Nezverejnení a doplnení agenti ŠtB| 17.November 1989-Zamatový podvod!| Pamätník usmrtených na hraniciach| Nepotrestané zločiny| Rozhovory-udalosti-názory| Od našich autorov| Pripravujeme| Nezabúdame na okupáciu v roku 1968| US POWs - Pamäť a svedomie| Reagujeme | Svedectvá| Doporučujeme| Nebojte sa!| Právo a zákony | Literárna rubrika| Emil Švec: Nezákonnosť na pokračovanie| Vladimír Hučín-politický väzeň Zamatu| Stanovy a informácie o organizácii| Hlavná stránka

Literárna rubrika


Späť

5. Kapitola

VYŠETROVANIE

V tomto čase sa už rozbehlo moje vyšetrovanie, ktoré bolo dosť surové a nepríjemné. Pri vyšetrovaní nechýbali facky a kopance. Počas vyšetrovania som sa dozvedel, že náš nadriadený veliteľ roty mal pripravené povyšovanie vojakov za vzorné správanie. Medzi týmito vojakmi som bol aj ja zahrnutý. Môjmu veliteľovi to nešlo do hlavy, ako sa to mohlo stať. Nikdy by ho to ani v myšlienkach nenapadlo, aké ja mám úmysly. Pri vyšetrovaní som popísal priebeh úteku. Vyšetrovateľ major Mlějnek mi dokonca po výsluchu začal dávať svoju dennú tlač na celu, čo malo pre mňa veľkú hodnotu, pretože mi už začali unikať súvislosti bežného života. S rodinou som udržiaval písomný styk. Dostával som od nich nárokové balíčky. Raz za mesiac do troch kg. Vo väzbe sa postupne striedali rôzny ľudia. Toto obdobie vyšetrovania trvalo do 2.januára 1973. V priebehu väzby bol dosadený na celu Václav Lexa, ktorý ako sa neskoršie ukázalo, bol konfidentom štátnej bezpečnosti. Hovoril nám: "Bol som zadržaný za "kopečky. Už aj predtým som bol v západnom Nemecku. Využil som amnestiu na základe ktorej so sa vrátil domov." Zo začiatku mi nešlo do hlavy, že poznal niektorých vojakov a dôstojníkov Kralovíc a oddiel Přestice. Ja som bol vtom čase ešte veľmi naivný a neskúsený, preto som mu naletel. Tento väzeň bol taký drzý, že niektorých obvinených dokázal aj udrieť s argumentom, že klamú, pričom on klamal stále. Bol to násilník, ktorý si vždy dokazoval svoju pravdu. Tomuto spoluväzňovi som sa priznal, že moja cesta mala skončiť v USA. Lexa nám tvrdil: "Ja budem čoskoro oslobodený a prepustený do civilu!" My sme mu verili. Záhadou mi bolo, že nám hovoril, že máva často návštevy. To však chodil k vyšetrovateľom donášať na nás rôzne veci, ktoré od nás povyťahoval. Keď nevedel nič nové, tak si jednoducho povymýšľal. Čerstvé informácie mal vždy po ruke.Za čo bol zo strany väznice patrične odmeňovaný. Jedného dňa ho zobrali z našej cely. Pri odchode nám povedal: "Vy budete na mňa ešte dlho spomínať." Rozmýšľali sme, že prečo nám to tak povedal. Neprišli sme na nič. Keď som bol následne zavolaný na ďalší výsluch, vyšetrovateľ mi ukázal a prečítal výpoveď pána Lexu, ktorý tam tvrdil, že ja nenávidím socializmus. Po prekročení hraníc som sa chcel dostať do Ríma a požiadať rodáka a príbuzného z Rajca, saleziána Andreja Paulínyho o pomoc pri emigrácii do USA. Nakoľko mi bolo od starej mamy známe, že pomohol viacerým Rajčanom a uľahčil im emigráciu. Lexa vo výpovedi tvrdil, že v Amerike som sa chcel dostať do armády a bojovať pri komunistom vo Vietname. Na základe tejto výpovede Lexu mi sudca rozšíril obžalobu o trestný čin Ohrozenia štátneho tajomstva a vyzvedačstva, čo mi veľmi pohoršilo pri súde. Ja som žiadal vyšetrovateľa o konfrontáciu s týmto svedkom, čo mi nebolo umožnené a dokonca ma nepredvolali ani na moje pojednávanie, ktoré sa konalo 1. novembra 1972 vo vojenskom útvare Kralovice. V priebehu väzby mi bol pridelený advokát Ex offo Jozef Kváš, podplukovník, napriek tomu, že mi rodičia našli v Prahe advokáta. Tohto môjho mi zamietli s tým, že to môže byť len ich advokát, ktorý je oboznámený so štátnym tajomstvom. Pánovi Kvášovi som navrhol: "Žiadajte pre mňa urobiť psychologické vyšetrenie." Nakoľko poľa trestného poriadku každý mimoriadne závažný trestný čin, kde hrozia veľmi vysoké tresty, by malo byť obvinenému umožnené psychologické vyšetrenie kvôli zisteniu celkovej objektívnej pravdy o stave obvineného. Zo strany vyšetrovateľa aj samotného advokáta mi bolo vyrozumené, že toto vyšetrenie nie je potrebné, pre-tože sa jednalo o úmyselný trestný čin, na ktorý som sa už dlhšie pripravoval. Týmto bolo porušené procesné právo In-peius - objektívna pravda. Podplukovník Kvaš mi skutočne ani v najmenšom neporadil, ani nejavil žiadnu snahu mi pomôcť. Skôr bol ochotný uškodiť mi. Stále sa ma vyzvedal, či neviem o nejakých tajných pohraničných tuneloch v okolí Rozvadova a Tachova, o čom som ja absolútne nemal žiadne vedomosti. I keď cez Český les, čo je južne od Rozvadova, som skutočne mal naplánovaný môj ilegálny prechod. O podobných veciach sa vyzvedal aj môj prokurátor major Mirc z Příbramu. Zanedlho po doručení obžaloby bolo stanovené hlavné pojednávanie na 1.novembra 1972. Asi týždeň pred pojednávaním som bol eskortovaný do Plzne - Bory. Tu som bol ubytovaný s anglickým kazateľom Hatwayom, ktorý bol majiteľom cestovnej kancelárii v Anglicku, ktorému na českom hraničnom prechode našli v dvoch autobusoch ilegálne prevážaných šesťsto protestantských biblií. Tieto mal dopraviť do niektorého balkánskeho štátu. Odtiaľ som bol eskortovaný na pojednávanie do útvaru Kralovice.

Späť
1. kapitola
SLOBODA

3. kapitola
ÚTEK

4. kapitola
Väzba

6. kapitola
POJEDNÁVANIE

8. kapitola
Leopoldov, tvrdá realita...

10. kapitola
Sivý

11. kapitola
Bitka

12. kapitola
Husáková cela

14. kapitola
Doktor

14. kapitola
Guláš

20. kapitola
Staré kazematy

25. kapitola
Návšteva

29. kapitola
Eskorta do Ilavy