![]() |
Ministerstvo vnútra žiada Mestský súd Bratislava IV, aby nepripustil dokazovanie navrhované Svetovým združením bývalých politických väzňov a zamietol žalobu vo veci porušovania princípu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii
|
You can translate the content of this page by selecting a language in the select box.
Po vyše dvoch rokoch a podaní sťažnosti Ústavnému súdu bolo Svetovému združeniu bývalých politických väzňov (SZBPV) doručené vyjadrenie Ministerstva vnútra SR vo veci žaloby pre porušovanie princípu rovnakého zaobchádzania pri poskytovaní dotácii podanej 1. 7. 2021. Od roku 2013 dochádza k diskriminácii občianskych združení zastupujúcich účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov, Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) Politickí väzni Zväz protikomunistického odboja (PV ZPKO) a SZBPV, ktorým bola vyše dvojnásobne znížená dotácia v porovnaní s dotáciou poskytovanou Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Svetovému združeniu bývalých politických väzňov pre jeho kritické postoje k zakrývaniu zločinov komunizmu a smerovaniu Slovenska po novembri 1989 je od roku 2006 poskytovaná najnižšia dotácia. Prehľad výšky poskytovaných dotácií Ministerstvom vnútra za roky 2002 -2021
Od roku 2013 začiatok diskriminácie združení zastupujúcich politických väzňov
Na výzvu k spoločnému postupu vo veci podania žiadosti o dotáciu na rok 2024 vo výške 250 000 eur (aká bola poskytnutá MV SR v roku 2023 SZPB) a podanie návrhu na novelu diskriminačného zákona č. 526/2010 Z. z. o poskytovaní dotácii rezortom MV SR, združenia KPVS a PV ZPKO neodpovedali. Ministerstvo vnútra považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a neopodstatnenú a rozporuje ju v celom rozsahu. Ministerstvo považuje za neúčelné a nehospodárne, aby súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie predtým ako sa vysporiada s námietkami žalovaného. Ministerstvo nenavrhuje ale direktívne žiada súd, aby sa týmito námietkami zaoberal ako predbežnými otázkami, predtým ako začne vykonávať dokazovanie vo veci samej nakoľko od ich posúdenia závisí opodstatnenosť celého žalobného návrhu. Uvedené vyjadrenia Ministerstva vnútra potvrdzujú, že vykonanie dokazovania, ktoré navrhuje združenie je krajne nežiaduce, pretože by dokázalo spolitizovanie činnosti Ministerstva vnútra a svojvoľný postup jednotlivých ministrov vnútra od roku 1990 až do súčasnosti. Ministerstvo vnútra si je pritom vedomé, že vykonanie a medializovanie navrhovaných dôkazov je neprípustné hlavne z politických dôvodov a spochybneniu samotného smerovania Slovenskej republiky v rámci EÚ po páde komunistického režimu v novembri 1989, kedy činnosť ministerstva ovplyvňovali štruktúry prepojené s bývalou ŠtB a VKR. Pre bývalých členov KSS a spolupracovníkov ŠtB a VKR, ktorí v tom čase pôsobili vo vláde a parlamente bolo totiž nežiaduce, aby KPVS, ktorá v tom čase mala vyše 10 000 členov získala politický vplyv. Z z tohto dôvodu bola infiltrovaná bývalým spolupracovníkmi ŠtB, ktorí sa dostali na dlhé roky do jej vedenia. (Do roku 1999 bola KPVS jediným združením zastupujúcim politických väzňov. Kvôli priamej podpore Mečiarovho HZDS došlo v roku 1999 k rozdeleniu KPVS. SZBPV ako tretie združenie bolo na Slovensku registrované v roku 2001. Dôvodom bolo, že KPVS odmietla návrh toho času člena predsedníctva KPVS Františka Bednára na inštaláciu pamätníka obetiam okupácie 21. Augusta 1968 v Poprade). Je poľutovaniahodné, že združenia KPVS a PV ZPKO odignorovali aj výzvu k spoločnému postupu vo veci novelizácie diskriminačného zákona č. 526/2010 Z.z. podľa ktorého Ministerstvo vnútra SR poskytuje dotácie na zabezpečenie základných podmienok pre činnosť taxatívne uvedených občianskych združení, ktorých členmi sú aktívni účastníci bojov proti fašizmu, účastníci protikomunistického odboja a politickí väzni. Ako sa uvádza v tomto zákone, podľa § 2 písm. e) a f) je možné poskytnúť dotáciu na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom vrátane spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín a organizovania pietnych spomienkových akcií pripomínajúcich obdobie zločinov komunizmu a na podporu výskumu, archivovania a publikačnej činnosti protikomunistického odboja, boja proti totalite a zločinom komunizmu.
Poukazujeme na duplicitu zákona č. 526/2010 Z.z. a zákona č. 487/2013 Z. z. pretože oba zákony riešia poskytovanie dotácii na podporu organizovania pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia Slovenskej republiky, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom. Dotácia podľa zákona č. 526/2010 Z.z. by teda logicky mala byť poskytovaná aj Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý združuje ako členov aktívnych účastníkov bojov proti fašizmu. Žalovaný vo vyjadrení uvádza, že Ministerstvo vnútra SR podľa § 6 ods. 3 zákona č. 487/2013 Z. z. o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (ďalej len „zákon č. 487/2013 Z. z.“) poskytuje zo svojej rozpočtovej kapitoly každoročne príspevok pre SZPB na financovanie pietnych a spomienkových akcií pri príležitosti osláv oslobodenia, osláv Slovenského národného povstania a osláv víťazstva nad fašizmom, vrátane spomienkových akcií a stretnutí odbojových skupín. Poskytnúť príspevok SZPB je Ministerstvo vnútra povinné. Uvedené tvrdenie Ministerstva vnútra je potvrdením diskriminácie politických väzňov voči účastníkom boja proti fašizmu a je dôvodom na legislatívne zmeny po septembrových voľbách, ktoré bude združenie iniciovať podaním návrhu novej vláde a poslancom NR SR. Skutočnosť, že poskytnutie príspevku SZPB je Ministerstvom vnútra povinné zatiaľ čo na poskytnutie dotácie politickým väzňom nie je podľa § 4 ods. 5 zákona č. 526/2010 Z. z. právny nárok je v hrubom rozpore so Zákonom č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému v ktorého preambule sa uvádza: § 2 (1) Odpor občanov proti komunistickému režimu, prameniaci v demokratickom presvedčení, prejavujúci sa odbojom, pomocou prenasledovaným alebo inou činnosťou vo vnútri štátu alebo v zahraničí samostatne alebo v spojení s demokratickou mocnosťou, bol legitímny, morálne oprávnený a je hodný úcty. § 3 Vo vstupnej hale Národnej rady Slovenskej republiky sa umiestni pamätná tabuľa s textom: „Účastníci protikomunistického odboja sa zaslúžili o pád komunistického režimu a o znovunastolenie demokracie na Slovensku. Patrí im za to vďaka.“. Okrem iného to potvrdzuje aj publikácia Marty. Vartíkovej, STRÁŽIME SOCIALIZMUS. Knihu vydal v roku 1973 Ústav marxizmu-leninizmu KSS vo vydavateľstvo Pravda. Je v nej uvedená Správa o činnosti Okresnej pobočky Zväzu slovenských partizánov vo Zvolene počas Februárového víťazstva pracujúceho ľudu v roku 1948, ktorá potvrdzuje, že na zatýkaní členov demokratickej strany sa podieľali členovia Zväzu slovenských partizánov. Podrobnosti sú publikované na webovej stránke http://www.szcpv.org/11/szpb.html Poukazujeme na uvádzaný počet členov SZPB, ktorých má byť vyše 18 500, čo však MV SR nekontroluje pretože ako uvádza nemá na to kompetencie. Na základe zistených informácii SZPB zneužíval na „nábor“ nových členov, zväčša mladých ľudí, ponuku bezplatného cestovného v MHD v Bratislave, Košiciach a iných mestách, na čo sme upozornili Úrad inšpekčnej služby podaním zo dňa 11. 3. 2021. Poukazujeme na zjavnú diskrimináciu občianskych združení zastupujúcich účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov zo strany súčasných opozičných politických strán SMER SD a Hlas SD, ktoré opakovane podali poslanecký návrh zákona, aby štát povinne poskytoval každoročne dotáciu SZPB vo výške 500 000 a 600 000 eur navýšenú o výšku inflácie. V rovnakej výške má byť preto poskytovaná dotácia aj združeniam zastupujúcich účastníkov protikomunistického odboja a politických väzňov. Pokiaľ bude tento návrh zákona prijatý, je morálnou povinnosťou Svetového združenia bývalých politických väzňov upozorniť Európsku komisiu na túto zjavnú diskrimináciu a protekcionizmus pri štátnej podpore združenia, ktoré v minulosti bolo privilegovaným servilným príveskom totalitného komunistického režimu a jeho politické postoje sa v zásade nezmenili. Prílohy:
|