádza z ustanovenia § 6 ods.1, Politický väzeň, ktoré jednoznačne definuje, že účastníkom protikomunistického odboja je občan, ktorý bol politickým väzňom alebo bol z politických dôvodov internovaný, alebo bol v období rokov 1948 až 1953 zaradený do vojenských táborov nútených prác, alebo bol v rokoch 1944 až 1946 civilnou osobou protiprávne násilne odvlečenou do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch.

            Súčasne je podľa § 6 ods. 2. politickým väzňom aj ten, kto bol v rozhodnom období obmedzený na osobnej slobode väznením, zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských, či z ďalších dôvodov súvisiacich s protikomunistickým odbojom.

Odôvodnenie ÚPN   s odvolaním sa na ustanovenie. § 2 ods. 2  Zákona o protikomunistickom odboji je zjavne účelové a v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji.
(2) Pod protikomunistickým odbojom sa rozumie aktívny odpor občanov proti komunistickému režimu  prejavený či prejavovaný organizovane alebo individuálne v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie“) verejnými občianskymi postojmi alebo činmi odporu, a to ako na území Československej republiky alebo Československej socialistickej republiky (ďalej len „Československo“), ako aj v zahraničí.
            Uvedené ustanovenie zákona je všeobecnou definíciou protikomunistického odboja, teda aj pre posudzovanie aktivít protikomunistickej odbojovej činnosti  občanov, ktorí neboli pre ich protikomunistickú činnosť väznení, teda neboli politickými väzňami v zmysle ustanovenia § 6 Zákona o protikomunistickom odboji.
ÚPN od účinnosti Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006  tento zákon dodržiaval a  prednostne a osobitne priznával postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam každému žiadateľovi, ktorý spadal do kategórie politických väzňov definovaných v ustanovení § 6  ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji.  Jediným dôvodom pre nepriznanie bola  prekážka uvedená v ustanovení § 9 Zákona o protikomunistickom odboji, čo ÚPN uvádzal vo svojich rozhodnutiach. 
Dôkaz:
1. Pôvodný formulár žiadosti ÚPN  o priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z.
2. Rozhodnutia ÚPN vydané do roku 2021

            Od prijatia novely zákona o príplatku k dôchodku č. 274/2007 Z.z., ktorá zvýšenie príplatku diskriminačne   podmienila priznaním  preukazu  veterána   ÚPN, v priebehu roku 2021 ÚPN začal arbitrárne zmenou metodiky porušovať Zákon o protikomunistickom odboji a v identicky rovnakých  žiadostiach už postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam pre obete sovietskych koncentračných táborov   ako aj  politickým väzňom alebo príslušníkom vojenských táborov nútených prác  nepriznával z dôvodu nepreukázania aktívnej protikomunistickej činnosti.
Nakoľko Zákon č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom  odboji  novelizovaný nebol neexistuje legislatívny dôvod pre  zmenu výkladu zákona zo strany ÚPN.
 

Novelizovaný bol len zákon č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku pre politických väzňov, pričom predkladatelia novely nebrali v úvahu námietky združení politických väzňov, že sa jedná o zmätočnú novelu zjavne v rozpore s antidiskriminačným zákonom porušujúcu zásady rovnakého zaobchádzania. Už zo samotného názvu zákona  č. 274/2007 Z.z.  vyplýva, že sa jedná zákon o príplatku k dôchodku pre politických väzňov a nie o zákon o príplatku k dôchodku pre veteránov protikomunistického odboja,  k čomu došlo po prijatí novely, ktorá podmienila zvýšenie príplatku k dôchodku len pre držiteľov preukazov veterána protikomunistického odboja.
Dôkaz:
1. ÚPN účelovo zmenený formulár žiadosti o priznanie postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z.
2. Rozhodnutia ÚPN vydané v rokoch 2021-2022

            Týmto postupom a „zmenou pravidiel počas hry“ ÚPN arbitrárne porušuje nielen zákon o protikomunistickom odboji ale aj samotný zákon č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa.
Preambula zákona o pamäti národa,  stanovila povinnosť nášho  štátu, (ktorý zastupuje ÚPN)  učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné  zákony.

Podľa výkladu zákona ÚPN a jeho súčasného predsedu Správnej rady  žiadny perzekvovaný veriaci, ako napr. bl. Vasiľ Hopko,  biskup Gojdič, či Titus Zeman by nemali nárok na priznanie postavenia veterána protikomunistického a tým aj príplatok k dôchodku, nakoľko to neboli apriori členovia protikomunistického odboja, ale mučeníci viery.  Opak je však pravdou.  Vo väzení, alebo  v táboroch nútených prác všetci prenasledovaní z politických, či náboženských dôvodov si boli rovní a Amnesty international ich vnímala ako politických väzňov.  Perzekvovaní  vo väzniciach, muži i ženy odvlečení do  Gulagoch, alebo inak prenasledovaní občania nášho štátu sa  v čase komunistickej diktatúry  aktívne podieľali na protikomunistickom odboji, a to slovom i príkladom. Obmedzovanie ich osobnej slobody, odlúčenie od rodiny, ponižovanie a otrocké práce sa pre súčasnú generáciu stali tým najlepším dôkazom o zločineckom komunistickom režime. Navyše svoje postoje mohli oľutovať a prispôsobiť sa morálke zločineckého režimu. Oni to však neurobili, ale veľká väčšina z nich svoj údel znášala statočne a tak pre súčasnú generáciu  vydali to najlepšie svedectvo  o nezlomnosti ich postojov, o ich odvahy voči diktátorskému režimu a tiež o ich osobnej statočnosti. 

Ústav pamäti národa   selektovaním odporcov a obetí komunizmu  v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a antidiskriminačným zákonom   č. 365/2004 Z. z. prestal plniť svoje poslanie tým, že otvorene  uprednostňuje pri priznávaní postavenia veterána protikomunistického odboja členov reholí a cirkvi, ktorí neboli pre svoje  konanie odsúdení ale internovaní po zrušení reholí. Je všeobecne známe, že  kresťanské učenie nepripúšťa pre kresťanov odboj proti nepriateľovi ale naopak vyzýva kresťanov, aby sa za nepriateľov  modlili a ak ich udreli, aby nastavili druhé líce. Účelové tvrdenie ÚPN o tzv. obetiach komunizmu a aktívnych odporcov preto nemá opodstatnenie, pretože  rovnako ako členovia reholí tak aj násilne odvlečení, ktorí prišlo o svoj život v sovietskych koncentračných táboroch, boli obeťami komunizmu čim sa stali  neoddeliteľnou súčasťou protikomunistického odboja v zmysle zákona o protikomunistickom odboji. 

           Ak  ÚPN má  dispozícií relevantné dôkazy o tom, že prenasledovaní kolaborovali zo zločineckým režimom, nech ich predloží. Ale ak ich naopak nemá, potom nech radšej mlčí a prenasledovaným na sklonku života nech nerobí zbytočné prieťahy. Lebo jeho úlohou je im pomáhať a nie stavať sa na stranu kata. 

Súčasným postupom ÚPN flagrantne porušuje  Zákon o protikomunistickom odboji a Zákon  o pamäti národa, traumatizuje  obete komunizmu na sklonku života a spôsobuje im ďalšie krivdy a nespravodlivosť namiesto toho, aby im pomáhal v obtiažnej sociálnej situácii.

            Vyjadrenie k postupu ÚPN, ktorý naša rodina považuje za traumatizujúci k obetiam komunizmu uvádzam v samostatnej prílohe č. 5. - stanovisku k postupu ÚPN.

Ako potvrdzujú verejne medializované informácie, nemám dôveru v ÚPN aj z toho dôvodu, že mal k dispozícii archívne dokumenty tajnej služby potvrdzujúce, že súčasný predseda NR SR Boris Kollár sa podieľal na prevoze 6 kg. heroínu do býv. ČSFR. K vlastnej organizácii prevozu použil neskôr zavraždený Petter Steinhübel svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kollára a Jána Daniša (Všetko osoby, zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí).“ Pravosť týchto dokumentov bola potvrdená v čase kedy bol predsedom Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák.
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413768-upn-potvrdil-pravost-dokumentov-obvinujucich-kollara-z-pasovania-drog/
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407170-dokumenty-ktore-spajaju-borisa-kollara-s-mafiou-su-prave/

V rozpore so zákonom o pamäti národa ÚPN  po parlamentoch voľbách v roku 2020 ÚPN nevydal k týmto medializovaným informáciám žiadne stanovisko a tým svojou pasivitou prestal plniť svoje poslanie vyplývajúce  zo zákona o pamäti národa aj tým, že legalizoval a umožnil, aby sa Slovensko stalo jedinou krajinou v rámci EÚ, v ktorej sa predsedom parlamentu stal človek podozrivý zo závažnej drogovej trestnej činnosti.

            Na základe uvedených skutočností  ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení navrhujem, aby ministerstvo spravodlivosti SR  predmetné rozhodnutie ÚPN zrušilo ako nezákonné a prikázalo ÚPN o veci nanovo rozhodnúť v zmysle Zákona o protikomunistickom odboji a Zákona o pamäti národa. 

Prílohy:

  1. rozhodnutie č. sp. ÚPN-K-2022/00748 zo dňa 24. 6. 2022
  2. stanovisko  generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022
  3. Pôvodný formulár žiadosti ÚPN o priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z.
  4. ÚPN účelovo zmenený formulár žiadosti o priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z.
  5. samostatná príloha -stanovisko našej rodiny k postupu ÚPN
  6. Žiadosť SZBPV o preukázanie relevantného dôkazu o členstve násilne odvlečeného NKVD do býv. ZSSR zosnulého Jána Rindoša v politickej strane Deutsche Partei zo dňa 15.7.2022
  7. Odpoveď ÚPN zo dňa 25. 7. 2022

 

Štefan Rindoš

.....................................


Vzor odpovede pre ÚPN na výzvu o preukazovaní 12 mesačnej protikomunistickej činnosti

Meno, priezvisko, adresa ............................................................................

 

Ústav pamäti národa                                  
Miletičova 19
P. O. Box 29
820 18 Bratislava 218

                                                                       ...................2022

 

Odpoveď na výzvu ÚPN o preukazovaní aktívnej protikomunistickej činnosti v dĺžke minimálne 12 mesiacov

            Vo veci  žiadosti o priznanie postavenia veterána protikomunistického odboja in memoriam v zmysle zákona č. 219/2006 Z.z. môjho otca..................., ktorý zahynul v sovietskom koncentračnom tábore som bol vyzvaný, aby som poskytol ÚPN dôkazy o aktívnom protikomunistickom odboji trvajúcom 12 mesiacov.
            Uvádzam, že po vyše 75 rokoch nie je možné tieto dôkazy mnou a mojou rodinou zabezpečiť, pretože ani nevieme kde bol otec pochovaný a či vôbec existuje jeho hrob.
            Tieto dôkazy by bolo možné získať len s archívov NKVD v bývalom ZSSR, čo vzhľadom na súčasnú politickú situácie je nemožné.

            Ako potvrdzujem v prílohe nezákonnosť a porušovanie Zákona o protikomunistickom odboji č. 219/2006 Z.z. potvrdzuje  stanovisko  generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu  č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022 v ktorom uvádza:

 Z ustanovenia  § 6 zákona č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom odboji nevyplýva, že by podmienkou preto, aby osoba bola považovaná za politického väzňa ako účastník protikomunistického odboja, musela  preukázať aktívny  odpor proti komunistickej moci  verejnými občianskymi postojmi  alebo činmi odporu počas 12 mesiacov. Osobitne ani politickí väzni, ktorí boli v období  rokov 1948-až 1946 civilnými osobami protiprávne  násilne odvlečenými do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík  a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík  zriadené v iných štátoch.

Stanovisko generálneho riaditeľa právnej sekcie MS SR  logicky a odborne správne vychádza z ustanovenia § 6 ods.1, Politický väzeň, ktoré jednoznačne definuje, že účastníkom protikomunistického odboja je občan, ktorý bol politickým väzňom alebo bol z politických dôvodov internovaný, alebo bol v období rokov 1948 až 1953 zaradený do vojenských táborov nútených prác, alebo bol v rokoch 1944 až 1946 civilnou osobou protiprávne násilne odvlečenou do bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík a do táborov, ktoré mal bývalý Zväz sovietskych socialistických republík zriadené v iných štátoch.

            Súčasne je podľa § 6 ods. 2. politickým väzňom aj ten, kto bol v rozhodnom období obmedzený na osobnej slobode väznením, zaradením do tábora nútených prác, protiprávne násilne odvlečený alebo internovaný pre svoj aktívny odboj proti komunistickej moci z dôvodov politických, náboženských, či z ďalších dôvodov súvisiacich s protikomunistickým odbojom.

Odôvodnenie ÚPN   s odvolaním sa na ustanovenie. § 2 ods. 2  Zákona o protikomunistickom odboji je zjavne účelové a v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji.
(2) Pod protikomunistickým odbojom sa rozumie aktívny odpor občanov proti komunistickému režimu  prejavený či prejavovaný organizovane alebo individuálne v období od 6. októbra 1944 do 17. novembra 1989 (ďalej len „rozhodné obdobie“) verejnými občianskymi postojmi alebo činmi odporu, a to ako na území Československej republiky alebo Československej socialistickej republiky (ďalej len „Československo“), ako aj v zahraničí.
            Uvedené ustanovenie zákona je všeobecnou definíciou protikomunistického odboja, teda aj pre posudzovanie aktivít protikomunistickej odbojovej činnosti  občanov, ktorí neboli pre ich protikomunistickú činnosť väznení, teda neboli politickými väzňami v zmysle ustanovenia § 6 Zákona o protikomunistickom odboji.
ÚPN od účinnosti Zákona o protikomunistickom odboji v roku 2006  tento zákon dodržiaval a  prednostne a osobitne priznával postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam každému žiadateľovi, ktorý spadal do kategórie politických väzňov definovaných v ustanovení § 6  ods. 1 Zákona o protikomunistickom odboji.  Jediným dôvodom pre nepriznanie bola  prekážka uvedená v ustanovení § 9 Zákona o protikomunistickom odboji, čo ÚPN uvádzal vo svojich rozhodnutiach. 
Dôkaz:
1. Pôvodný formulár žiadosti ÚPN  o priznanie postavenie účastníka protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z.
2. Rozhodnutia ÚPN vydané do roku 2021

            Od prijatia novely zákona o príplatku k dôchodku č. 274/2007 Z.z., ktorá zvýšenie príplatku diskriminačne   podmienila priznaním  preukazu  veterána   ÚPN, v priebehu roku 2021 ÚPN začal arbitrárne zmenou metodiky porušovať Zákon o protikomunistickom odboji a v identicky rovnakých  žiadostiach už postavenie veterána protikomunistického odboja in memoriam pre obete sovietskych koncentračných táborov   ako aj  politickým väzňom alebo príslušníkom vojenských táborov nútených prác  nepriznával z dôvodu nepreukázania aktívnej protikomunistickej činnosti.
Nakoľko Zákon č. 219/2006 Z.z. o protikomunistickom  odboji  novelizovaný nebol neexistuje legislatívny dôvod pre  zmenu výkladu zákona zo strany ÚPN.  
Novelizovaný bol len zákon č. 274/2007 Z.z. o príplatku k dôchodku pre politických väzňov, pričom predkladatelia novely nebrali v úvahu námietky združení politických väzňov, že sa jedná o zmätočnú novelu zjavne v rozpore s antidiskriminačným zákonom porušujúcu zásady rovnakého zaobchádzania. Už zo samotného názvu zákona  č. 274/2007 Z.z.  vyplýva, že sa jedná zákon o príplatku k dôchodku pre politických väzňov a nie o zákon o príplatku k dôchodku pre veteránov protikomunistického odboja,  k čomu došlo po prijatí novely, ktorá podmienila zvýšenie príplatku k dôchodku len pre držiteľov preukazov veterána protikomunistického odboja.
Dôkaz:
1. ÚPN účelovo zmenený formulár žiadosti o priznanie postavenie účastníka a veterána protikomunistického odboja podľa zákona č. 219/2006 Z.z.
2. Rozhodnutia ÚPN vydané v rokoch 2021-2022

            Týmto postupom a „zmenou pravidiel počas hry“ ÚPN arbitrárne porušuje nielen zákon o protikomunistickom odboji ale aj samotný zákon č. 553/2002 Z.z. o pamäti národa.
Preambula zákona o pamäti národa,  stanovila povinnosť nášho  štátu, (ktorý zastupuje ÚPN)  učiniť zadosť všetkým, ktorí boli poškodení štátom, čo porušoval ľudské práva a vlastné  zákony.

Podľa výkladu zákona ÚPN a jeho súčasného predsedu Správnej rady  žiadny perzekvovaný veriaci, ako napr. bl. Vasiľ Hopko,  biskup Gojdič, či Titus Zeman by nemali nárok na priznanie postavenia veterána protikomunistického a tým aj príplatok k dôchodku, nakoľko to neboli apriori členovia protikomunistického odboja, ale mučeníci viery.  Opak je však pravdou.  Vo väzení, alebo  v táboroch nútených prác všetci prenasledovaní z politických, či náboženských dôvodov si boli rovní a Amnesty international ich vnímala ako politických väzňov.  Perzekvovaní  vo väzniciach, muži i ženy odvlečení do  Gulagoch, alebo inak prenasledovaní občania nášho štátu sa  v čase komunistickej diktatúry  aktívne podieľali na protikomunistickom odboji, a to slovom i príkladom. Obmedzovanie ich osobnej slobody, odlúčenie od rodiny, ponižovanie a otrocké práce sa pre súčasnú generáciu stali tým najlepším dôkazom o zločineckom komunistickom režime.

Ústav pamäti národa   selektovaním odporcov a obetí komunizmu  v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a antidiskriminačným zákonom   č. 365/2004 Z. z. prestal plniť svoje poslanie tým, že otvorene  uprednostňuje pri priznávaní postavenia veterána protikomunistického odboja členov reholí a cirkvi, ktorí neboli pre svoje  konanie odsúdení ale internovaní po zrušení reholí. Je všeobecne známe, že  kresťanské učenie nepripúšťa pre kresťanov odboj proti nepriateľovi ale naopak vyzýva kresťanov, aby sa za nepriateľov  modlili a ak ich udreli, aby nastavili druhé líce. Účelové tvrdenie ÚPN o tzv. obetiach komunizmu a aktívnych odporcov preto nemá opodstatnenie, pretože  rovnako ako členovia reholí tak aj násilne odvlečení, ktorí prišlo o svoj život v sovietskych koncentračných táboroch, boli obeťami komunizmu čim sa stali  neoddeliteľnou súčasťou protikomunistického odboja v zmysle zákona o protikomunistickom odboji. 

            Ak  ÚPN má  dispozícií relevantné dôkazy o tom, že prenasledovaní kolaborovali zo zločineckým režimom, nech ich predloží. Ale ak ich naopak nemá, potom nech radšej mlčí a prenasledovaným na sklonku života nech nerobí zbytočné prieťahy. Lebo jeho úlohou je im pomáhať a nie stavať sa na stranu kata. 

          Ako potvrdzujú verejne medializované informácie, nemám dôveru v ÚPN aj z toho dôvodu, že mal k dispozícii archívne dokumenty  tajnej služby potvrdzujúce, že  súčasný predseda NR SR Boris Kollár sa podieľal na prevoze heroinu 6 kg.heroínu do býv. ČSFR. K vlastnej organizácii prevozu použil neskôr zavraždený Petter Steinhübel svojich poskokov Romana Deáka, Borisa Kollára a Jána Daniša (Všetko osoby, zaoberajúce sa nelegálnou výmenou peňazí).“
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/413768-upn-potvrdil-pravost-dokumentov-obvinujucich-kollara-z-pasovania-drog/
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/407170-dokumenty-ktore-spajaju-borisa-kollara-s-mafiou-su-prave/

V rozpore so zákonom o pamäti národa ÚPN  po parlamentoch voľbách v roku 2020 ÚPN nevydal k týmto medializovaným informáciám žiadne stanovisko a tým svojou pasivitou prestal plniť svoje poslanie vyplývajúce  zo zákona o pamäti národa aj tým, že legalizoval a umožnil, aby sa Slovensko stalo jedinou krajinou v rámci EÚ, v ktorej sa predsedom parlamentu stal človek podozrivý zo závažnej drogovej trestnej činnosti.



Súčasným postupom ÚPN flagrantne porušuje  Zákon o protikomunistickom odboji a Zákon  o pamäti národa, traumatizuje  obete komunizmu na sklonku života a spôsobuje im ďalšie krivdy a nespravodlivosť namiesto toho, aby im pomáhal v obtiažnej sociálnej situácii.

        

Príloha:

  1. stanovisko  generálneho riaditeľa právnej sekcie Ministerstva spravodlivosti SR Mgr. Matúša Sopatu  č. 11951/2022/142 zo dňa 20. 6. 2022

 

.....................................



hlavna stranka