 |
Bude v Poprade centrum na zhodnocovanie odpadu?Bez realizácie centra na spracovanie a zhodnocovanie komunálneho odpadu (CEBZ) Poprad nikdy nedobehne mestá a obce, ktoré v spracovaní odpadu nezaspali |
|
Na úvod je potrebné sa vrátiť do obdobia po zmene politického systému po novembri 1989. V roku 1989 žilo v okrese Poprad 153 870 obyvateľov, pričom priamo v našom meste to ku koncu daného roka bolo 52 316 obyvateľov. https://poprad.dnes24.sk/aky-bol-zivot-v-poprade-v-roku-1989-zaujimavosti-z-nasho-mesta-na-ktore-si-uz-asi-ani-nepamatate-221513 V tom čase sa začala aj transformácia zabehaného a vcelku dobre fungujúceho miestneho hospodárstva, medzi ktoré patril okrem iných Okresný podnik bytového hospodárstva, ktorý zabezpečoval okrem správy štátnych bytov aj dodávku tepla a TÚV. Odvoz komunálneho odpadu zabezpečovali Technické služby Poprad odvozom cez prístupovú cestu I. triedy č. 18 na skládku Úsvit nachádzajúcu sa na hranici katastra Popradu medzi obcami Hozelec a Žakovce.  A práve tu treba hľadať korene súčasných problémov so spracovaním komunálneho odpadu podľa novej legislatívy, ktorej účinnosť sa posunula o rok. Mestu Poprad totiž hrozí, keďže patrí medzi mestá, ktoré nemajú zariadenia na spracovanie a zhodnocovanie odpadu, enormné zvýšenie poplatkov. Kameňom úrazu totiž je skutočnosť, že mesto Poprad doplatilo na zásadné zmeny vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom, ktoré nastali po zmene politického systému, čo v čase reálneho socializmu nespôsobovalo žiadne problémy a to nie len v oblasti komunálneho odpadu. V podstatnej miere k strate regionálnej skládky pre mesto Poprad prispelo vytvorenie nových okresov v roku 1996 za vlády Vladimíra Mečiara, čím sa regionálna skládka pre okres Poprad na Úsvite, ocitla v novozniknutom okrese Kežmarok. Paradoxne mal vtedy okres Kežmarok dokonca dve skládky. Druhou bola dnes už uzatvorená skládka pri Spišskej Belej. V období kedy bol primátorom Ing. Štefan Kubík, nominovaný tzv. pravicovými stranami SDK (neskôr SDKÚ) a KDH mesto Poprad prišlo o možnosť získať a následne využívať pozemky kde je umiestnená skládka odpadov Úsvit, ktorá sa ocitla na hranici okresov Poprad a Kežmarok, kde sa navzájom prelínajú katastrálne územia mesta Poprad a obcí Hozelec, Švábovce a Žakovce. Podľa obrázka lesík vedľa skládky už spadá do katastra Popradu.  Či za tým bola zmena štruktúry vlastníckych vzťahov po novembri 1989 alebo postup vedenia mesta už ale na veci nič nemení. Nástupom konkurenčného prostredia a vstupom zahraničných spoločností sa skládka odpadu na Úsvite dostala do portfólia súčasnej Tatranskej odpadovej spoločnosti s.r.o., Žakovce, https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=5910&SID=8&P=1 ktorá je jednou z prevádzok Dánskej spoločnosti Marius Pedersen. https://www.mariuspedersen.sk/prevadzky/ Podľa obchodného registra spoločníkmi sú Obec Žakovce, Mesto Vysoké Tatry, Mesto Kežmarok a Chemosvit a.s. Je verejným tajomstvom, že Marius Pedersen, je konkurenčnou spoločnosťou rakúskej spoločnosti Brantner Poprad, pôsobiacej so spoluúčasťou mesta Poprad od roku 2003 po ukončení činnosti TESPO s.r.o. Poprad. https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=5372&SID=8&P=1 Hoci sa o tom nehovorí, práve to je príčinou prečo mesto Poprad nemalo a naďalej nemá skládku odpadov a prečo v súčasnosti musí vyvážať komunálny odpad na skládku pri Spišskej Novej Vsi, ktorá už kapacitne nestačí a časť dokonca aj do Tornale až k maďarským hraniciam. https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/tornala-skladka-odpadov-rozsirenie-skladky-iv-etapa- Odpadové hospodárstvo sa pre mesto Poprad stalo neblahým dedičstvom a časovanou bombou, ktorá začala tykať po zmene legislatívy v zmysle nariadení EÚ týkajúcich sa spracovania a zhodnocovania komunálneho odpadu. Tento projekt okrem toho nesporne prinesie finančný profit pre mesto, keďže podľa zmeny slovenskej legislatívy v súlade s požiadavkami EÚ mestá, ktoré nebudú spracovávať komunálny odpad vrátane bioodpadu budú musieť znášať zvýšené náklady. Odvoz komunálneho odpadu až ku maďarským hraniciam zvyšuje náklady občanov a je jednou z príčin poklesu obyvateľov Popradu. Ďalším z prínosom je aj finančne nezanedbateľný poplatok za rozvoj do mestskej kasy. Za súčasnej situácie, bez ohľadu na to kto by bol vo vedení mesta, bola preto pripravovaná zmena územného plánu pre projekt Centra energetického a biologického zhodnotenia odpadu v Poprade v časti Matejovce, ktorá je najvhodnejšou lokalitou, nevyhnutnosťou a najvhodnejším riešením. CEBZ by bol totiž situovaný vedľa poľnohospodárskeho areálu bývalých Štátnych majetkov Matejovce, kde od roku 2013 spoločnosť EnergoTerra úspešne prevádzkuje Poľnohospodársku bioplynovú stanicu Poprad Matejovce, ktorá vyrába bioplyn z poľnohospodárskeho odpadu, ktorá dodáva teplo už existujúcimi rozvodmi sídlisku a Základnej škole spojenej s Materskou školou, čo je nesporne výhodné z hľadiska rozvoja obnoviteľných zdrojov a znižovania nákladov za energie. Začiatkom júna 2022 poslanci mestského zastupiteľstva v Poprade Igor Wzoš a František Majerský pred komunálnymi voľbami zneužili navrhovanú zmenu územného plánu pre projekt CEBZ v Matejovciach a začali šíriť správy medializované v spravodajstve RTVS, sociálnej sieti Facebook a iných médiách o skládke nebezpečného odpadu, čo logicky vyvolalo značné znepokojenie časti obyvateľov Matejoviec. Projekt CEBZ dokonca nazvali mafiánskym zámerom a Dankovou tajnou skládkou. V snahe ovplyvniť výsledok komunálnych volieb, marili investičný zámer spoločnosti Brantner a konali zjavne na škodu a proti záujmom drvivej väčšiny občanov Popradu tým, že zneužili časť obyvateľov Matejoviec, ktorí majú postavené rodinné domy v blízkosti poľnohospodárskeho areálu bývalých štátnych majetkov. Primátor Ing. Anton Danko preto využil svoju právomoc a návrh zmeny územného plánu zastavil z dôvodu nedostatočnej komunikácie navrhovateľov projektu s obyvateľmi Matejoviec. K šíreniu poplašnej správy a následnému spusteniu petície a organizovaniu protestov došlo krátko potom ako konkurenčná dánska spoločnosť Marius Pedersen vložila 1. 6. 2022 8,5 mil. eur. do spoločnosti Tatranská odpadová spoločnosť s.r.o., Žakovce, ktorá realizuje obdobný projekt aký mal byť v Poprade Matejovciach. Na mieste je otázka v či prospech to je? Určite nie v prospech občanov mesta Poprad. Obyvatelia Žakoviec si na rozdiel od časti Matejovčanov uvedomujú, že v dnešnej situácii je pre obec finančným prínosom ak je odpadové hospodárstvo v ich obci a správajú sa ako lokálpatrioti. Nikto v obci preto neorganizoval petície a protesty. https://www.obeczakovce.sk/oznamy/zakovce-skladka-odpadov-usvit-vi-etapa-nno-sprava-o-hodnoteni-cinnosti.html Paradoxne poslanci, ktorí projekt CEBZ napadli a označili za mafiánky zámer, pod tlakom racionálnych argumentov uznali opodstatnenosť spracovania a zhodnocovanie komunálneho odpadu, ale s podmienkou, že na to treba nájsť inú lokalitu. Po označení projektu CEBZ za skládku nebezpečného odpadu však už bude problém zmeniť nálady a názor občanov Popradu a umiestniť CEBZ do inej lokality. Schizofrenicky pritom na jednej strane tvrdia, že centrum na spracovanie odpadu je potrebné a na druhej odmietajú ako najvhodnejšiu lokalitu Matejovce. Ak by takto uvažovali všetci na Slovensku tak, by sme museli vyvážať komunálny odpad na Ukrajinu alebo do rozvojových štátov a prezidentka Zuzana Čapútová by sa nestala enviroaktivistkou proti Pezinskej skládke čo ju vynieslo až do prezidentskej kancelárie. Realita je ale taká, že problémy so spravovaním a zhodnocovaním komunálneho odpadu sú celosvetovým problémom a buď ho budeme riešiť sami alebo budeme jeho riešenie len odkladať a občania budú v podobe zvýšenia poplatkov doplácať na pseudoargumenty samozvaných „expertov“ a populistov.
Pre projekt CEBZ sú navrhnuté dve lokality, Poprad Matejovce a obec Gánovce. Ak sa poslanec Wzoš zasadzoval za vznik Popradskej energetickej spoločnosti so 100%-nou účasťou mesta, rovnako by sa mal zasadzovať spoločne s opozičnými poslancami o to, aby investícia za vyše 30 mil. eur. a benefity z nej, v podobe zisku, výroby energie z obnoviteľných zdrojov, poplatku za rozvoj mesta a nových pracovných miest, ostali v Poprade a aby sa vhodnejšou lokalitou pre CEBZ stali Matejovce. Mesto Poprad žiaľ stratilo veľa času a má oveľa ťažšiu východiskovú pozíciu oproti iným mestám a obciam, vzhľadom na v porovnaní s inými krajinami komplikovaný a byrokratický proces schvaľovania. Ostáva len veriť, že v zložitej hospodárskej situácii v EÚ aj na Slovenku zvíťazí zdravý rozum nad štátnymi úradníkmi a projekt CEBZ neskončí ako zámer nemeckého investora vybudovať na Slovensku veterné elektrárne s kapacitou 5 GW. Nemecký investor nakoniec kvôli byrokratickým postupom slovenských inštitúcii presunul tento projekt do štátu, ktorý zámer nezdržiaval a nemaril zdĺhavými byrokratickými postupmi. Náhradou za obnoviteľné zdroje bolo spustenie fotovoltických elektrárni na často kvalitnej ornej pôde s povolenou kapacitou výkonu 2 GW. Toto politicky motivované rozhodnutie využili tzv. „solárni baróni“, spriaznení s politikmi, ktorí profitovali na distribučných poplatkoch na ktoré sa im skladali všetci občania Slovenska. |
