hlavna stranka

Otvorený list zastupiteľským úradom a inštitúciám Európskej únie vo veci likvidácie združení politických väzňov súčasnou vládou Slovenskej republiky
Žiadosť o podporu vydávania časopisu Svedomie


Zdieľať  | 
Google Translator
Postup ministra vnútra súčasnej vlády Romana Mikulca, ktorý rozhodol o likvidačnej dotácii pre Svetové združenie bývalých politických väzňov, ktoré zastupuje bývalých politických väzňov  a  násilne dovlečených NKVD do Gulagov v bývalom Sovietskom zväze tvoriacich dve tretiny členskej základne združenia,  nás prinútil k podaniu antidiskriminačnej žaloby a odoslaniu otvoreného listu- žiadosti o pomoc zahraničným zastupiteľstvám.
Pri príležitosti 20 výročia registrácie združenia v Slovenskej republike  tak opäť  ako po okupácii Československa  21. augusta 1968 čelíme snahám ministerstva vnútra, pre ktoré sú činnosť a aktivity politických väzňov  nežiaduce. Po okupácii združenia politických väzňov K- 231 a ďalšie komunisti zakázali.  Vďaka pomoci  a podpore západných demokratických štátov v čase normalizácie pôsobili v Kanade a vo Švajčiarsku. Dnes keď sa Slovenská republika pred svetom tvári ako demokratická krajina  združenia zastupujúce politických väzňov, ktoré nie sú dostatočne servilné vládnej moci zakázať síce nemôžu ale môžu ich  eliminovať  likvidačnými dotáciami, bez ktorých činnosť združení nie je možná.  Na druhej strane ministerstvo  vnútra porušovaním zásady rovnakého zaobchádzania poskytuje dvojnásobne vyššie dotácie Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, ktorí kolaborovali s bývalým komunistickým režimom a mlčali pri porušovaní ľudských práv a slobôd v rokoch  1948 – 1989, čím od roku 2013 diskriminuje politických väzňov.   Ministerstvo vnútra   zvýšilo dotáciu privilegovanej Konfederácii politických väzňov v minulosti infiltrovanej agentmi Štátnej bezpečnosti z ktorej sa po nelegitímnej zmene stanov v novembri 2020 stala súkromná eseročka troch členov jej predsedníctva, čím zjavne rozoštváva organizácie politických väzňov.
Bohužiaľ potvrdzujú sa slová nebohého profesora Milana Šimečku bývalého politického väzňa, ktoré povedal signatárovi Charty 77 Vladimírovi Pavlíkovi: „Komunistický režim sa bojí pravdy a preto je pre neho hrozbou každý kto ju obhajuje. Mám obavu, že keď tento režim padne ľudia ako vy budú opäť hrozbou aj pre nový režim hlásiaci sa k demokracii, ktorí si bývalí prisluhovači a kolaboranti prispôsobia na svoj obraz., pretože sa budú báť pravdy rovnako ako komunisti“.


Anglický preklad

Antidiskriminačná žaloba proti štátu pre porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania a diskrimináciu

Otvorený list zastupiteľským úradom a inštitúciám Európskej únie vo veci likvidácie združení politických väzňov súčasnou vládou Slovenskej republiky

Žiadosť o podporu vydávania časopisu Svedomie

Vážení predstavitelia zastupiteľských úradov, súčasné kroky  ministra vnútra Slovenskej republiky Romana Mikulca, ktorý rozhoduje o poskytovaní dotácii na činnosť občianskych združení, ktoré majú podľa Zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 526/2010 Z. z.  nárok na poskytnutie dotácie nás prinútili požiadať Vás o pomoc tak, ako tomu bolo v roku 1968 po okupácii vtedajšieho Československa  sovietskou armádou po krvavom potlačení tzv. „Pražskej jari“ Alexandra Dubčeka.
Demokratické krajiny západného sveta Kanada a Švajčiarsko vtedy pomohli naším predchodcom, aby v ich krajinách pôsobili v exile združenia politických väzňov.

Pre komunistický režim boli vtedy najväčšou hrozbou organizácie  politických väzňov s názvom K 231 a Združenie bývalých politických väzňov, ktoré vznikli na jar roku 1968. Spolupracovali s organizáciou v Kanade, ktorú v roku 1967 založili ľudia, ktorým sa podarilo uniknúť pred komunistickým režim alebo odišli do exilu po prepustení v väzenia  Na jeho čele stál  Zdeněk Slavík (1922–2005), ktorý bol v roku 1950 odsúdený na doživotie (vo väzení strávil desať rokov, v roku 1967 ušiel  z Československa do Kanady. Na jar 1968 sa prihlásili k novo vznikajúcemu K 231. Novým impulzom pre exilovú organizáciu bol príchod bývalých politických väzňov  Československa po augustovej okupácii, medzi nimi bol aj letecký akrobat Milo Komínek.

Milo Komínek sa narodil 20. júna 1926 v rodine hutnického majstra vo Frýdku-Místku. Po ukončení základnej školy sa vyučil za strojného zámočníka a premietača. Po februári 1948 (komunistický puč), ktorého bol v Prahe priamym očitým svedkom, ministerstvo vnútra skonfiškovalo jeho pilotný diplom a lietadlá Piper-Cub a Brücker-Jungmann 131, zakázalo mu prístup na všetky letiská v ČSR a nariadilo mu hlásiť sa denne na stanici SNB - (československá polícia). 21. marca 1948 sa preto rozhodol utiecť z Česko-Slovenska v oblasti Mariánskych Lázní. Bol postrelený neďaleko hraníc (prestrel brušnej krajiny)a dva týždne sa liečil na farme. 4. apríla 1948 sa s nezahojeným zranením rozhodol znovu utiecť ale fyzicky vyčerpaný a vyzradený bol zatknutý a eskortovaný do okresnej väznice v Mariánskych Láznich. Po výsluchu bol eskortovaný do väznice Štátnej bezpečnosti na Bartolomějskej č. 4 v Prahe.

V júni 1948 založil v Moravskosliezskych Beskydách v Jablunkovskom priesmyku skupinu Resistance / Soldateska „Portáš“, v ktorej pracoval pod pseudonymom „Miko“. 6. augusta 1948 bol zrazený, obkľúčený v horách, zranený, zatknutý a prevezený do Krajskej nemocnice v Ostrave. 6. októbra 1948 bol Štátnym súdom odsúdený v Ostrave na 20 rokov ťažkého väzenia, potom bol eskortovaný do väznice Bory v Plzni. Bol väzňom komunistického režimu nepretržite 17 rokov. Na slobodu sa dostal 26. mája 1965 (16 týždňov po vyhlásení amnestií). 6. augusta 1968 odišiel z ČSSR do Viedne, čím sa začala jeho emigrantská anabáza. V prejave v mene politických väzňov z K-231 a Spoločnosti pre ľudské práva napísal otvorený protestný list generálnemu tajomníkovi OSN U´Thantovi v New Yorku.

V januári 1970 bol zvolený za tajomníka Zväzu bývalých československých politických väzňov v exile. Založil ústredie v Toronte, kde začal vydávať exilový časopis„ MUKL “- Muž určený k likvidácii.
Organizoval kultúrne a etnografické programy v Kanade a USA a organizoval demonštrácie na obranu krajín pred medzinárodným komunizmom a komunistickým režimom v Československu. Milo Komínek vo februári 1990 po 22 rokoch prvýkrát priletel do ČSR.

V Olomouci založil redakciu časopisu „Svědomí-Conscience“, ktorého súčasťou boli aj časopisy „Naše hlasy“ a „Väzeň“
Milo Komínek neúnavne vydával magazín Svědomí/ Conscience,kritizoval neschopnosť súčasného štátu jednoznačne odsúdiť a potrestať nezákonnosti z čias komunistického Československa a trestné činy KSČ, ktorá bola podľa zákona 198/93 Sb. vyhlásená za zločinnú a zavrženiahodnú." Miroslav "Milo" Komínek zomrel 25. mája 2010 vo veku osemdesiatštyri rokov.

Neskôr sa predsedom stal  MUDr. Karel František Koch (1890–1981), vojenský lekár, pedagóg, účastník druhého odboja a starosta Bratislavy, ktorý bol po februári 1948 odsúdený  na doživotie a väznený  až do roku 1964. Organizácia sa  premenovala na Sdružení bývalých československých politických vězňů so sídlom v kanadskom Toronte.
V roku 1976 sa združenie spojilo  organizáciou, ktorá bola v roku 1969 vytvorená vo Švajčiarsku  a prijalo názov Světové sdružení bývalých československých politických vězňů v exilu so sídlom v Zürichu.
V roku 1988 združenie  vybudovalo pamätník obetiam komunistického teroru v Československu. Slávnostné odhalenie štyri meter vyso­kého kríža s ostnatým drôtom sa uskutočnilo 26. februára  1988 v Nagelbergu, na česko­rakúskej hranici (Halámky–Gmünd).

           Naša organizácia Svetové združenie bývalých politických väzňov  (pôvodný názov do roku 2015 Svetové združenie bývalých československých politických väzňov)  je najstarším združením pôsobiacim v SR a  nástupnickou organizáciou Světového sdružení bývalých československých politických vězňů v exilu so sídlom v Zürichu, ktoré sa etablovalo  z klubu K 231 a Sdružení bývalých politických vězňů.

Je jediným združením na Slovensku v ktorého vedení nikdy nebol žiadny Ústavom pamäti národa evidovaný spolupracovník komunistickej Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

Keďže dve tretiny členov tvoria príbuzní občanov násilne odvlečených NKVD do Gulagov v bývalom Sovietskom zväze, je jediným združením ktoré sa zasadzuje, aby sa nezabúdalo, že z bývalého Československa ako nedávno potvrdili archívy KGB bolo násilne odvlečených 70 000 občanov z ktorých sa mnohí nevrátili a ich príbuzní ani nevedia kde sú pochovaní. Po smrti vydavateľa Kanadsko -Českého časopisu Svědomí -Consience, Mila Komínka a jeho manželky, združenie už nemá vlastný časopis.

Paradoxne je  aj vyše 30 rokov po páde komunizmu naša činnosť a aktivity pre postkomunistické vlády v ktorých pôsobili bývalí členovia komunistickej strany a spolupracovníci štátnej bezpečnosti  nežiaduca.

Dlhodobo poukazujeme na   nepomer pri poskytovaní dotácií, čo potvrdzujú dotácie poskytnuté v roku 2020.

  • Prokomunistický a promoskovsky orientovaný Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý Robert Fico označil ako súčasť vládnej politiky (SZPB)  415 000 eur.
  • Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO) 81 000 eur,
  • Konfederácia politických väzňov Slovenska KPVS 74 000 eur,
  • Svetové združenie bývalých politických väzňov (SZBPV) 8 000 eur.

 Napriek naším viacerým žiadostiam adresovaným vláde, ktorá po voľbách v roku 2020 sľubovala zmenu po dvanásťročnej vláde Roberta Fica a jeho strany Smer-SD, diskriminácia politických väzňov sa ešte viac prehĺbila. Potvrdzuje to zníženie dotácie na rok 2021 pre naše združenie o polovicu na sumu 4 000 eur čo je pre združenie likvidačné. Bývalý predseda vlády Matovič a podpredsedníčka vlády - ministerka pre investície Remišová naše žiadosti o podporu vydávania časopisu Svedomie neakceptovali. Ministerstvo vnútra ani Slovenská informačná služba neprejavili záujem ani o nami získané informácie o závažnej ekonomickej trestnej činnosti.

  Týmto krokom súčasnej vlády sme boli nútení podať 1. júla 2021 súdu  antidiskriminačnú žalobu pre porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania, ktorej preklad do anglického jazyka pripájame v prílohe.

          Odôvodnenie žaloby a navrhované dôkazy potvrdzujú, že združenie od svojho vzniku v roku 2001 žiaľ u politických strán nenašlo nikdy podporu pre prijatie zákonov, ktoré by sa vysporiadali s neblahým dedičstvom komunistického režimu, ktorého nomenklatúre prepojenej s agentúrou ŠtB a KGB sa podarilo vymeniť moc komunistickej ideológie za moc ekonomickú v dôsledku tzv. „hrubej čiary“ a generálnemu pardonu za zločinmi komunizmu, pokračovala aj kontinuita právneho systému vygenerovaním zločinov postkomunizmu v podobe finančnej oligarchie prepojenej s politickou mafiou, ktoré ako metastázy rakoviny prerástli skrz celým Slovenskom.
Výsledkom predstieranej demokracie postavenej na falošných mýtoch Novembra 1989 je rozkradnutie a presuny bývalého štátneho majetku do rúk vyvolených spriaznených s korupčnými politickými stranami, strata dôvery verejnosti a v konečnom dôsledku vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Naše združenie je v nemilosti napriek tomu, že má  približne rovnaký počet členov a má tú istú agendu ako   združenia zastupujúce politických väzňov, Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) a Zväz protikomunistického odboja (PZ ZPKO).  Pre  aktivity združenia proti finančnej oligarchii často prepojenej s organizovaným zločinom  a za to, že sme ešte v roku 2003 protestovali proti zvoleniu Dobroslava Trnku za Generálneho prokurátora http://www.szcpv.org/04/trnka.html a vyzvali na odstúpenie vtedajšieho predsedu Najvyššieho súdu SR Štefana Harabina  http://www.szcpv.org/09/ocistenie.html nás trestajú najnižšou dotáciou ako potvrdzuje stránka Sekcie verejnej správy MV SR. Nestali sme sa príveskom Smeru-SD ako Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý Robert Fico  vyhlásil za  súčasť vládnej politiky, bez ohľadu na jeho prokomunistickú a promoskovskú činnosť. 
Na rozdiel od Konfederácie politických väzňov a ostatných združení našou prioritou nie je len pasívne kladenie vencov a priživovanie sa na dotáciách  ale v prvom rade  podpora demokracie v  Slovenskej republike.
       Ako jediné združenie z finančných dôvodov nemôžeme vydávať náš  časopis „Svedomie“ zameraný na osvetu, boj proti šíreniu dezinformácií a publikovanie objektívnych informácií o období r. 1939-1989, ako aj období po novembri 1989 a súčasnému dianiu v spoločnosti. 

Hlavným  cieľom časopisu mala byť osveta širokej verejnosti, hlavne však medzi mladými ľuďmi,  žiakmi a študentmi, nakoľko práve tieto skupiny sú zneužívané k protestom proti snahám o obnovenie dôvery občanov v právny štát. Vydávaním časopisu chceme vyplniť priestor absencie obdobného periodika a súčasne reagovať na skutočnosť, že v parlamente pôsobia politické strany, ktoré relativizujú zločiny fašizmu a komunizmu. Z nášho pohľadu  preto vyplýva spoločenská potreba adekvátnej informačnej kampane k obdobiu 2. sv. vojny bez nacionalistického a nenávistného náhľadu. Účasť  týchto strán v parlamente potvrdzuje, že na Slovensku  zlyhala osveta a vzdelávanie  hlavne  so zameraním na mladých ľudí.   Absenciu  objektívneho média, ktoré by podporilo  kroky vedúce k  obnove demokracie, a princípov právneho štátu žiaľ zneužívajú   alternatívne  média  a sociálne siete.
  Boli by sme Vám povďační za finančnú podporu vydávania časopisu Svedomie.

 Je poľutovaniahodné, že vyše 30 rokov po páde komunistického totalitného režimu sú politickí väzni v nemilosti a sú nútení prosiť o pomoc zahraničné demokratické krajiny keď chcú vydávať svoj časopis a dôsledne hájiť ideí protikomunistického odboja a základné princípy demokracie. Súčasná vláda je pre nás veľkým sklamaním. S poľutovaním sme nútení konštatovať, že má opäť tak ako vláda Vladimíra Mečiara a Roberta Fica dve tváre. Jednú pre demokratický svet a Európsku úniu o obnove právneho štátu a boji proti korupcii, ktorý však ako potvrdzujú nami získané dôkazy o selektívnom vyšetrovaní a manipulácii vyšetrovania ekonomickej trestnej činnosti skôr pripomína likvidáciu politickej konkurencie, a druhú tvár, ktorú spoznali politickí väzni a obete komunizmu a stalinských gulagov, ktorých činnosť a aktivity sú pre túto vládu nežiaduce.

S úctou

                           František Bednár
predseda  Svetového združenia bývalých politických väzňov

Príloha:  Antidiskriminačná žaloba podaná 1. 7. 2021

   

hlavna stranka