Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) uznesením III. ÚS 81/2025-31 zo dňa 6. februára 2025 odmietol ústavnú sťažnosť organizácií ENERGETICKÝ OMBUDSMAN o.z. a Asociácie na podporu obnoviteľných zdrojov energie (APOZE) proti vyhláške Ministerstva hospodárstva č. 337/2024 Z.z., ktorou sa menia pravidlá rozpočítavania nákladov na teplo. Tým ÚS SR podľa sťažovateľov porušil ústavný zákon č. 422/2020 Z.z., ktorý mal posilniť ochranu ústavných práv občanov prostredníctvom tzv. individuálnej kontroly ústavnosti.
Podstata sporu
1. Vyhláška č. 337/2024 Z.z. a jej dopad na spotrebiteľov
Sťažovatelia, ktorí zastupujú vlastníkov bytov poškodených vyhláškou, tvrdia, že novela:
- diskriminuje konečných spotrebiteľov pri rozpočítavaní nákladov na teplo,
- odporuje viacerým zákonom (napr. energetickému zákonu),
- porušuje ústavné práva na ochranu vlastníctva (čl. 20 Ústavy) a zákaz diskriminácie (čl. 12).
2. Ústavná sťažnosť a novela č. 422/2020 Z.z.
S účinnosťou od 1. januára 2025 ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. rozšíril možnosť podania návrhu na kontrolu ústavnosti (čl. 127 ods. 5 Ústavy). Podľa tejto novely môže:
- fyzická alebo právnická osoba požiadať senát ÚS SR, aby podal návrh na posúdenie súladu právneho predpisu s ústavou (čl. 125 ods. 1 Ústavy),
- ak senát uzná návrh za dôvodný, musel by prerušiť konanie o sťažnosti a iniciovať kontrolu ústavnosti.
ÚS SR však návrh sťažovateľov nepripustil a sťažnosť zamietol s odôvodnením, že:
- fyzické a právnické osoby nemajú oprávnenie iniciovať konanie o ústavnosti (čl. 130 ods. 1 Ústavy),
- ústavná sťažnosť slúži len na ochranu proti individuálnym, nie normatívnym zásahom.
3. Porušenie ústavného zákona č. 422/2020 Z.z.
Sťažovatelia poukazujú, že ÚS SR:
- Ignoroval novelu č. 127 ods. 5 Ústavy, ktorá explicitne umožňuje občanom požiadať o kontrolu ústavnosti.
- Nesprávne aplikoval staršiu judikatúru (napr. III. ÚS 68/2024), hoci novela platí od 1. 1. 2025
- Nevyhodnotil podstatu návrhu, ale mechanicky ho zamietol, čím obmedzil prístup k spravodlivému súdnemu konaniu (čl. 6 Dohovoru o ľudských právach).
- Predkladatelia novely ústavy sa nevyjadrili k Žiadosti o stanovisko k porušovaniu vládneho zákona o ústavnom súde č. 422/2020 Z.z.
Dôsledky rozhodnutia ÚS SR
- Oslabenie právneho štátu
- ÚS SR poprel zmysel reformy, ktorá mala občanom umožniť brániť sa proti neústavným predpisom.
- Pokračuje prax bezmocnosti občanov, ktorí sa nemôžu domáhať zrušenia nefér vyhlášok.
- Nemožnosť nápravy na národnej úrovni
- Subjekty oprávnené podávať návrhy na kontrolu ústavnosti (napr. vláda, poslanci) často nekonajú v záujme občanov.
- Sťažovatelia sú nútení obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).
Sťažnosť k ESĽP a záver
Sťažnosť podaná k ESĽP argumentuje:
- Porušenie čl. 6 EÚLP (právo na spravodlivý proces), keďže ÚS SR neposkytol efektívnu ochranu.
- Arbitrárny postup ÚS SR, ktorý poprel ústavnú novelu schválenú demokratickým parlamentom.
Záver
Rozhodnutie ÚS SR nie je len technickou chybou, ale systematickým problémom slovenského právneho poriadku:
- Ústava sa mení, no súdy odmietajú rešpektovať jej progresívne prvky.
- Občania sú odkázaní na medzinárodné súdy, čo podkopáva dôveru v domácu justíciu.
Prílohy:
- Dôvodová správa k ústavnému zákonu č. 422/2020 Z.z.
- Žiadosť o stanovisko k porušovaniu vládneho zákona o ústavnom súde č. 422/2020 Z.z
- Sťažnosť podaná 27. 3. 2025 ESĽ
Autori: ENERGETICKÝ OMBUDSMAN o.z. & APOZE
24. marec 2025
|
|
